Literárna veda 2004


Pokusy o priblíženie literatúry

(Pohľad na slovenskú literárnu vedu roku 2004)

Zuzana Ferusová

  
Zuzana Ferusová (1981) po skončení štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovakistika-estetika pôsobí ako interná doktorandka v Ústave slovenskej literatúry SAV. Venuje sa  literárnohistorickému a literárnoteoretickému výskumu prelomového obdobia  medzi romantizmom a realizmom v slovenskej literatúre. Literárnokritické príspevky o súčasnej slovenskej literatúre publikuje v Slovenskej literatúre, v denníku SME, v mesačníku RAK, kde je aj členkou redakčného kruhu, v Knižnej revue a príležitostne aj v iných periodikách.

Uplynulý rok bol pre literárnu vedu ak aj nie najoptimálnejším, tak aspoň potešiteľným z hľadiska počtu, kvality i rozmanitosti záberu titulov. Pribudli publikácie ponúkajúce syntézu literárnych dejín, viaceré zborníky zo seminárov a vedeckých podujatí, niekoľko záslužných súborných a editorských prác, ale aj literárnoteoretické a interpretačné tituly. Sumárne sa dá povedať, že napriek poplašným správam o vysychaní studne poézie je milým prekvapením zistenie, koľko titulov sa venuje práve jej výskumu.

V roku 2004 vyšli práce obracajúce sa do starších literárnych dejín, sumarizujúce niekoľko periód literárneho vývinu, ale aj také, ktoré sa dotýkajú posledného polstoročia a siahajú takmer do súčasnosti. Nepoľavuje sa ani zo skúmania období problematických, teda takých, ktorých výskum si vyžaduje nové prístupy. Čo v tohtoročnej produkcii literárnovedných prác chýba, sú encyklopedické a slovníkové tituly, a snáď sú rezervy aj v literárnoteoretickej tvorbe, kde trúfalé a vydarené prvé kroky podniklo vydavateľstvo Modrý Peter. Volanie po kompletných viaczväzkových syntetických dejinách zatiaľ nebolo vyslyšané a zrejme sa bude ozývať ešte zopár rokov, počas ktorých budú vznikať alternatívne a zástupné tituly.

Najvýznamnejší, teda najrozsiahlejší a najočakávanejší počin za minulý rok v kategórii literárnej historiografie predstavujú Dejiny slovenskej literatúry III  (Viliam Marčok a kolektív, LIC Bratislava). Dejiny nadväzujú na prvé dva zväzky „autorských“ dejín literárneho historika S. Šmatláka. Práca syntetizuje literárnu situáciu a tvorbu druhej polovice 20. storočia. V úvodnej kapitole Peripetie zmien literárnej situácie V. Marčok načrtáva priebeh „príbehu literatúry“ v skúmanom období. Nasledujúce kapitoly sa detailne zaoberajú premenami poézie, prózy. Okrem osobitnej kapitoly o dráme dostali v diele tohto druhu vskutku nebývalý priestor aj marginalizované okruhy literatúry  špecifické svojou tematikou (science fiction a fantasy – autori O. Herec, V. Marčok; literatúra faktu) i čitateľským zameraním (literatúra pre deti a mládež – autori Z. Stanislavová, V. Marčok). Samostatné kapitoly mapujú aj emigrantskú a exilovú (autori J. Hvišč – V. Marčok)  a krajanskú literatúru (M. Babiak). Jednotlivé kapitoly poskytujú prehľadnú orientáciu v literárnej situácii, oboznamujú s autormi, dielami. Dejiny pod editorskou i autorskou taktovkou V. Marčoka spája idea zbaviť myslenie i písanie o dejinách literatúry ideologických nánosov a nanovo pozorovať literatúru v jej „autentickej jedinečnosti a bohatosti“. Aj preto sa vracia k alternatívnym literatúram, ktoré marxistická literárna  historiografia vylučovala zo svojho zorného poľa. Kolektívne dielo sa dá vnímať ako prvý pokus o „novoopísanie“ najnovších etáp slovenskej literatúry, zatiaľ však kvôli prehľadnosti skôr enumeratívne a na literárnohistoriografickú prácu miestami aj dosť subjektívne podfarbené (prejavy vo vyjadrovaní sa k literárnej situácii najmä päťdesiatych rokoch, ale aj vo výbere  mien a poskytnutom priestore) a s nemalým počtom nepresností i omylov.

Alternatívu k syntetizujúcim dejinám ponúka kolektívny projekt Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Panoráma slovenskej literatúry I (od stredovekej literatúry po postromantickú) predstavuje nový pokus o popularizačnú syntézu dejín slovenskej literatúry. Projekt má pokračovať dvoma časťami, ktoré sa budú venovať obdobiu od literárneho realizmu po rok 2000 (medzníkom oddeľujúcim 2. a 3. diel je rok 1945). Autori v siedmich kapitolách predstavujú literárnohistorické obdobia jednak cez charakteristiky a dobové znaky, konkrétne potom cez autorské osobnosti a diela. Úvodné kapitoly Z. Kákošovej reflektujú literatúru od jej začiatkov cez stredovek, humanizmus a renesanciu až po koniec baroka. M. Vojtechovi prináležia obdobia klasicizmu a preromantizmu, romantizmu sa venuje L. Čúzy. Postromantizmus (tradične je toto obdobie označované ako literatúra medzi romantizmom a realizmom) a tvorbu jeho predstaviteľov K. Z. Laskomerského, Ľ. Kubániho a J. Palárika predstavuje M. Michálek. Publikácia, ktorá prehľadným členením vychádza v ústrety pedagogickému využitiu (vhodne poslúži študentom, pedagógom či akýmkoľvek záujemcom o literatúru), však zotrvala na vysokej odbornej úrovni (prehľadnosť tu nie je na úkor detailnosti a precíznosti).

Vydavateľstvo františkánskeho rádu Serafín vydalo pri príležitosti 290. výročia zborník Literárne dielo Hugolína Gavloviča (1712 – 1787) v súradniciach dobovej duchovnej kultúry a vzdelanosti. V tomto zborníku sú sústredené príspevky, ktoré odzneli v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave na seminári (11. novembra 2002), v spolupráci so Slovenskou literárnovednou spoločnosťou pri SAV ho pripravilo oddelenie dejín staršej slovenskej literatúry ÚSlL SAV. Pozornosť autorov sa sústredila najmä  na menej reflektované diela a aspekty Gavlovičovej tvorby. D. Škoviera a M. Vojtech príspevkami reflektujú širšie myšlienkové zázemie a pokúšajú sa o zasadenie Gavlovičovej tvorby do súradníc doby. Ďalšie príspevky sa už venujú konkrétnym textom: spisu Aký život,  taká smrť (E. Brtáňová) a fragmentu Antikrist (T. Vráblová). A. Dekanová sa sústredí na učebnicu Peťsto ponaučení o dobrých mravoch, o diele  Škola  kresťanská referuje L. Macáková. Dvojportrét H. Gavloviča s P. Benickým ponúka Ľ. Zubová, „neznáme čriepky“ k autorovej biografii dopĺňa M. Novacká. O hudobnej stránke hovorí L. Kačic, jazykovej problematike, konkrétne použitiu frazeologizmov, sa venuje J. Skladaná. Publikáciu vhodne dopĺňa obrazová príloha s kópiami rukopisov.

Pri príležitosti 100. výročia narodenia L. Novomeského vyšiel v LIC zborník z dvoch podujatí – z konferencie Otvorené okná (28. 9. 2004 Bratislava, Filozofická fakulta UK) a pražskej konferencie Laco Novomeský –  básnik krásy a pravdy (20. 10. 2004 Slovenský inštitút v Prahe.)      

Zborník pod názvom V tenkej koži básnika. Príspevky k storočnici Laca Novomeského podáva vyčerpávajúci pohľad na básnika i na človeka-obeť stalinských represálií na začiatku 50. rokov. Príspevky sa usilujú predstaviť osobnosť Novomeského v celistvosti. Jednotliví autori sa venujú tragickému životnému osudu básnika, vplyvu politiky a ideológie na jeho osud a väznenie (Ivan Kamenec, M. Kučera), nechýbajú ani spomienkové vyznania (Rúfus). Interpretačné práce slovenských literárnych vedcov (J. Zambor, A. Bokníková, Š. Drug) vhodne dopĺňa  štúdia Španiela A. Hermidu Novomeského Hamlet a zaujímavá interpretácia írskeho básnika a prekladateľa L. Novomeského Johna Minahanea Novomeský a minulosť: Do mesta 30 min. (súčasťou štúdie je aj Minahaneov anglický preklad niekoľkých Novomeského veršov).

Zborník o tvorbe Ivana Štrpku Vo svojich stupajach. Básnické dielo Ivana Štrpku a hodnotové kritériá (Literárna nadácia Studňa) obsahuje príspevky z vedeckého seminára, dotýkajúce sa Štrpkovej poézie. Odborným garantom projektu je M. Hamada, ktorý zborník zaopatril úvodným slovom. Jednotlivé príspevky sa venujú rôznym aspektom Štrpkovej tvorby a  interpretačne zachytávajú konkrétne Štrpkove zbierky. Poetologická výstavba textu a jazyk zaujali J. Trávníčka. Symbolikou Štrpkových básní  sa zaoberá Z. Taneski, L. Spyrka hovorí o prekladoch do poľštiny. Poetka M. Haugová hodnotí „pocitovo“ – vymenúva básne a  priraďuje k nim svoj komentár. Poptextovú tvorbu básnika a jeho spoluprácu s artrockovým hudobníkom D. Ursinym si všíma  Ladislav Šimon v príspevku K piesňam I. Štrpku. Zborník má okrem seminárnych príspevkov dokumentačnú časť v podobe manifestov Osamelých bežcov, starších recenzií, ale aj životný medailón a personálnu bibliografiu. V súlade s tradičnou podobou knižných publikácií nadácie Studňa aj tento výber je doplnený fundovanou štúdiou A. Bokníkovej o poézii L. Vadkerti-Gavorníkovej.

Kolektívna vedecká monografia Poetika a politika. Umenie a päťdesiate roky pod vedením Jeleny Paštékovej obsahuje pätnásť štúdií zameraných na obdobie socialistického realizmu. Hoci monografia vyšla v Ústave slovenskej literatúry SAV, na projekte sa zúčastnili okrem literárnych vedcov (V. Petrík, Š. Drug) aj odborníci z oblasti histórie, divadla (J. Bžochová-Wild, N. Lindovská), filmu (V. Macek) a hudby.

Publikácia Hrdina v balkánskych a stredoeurópskych literatúrach 19. a 20. storočia je výstupom projektu Ústavu svetovej literatúry, Kabinetu filmu a divadla SAV a Inštitútu literatúry bulharskej AV. Spoločným cieľom  príspevkov je na literárnom materiáli podať plastický obraz o tom, ako sa vyvíjal a chápal pojem hrdina v stredoeurópskom  a balkánskom regióne. Devätnásť štúdií slovenských a bulharských literárnych vedcov sa okrem ústredného pojmu hrdinstva zaberá aj zobrazením lyrického subjektu a fiktívnosťou. Trojica divadelných štúdií modeluje obraz hrdinu v drámach R. Slobodu, S. Štepku, K. Horáka, ale aj dramatizáciách klasických literárnych diel Timravy, G. Vámoša (štúdia Dagmar Podmakovej), v absurdných operách Združenia pre súčasnú operu (Piaček, Matej, Burlas, Burgr) odohraných v divadle Stoka (štúdia Miloslava Blahynku) a absurdnom divadle 20. storočia L. Keratu a V. Klimáčka (štúdia Miloša Mistríka). Z ostatných prác treba spomenúť štúdiu o telesnosti v slovenskej a talianskej literatúre (Pavol Koprda), a príspevok o argentínskom spisovateľovi Juliovi Cortazárovi (Ladislav Franek).

Zborník Život a dielo V. Turčányho (Spolok slovenských spisovateľov – Filozofická fakulta UKF v Nitre) pod editorstvom Andreja Červeňáka obsahuje  materiály z vedeckého seminára, ktorý sa konal 20. novembra 2003 na pôde UKF v Nitre pri príležitosti autorovho jubilea (75 rokov). Už v úvode je Viliam Turčány predstavený ako „trojjediný“ tvorca- básnik, prekladateľ a teoretik. Príspevok M. Bátorovej Veniec z vyznaní odhaľuje, že Turčányho poézia má tri základné stĺpy – domov, svet a ženu. Eva Fordinálová sa venuje vzťahom Turčányho k poézii Jána Hollého. Vyčerpávajúcim referátom Poetológia a poetika prispel František Štraus, dokumentujúci na vybraných ukážkach autorovo časté využitie palindromu. Jazyku Turčányho básní sa venuje Ján Kačala v príspevku Jedinečný básnicky jazyk.

Zborník Slovo o slove (Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity) desiatym ročníkom už tradične ponúkol okrem lingvistických prednášok priestor aj literárnej vede. Príspevky sa s ohľadom na pedagogický zreteľ skúmania zamerali na literatúru pre deti – v prózach V. Klimáčka a V. Pankovčína (R. Kovács), na poptexty (Z. Hanusová). O prozaickom diele J. Lenča referovala V. Žemberová, próze A. Kristofovej sa venovala M. Petríková. Odborné príspevky zborníka dopĺňajú recenzie a literárne pokusy študentov.

Monografia Miloslava Vojtecha Literatúra, literárna história a medziliterárnosť (Vydavateľstvo UK) sa rovnako ako naznačuje názov, zaoberá troma okruhmi tém. Prvá časť je venovaná autorom národného obrodenia a ich tvorbe – Predhovoru k Doležalovej tragoedii, tvorbe Jána Kollára a B. Tablica. V druhej časti sa autor zamýšľa nad slohovotypologickým zaradením Jána Kollára a skúma náhľady českej literárnej historiografie na slovenskú literatúru. V záverečnej časti sa venuje otázkam medziliterárnych vzťahov a prekladu v obrodeneckom období.

Dalimír Hajko  v práci 50 rokov slovenskej poézie (UKF v Nitre) ponúka 10 štúdií o slovenskej poézii  2. pol. 20. storočia, v ktorých mapuje básnické osobnosti a ich tvorbu v rozpätí rokov 1948 – 1998. Príbeh vývinu, premien a rozličných osobitých poetických podôb tak môžeme sledovať od bezprostredných povojnových rokov cez vyrovnávanie sa poézie a jej tvorcov s metódami socialistického realizmu v päťdesiatych a neskorších rokoch, cez obdobia politického uvoľňovania, až po takmer súčasnú tvorbu mladej generácie poetov. Útla publikácia pomerne stručne a zároveň hutne podáva prvú orientačnú informáciu o autoroch, dielach, poetikách a podobách slovenskej poézie v ostatnom polstoročí. Monografia nespeje ku komplexnosti, je skôr autorovým výberom – autorovi úplne vypadla zo zreteľa napr. poetka T. Lehenová. 

Habilitačná práca L. Čúzyho Literárnoestetická koncepcia Ľ. Štúra v prednáškach o poézii slovanskej  (UKF Nitra) predstavuje Štúra ako kľúčového reprezentanta literárnoestetického myslenia v období národného obrodenia. Nadväzujúc na Oskára Čepana predkladaná práca sa z viacerých aspektov vyrovnáva s prednáškami o slovanskej poézii. Jednotlivé kapitoly sa vyčerpávajúco zaoberajú konkrétnymi prednáškami (upresnenie pojmu poézia, Štúrove názory na prózu, slovanské a slovenské povesti, epická poézia) ale aj vzťahom Štúrovej a Heglovej filozofickej a literárnoestetickej koncepcie. Predstavuje aj záznamy prednášok o poézii (Ján Jaroslav Kmeť, Ján Jaromír Matička). Publikácia ponúka komplexnejší ako doteraz známy pohľad na uvedenú časť Štúrovej činnosti.

Michal Harpáň, ktorý sa svojou prácou vytrvalo venuje reflektovaniu špecifického aspektu slovenskej literatúry – fenoménu krajanskej, t.j. dolnozemskej literatúry, prispel aj v uplynulom roku hneď tromi titulmi. Publikácia Literárne paradigmy (Vydavateľstvo Ivan Krasko – ESA) podobne ako predošlé knižné výbery mapuje tzv. dolnozemskú literatúru. V jednotlivých štúdiách oboznamuje s konkrétnymi autormi i dielami, zamýšľa sa nad osobitosťou tzv. dolnozemskej literatúry, problémami prekladu, ako aj nad prvkami spojiva medzi slovenskou literatúrou a literatúrou iných území písanou v slovenskom jazyku.  Kým prvú časť tvoria okrem spomínanej problematiky aj literárnokritické medailóny, druhá a tretia časť obsahuje štúdie týkajúce sa konkrétnych interpretácií najmä poetických diel.

Teória literatúry (3. vydanie, Tigra) sa zaoberá všeobecnými literárnoteoretickými otázkami v častiach Podstata a výskum literatúry a Štylistika. Nasleduje časť verzologická (Teória verša) a genologická (Teória literárnych druhov). Teória literatúry je základnou a zásadnou, dodnes neprekonanou „učebnicou“ vysokoškolských študentov, ale slúži aj ako elementárna pomôcka pri literárnom štúdiu a výskume.
     Zatiaľ poslednou Harpáňovou knihou prinesenou na slovenský trh je súbor Texty a kontexty. Slovenská literatúra a literatúra dolnozemských Slovákov (LIC),  ktorý je výberom z literárnokritického diela, teda z doterajších štyroch kníh i rukopisov. Titul vydaný pri príležitosti autorových šesťdesiatin dopĺňa úvod Milana Šútovca a osobitý autorov epilóg. Publikácia má tendenciu pokryť celú produkciu dolnozemských literárnych textov (poéziu, prózu, literárnu vedu i históriu), preto mapuje situáciu tzv. menšinových literatúr cez rôzne literárne druhy, tematické okruhy a problémy.

Príručka Štefana Povchaniča Éléments de versification (Štátny pedagogický ústav) vo  francúzskom jazyku  podáva základy verša a francúzskej metriky. Je určená najmä študentom francúzskych filológií, ale ako pomôcka iste poslúži aj prekladateľom z tohto jazyka.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici prispela za uplynulý rok dvoma titulmi – oba od zostavovateľky S. Šváčovej. Prvým je  výberová personálna bibliografia Zdenko Kasáč (literárny vedec, nar. 1924). Druhým je zborník Humanistické tradície v literárnom odkaze SNP (zborník príspevkov z odborného seminára k 60. výročiu SNP a 100. výročiu narodenia L. Novomeského). Popri historických príspevkoch zborník ponúka aj štúdie venované L. Novomeskému, M. Kováčovi či poézii v povstaleckej tlači.
Slovenský Tatran  v tradičnej a obľúbenej edícii Knihy do vrecka  pripravil tri výbery z pôvodnej tvorby. 

Výber zostavovateľky G. Gáfrikovej Hugolín Gavlovič: O dobrých mravoch predstavuje dosiaľ neznámu časť literárnej pozostalosti františkána  a pozoruhodného predstaviteľa záverečnej vrcholnej fázy slovenského literárneho baroka. Výber pochádza z diel Valaská škola, Škola kresťanská a Peťsto naučení o dobrých mravoch. Okrem Valaskej školy (editorkou knižného kritického vydania je G. Gáfriková) všetky texty podnes existovali len v rukopise. Aktuálny výber dopĺňa obraz tvorby básnika, doteraz nie celkom poznaného a doceneného. Leitmotív výberu je skrytý v názve – O dobrých mravoch. Úvodné slovo zostavovateľky predstavuje Gavlovičove životné osudy  a hovorí o mieste a význame tohto autora  pre literatúru.

Dva výbery z jedného obdobia zostavovateľa Cyrila Krausa Slovenský klasicizmus - poézia a Slovenský klasicizmus - próza predstavujú miniantológie z básnickej a prozaickej tvorby slovenských klasicistických spisovateľov (v poézii: A. Doležal, Bajza, Tablic, Šafárik, Kollár, Hollý, Kuzmány; v próze Bajza, Fándly, S. Godra, Ottmayer, J. Chalupka, Kuzmány). Oba výbery sú doplnené úvodnou štúdiou a bibliografiou.

Vydavateľstvo Lúč prináša literárne relevantné tituly v edícii Libri historiae Slovaciae Artes & Litteris, pod editorstvom Júliusa Paštéku. Po vydaní súborného diela Janka Silana v 8 zväzkoch (1995 – 1998) pokračuje vydavateľstvo vo vydávaní autorov katolíckej moderny tentoraz súborným dielom básnika a katolíckeho kňaza Pavla Ušáka Olivu (1914 – 1941). V dvoch zväzkoch Paľo Oliva (1) Torzo literárneho diela a Tak umieral a žije Paľo Oliva (2) je zozbieraná autorova poézia, próza, eseje a korešpondencia. Nechýbajú ani spomienky autorovej žijúcej sestry Hany a básnických druhov (Silan, Šprinc, Dilong) a tiež dokumentárny materiál. Pri príležitosti nedožitých deväťdesiatin autora editor J. Paštéka vytvoril súborné dielo, v dvoch zväzkoch zhromaždil dostupné materiály – časopisecké a rukopisné básne (zbierka Čierne kvietie), keďže doteraz bola oficiálne vydaná jediná zbierka Oblaky) a denník Hasnúce iskry, cyklus spirituálnej poézie Madone a cyklus Sestra smrť. Paľo Oliva bol tiež autorom próz (cyklus Tváre, V Hostinci u Ondreja), úvah, kázní, životopisov svätých. Z jeho diel zaznieva silná melanchólia ako anticipácia predčasného a bolestivého odchodu.

Pri príležitosti životného jubilea venuje vydavateľstvo Lúč svojmu vedeckému redaktorovi J. Paštékovi vydanie titulu  Literatúra ako svetlo – súbor esejí a literárnych štúdií, ktoré vznikli predovšetkým v súvislosti s jeho editorskou činnosťou. Kniha hovorí o literárnych tvorcoch domácej (básnici katolíckej moderny, A. Žarnov, V. Beniak, V. Turčány) i zahraničnej literatúry (Danteho Božská komédia, sv. Augustín), ktorí by podľa autorovho želania mali ostať v našej kultúre ako nositelia pozitívnych hodnôt a sprostredkovatelia svetla.

Výber z literárnohistorických štúdií Jozefa Vševlada Gajdoša kňaza a vedca, ktorý mal dlho zakázané publikovať, vychádza pod názvom V tichu kláštorov a knižníc. Štúdie sa venujú predovšetkým duchovným tendenciám našej staršej literatúry – od stredoveku po bernolákovcov.

Posledným titulom vydavateľstva Lúč za uplynulý rok je prvá časť výberu z literárnokritického a literárnoteoretického diela Jozefa Kútnika Šmálova Literárna kritika ako poznávanie a hodnotenie. Bol to teológ, literárny a kultúrny historik a kňaz (1912 – 1982), ktorý články a recenzie uverejňoval od čias vysokoškolských štúdií od roku 1939, až pofebruárový režim mu zabránil v publikovaní. Vo svojich textoch sa autor zamýšľa nad požiadavkami kritiky – východiskom má byť estetika a cieľ objektívnosť. Z takejto koncepcie vyplývajú aj jeho jednostranné postoje, výhrady formuluje najmä voči surrealizmu (resp. nadrealizmu). Jeho svetonázor totiž od poézie „vyžadoval“ intelekt, fantáziu a vôľu a uprednostňoval zažité pred snom. Preto privítal poéziu Beniaka, Novomeského a Lukáča, ktorá podľa jeho názorov napĺňala mravné poslanie. Takisto sa venoval literárnohistorickému reflektovaniu prózy a drámy (najmä M. Urbana, ale aj S. H. Vajanského a i.).

Kniha Xénie Činčurovej Epické podoby priestoru (Modrý Peter)  je syntézou samostatne publikovaných, čiastočne prepracovaných štúdií, týkajúcich sa priestorových aspektov prózy. Prvou kapitolou pod názvom Interpretácia priestoru v literárnej vede predstavuje doterajšie dostupné (domáce, ale i zahraničné) diela o problematike priestoru v literárnom texte (viac prozaickom, ale aj poetickom). Druhá kapitola Od priestoru kulisy k jeho zvýznamňovaniu dokladá zmenu podoby i závažnosti kategórie priestoru – prelom prináša predromantické  obdobie – dovtedy bol priestor len  nevýraznou kulisou udalostí. V tretej kapitole  Priestor ako izolovaná prírodná lokalita a jej vzťah k času, žánru, motívu smrti a názvu textu ako aj v nasledujúcich sa zaoberá výskumom, podobami a významami priestoru v dielach F. Švantnera (Horiaci vrch), M. Urbana (Staroba), D. Chrobáka (Poviestka), F. Hečka (Červené víno), ale aj vo svetovej literatúre (Reymont, Flannery O´Connorová, K. H. Mácha). Podnetná je aj kapitola o symbolike a opozíciách priestoru.

Prekladateľ z angličtiny a teoretik prekladu Marián Andričík prispel k problematike prekladu  titulom K poetike umeleckého prekladu (Modrý Peter). Stretávame sa v ňom s teoretickým reflektovaním problematiky, ale autor sa v nej usiluje riešiť i praktické problémy – konkrétne „prekladateľské oriešky“. V jednotlivých častiach ho zaujíma rytmická imitácia, porovnanie prekladov Havrana E. A. Poea, hranice interpretácie, slovenský preklad Carollovej Alice v krajine zázrakov, preklad modernej autorskej rozprávky (T. Hughes) a preklad veršov v próze pre deti a mládež. Svoju prekladateľskú vyzretosť Andričík v uplynulom roku dokázal vlastným prekladom poézie Wiliama Blaka, ktorá vyšla vo výbere Počul som spievať anjela.

Ďalšia knižka z vydavateľstva Modrý Peter: Marián Milčák O nezrozumiteľnosti básnického textu obsahuje sedem štúdií, v ktorých sa do popredia záujmu dostávajú relácie medzi zložkami (účastníkmi) literárnej komunikácie: text – autor – recipient – kritika. V častiach knihy, ktoré sa zaoberajú problémom nezrozumiteľnosti básne, hovorí o jej funkčnosti – nezrozumiteľnosť neznamená absenciu zmyslu, ale jeho tajomstvo (tajomnosť).

Debutovú prácu Petra Glocka ml. Ide dravec tvrdo na vec. Humorista a satirik Vlado Bednár (Vydavateľstvo Matice slovenskej) možno označiť ako spomienkovú monografiu. Glockove interpretácie Bednárových satirických próz, próz pre deti a mládež sú doplnené spomienkami a rozhovormi. Snahu o populárnosť predkladaného titulu autor zvýraznil pútavým rozprávaním životného príbehu V. Bednára.

Eseje, štúdie a články spisovateľov, literárnych vedcov a spoločenských činiteľov, reflektujúce kultúrne, spoločenské, literárnovedné i literárnohistorické aktuality, vychádzajú už niekoľko rokov pod hlavičkou vydavateľstva Kalligram v edícii Domino. Aj uplynulý rok bol v tomto zmysle nielen plodný, ale výsledným spektrom titulov aj pomerne pestrý. Kým tituly Petra Zajaca Krajina bez sna a Rudolfa Chmela Moje slovenské pochybnosti, sa viac dotýkajú kultúrnej a intelektuálnej atmosféry na Slovensku v konkrétnych obdobiach,  Listy a eseje Rudolfa  Slobodu dopĺňajú obraz tejto osobnosti a sú prekvapivým čítaním najmä v najintímnejších polohách (listy priateľom). Pavel Vilikovský vo  Vyznaniach naivného milovníka vyznáva lásku či obdiv viacerým dielkam svojich slovenských i zahraničných kolegov. Vo výbere nájdeme aj zvláštny žáner „ďakovacie reči“ pri preberaní cien. Signály z diaľky Adama Bžocha sú literárnokritickým uvažovaním o svetovej prekladovej tvorbe. Kráľ je polonahý Jána Štrassera je výberom viac-menej publicistických článkov, aj keď kde-tu sa mihne aj otázka literárnej tvorby. V každom prípade sa však tituly edície Domino libertas et civitas zhodujú v záujme o kultúrne dianie a záujmom o slovo ako „nástroj“  i médium tvorby.

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013