Literárna veda 2005


Inšpirácie pre budúcu syntézu
Slovenská literárna veda

Zuzana Ferusová

 
Zuzana Ferusová (1981) po skončení štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovakistika-estetika pôsobí ako interná doktorandka v Ústave slovenskej literatúry SAV. Venuje sa  literárnohistorickému a literárnoteoretickému výskumu prelomového obdobia medzi romantizmom a realizmom v slovenskej literatúre. Literárnokritické príspevky o súčasnej slovenskej literatúre publikuje v Slovenskej literatúre, v denníku SME, v mesačníku RAK, kde je aj členkou redakčného kruhu, v Knižnej revue a príležitostne aj v iných periodikách.

Produkcia minuloročných literárnovedných titulov sa nesie jednak v znamení nadviazania na jednotlivé projekty a knižné výstupy predchádzajúcich rokov, ale rovnako celkom suverénne predstavuje aj projekty nové. Vzniklo tiež niekoľko tematických zborníkov a monografických titulov mapujúcich rôzne smery, literárnohistorické obdobia či autorské osobnosti. Najúrodnejšou oblasťou výskumu sa ukázal okruh inonárodných literatúr. Nezaostáva však ani vedecký výskum slovenskej literárnej tvorby od najstarších epoch až po súčasnosť. Rozloženie síl a ťažisko záujmu sa v porovnaní so situáciou v roku 2004 akosi popreskupovali, výskum poézie ostal (kvantitatívne) na okraji, zatiaľ čo viac pozornosti upútali problémy umeleckej prózy. Viac ako potešiteľným činom prekvapilo aj renomované české vydavateľstvo Host, ktoré na poli literárnej vedy a teórie už roky plní nenahraditeľnú úlohu „zvestovateľa“ najrelevantnejších trendov a inovatívnych prístupov v literárnej vede západnej Európy. Zaradenie slovenského výberu štrukturalistických príspevkov do jeho produkcie je dôležitým krokom slovenskej literárnej vedy na mape európskeho literárneho sveta. Autorský pokus Viliama Marčoka z predchádzajúceho roka nemal nasledovníka v roku 2005, tradične však vznikali kolektívne i autorské publikácie, ktoré môžu doteraz absentujúce „veľké“ syntézy dejín slovenskej  literatúry načas nahradiť, prípadne môžu v budúcnosti poslúžiť ako inšpiratívne „podklady“ na ich vytvorenie.

    Najambicióznejší a najširšie koncipovaný projekt nazvaný Knižnica slovenskej literatúry minulý rok úspešne odštartovalo vydavateľstvo Kalligram. V spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV vydavateľstvo začalo roku 2005 vydávať kritické súborné diela najvýznamnejších slovenských spisovateľov. V rámci projektu má prvýkrát vyjsť základný súbor slovenskej klasiky od stredoveku po dnešok. Okrem výberov z tvorby jednotlivých autorov (P. J. Šafárik, M. Válek, J. G. Tajovský, P. Vilikovský, I. Krasko) priniesol projekt aj odborný rad edície KSL. Jej prvým titulom je monografia venovaná Jozefovi Gregorovi Tajovskému od autorky Marcely Mikulovej pod názvom Tajovského obrodenecká moderna. Zásadným východiskom pri čítaní Tajovského prozaickej tvorby je pritom odmietnutie apriórneho zaradenia medzi realistov a jeho prehodnotené vnímanie ako jedného z iniciátorov modernej slovenskej prózy. Príbeh Tajovského tvorby je tu vnímaný na pozadí jeho životného príbehu a na pozadí dobovej situácie, ktorá vhodne dotvára východiská, motivácie, ambície jeho spisovateľského naturelu. Okrem postihovania motivických línií a  „hľadania autoportrétu“ sa autorka zaoberá aj problematikou rozprávača a všíma si aj fenomény vody, lásky a vysťahovalectva. Minucióznymi a hĺbkovými „odhaleniami“ i reinterpretáciami  kompletizuje pohľad na osobnosť Tajovského-prozaika. V KSL vychádza aj druhé, doplnené vydanie Slovníka slovenských spisovateľov (ed. Valér Mikula), kolektívne  encyklopedické dielo 36 domácich i zahraničných odborníkov obsahujúce 696 hesiel o spisovateľoch, ich živote a diele, ale aj o časopisoch, literárnych smeroch, skupinách i inštitúciách od počiatkov slovenskej literatúry až do roku 2004.
     V oblasti literárnovedného mapovania slovenského štrukturalizmu je veľmi vítaný titul vychádzajúci v brnianskom vydavateľstve Host. Výber Od iniciatívy k tradícii  –  Štrukturalizmus v slovenskej literárnej vede od 30. rokov po súčasnosť zostavili Peter ZajacFedor Matejov a vychádza ako 12. zväzok edície Strukturalistická knihovna. Výber prináša jedinečný reprezentatívny prierez slovenskou literárnou vedou. Teoretické, analyticko-interpretačné texty tematizujúce problematiku samotného štrukturalizmu pochádzajú z rozpätia niekoľkých desaťročí a prinášajú príspevky literárnych vedcov, ako Mikuláš Bakoš, Igor Hrušovský, Eugen Pauliny, Stanislav Šmatlák, František Miko, Ján Števček, Oskár Čepan, Milan Hamada, Milan Šútovec, Peter Zajac, Valér Mikula, Tomáš Horváth a ďalších.

Výskum na poli poetologického a teoretického reflektovania modernej slovenskej poézie priniesol dva zaujímavé tituly. Literárnovedná práca Jána Zambora Interpretácia a poetika (AOSS) je venovaná poézii slovenských básnikov 20. storočia. Hneď úvodná štúdia Žalm a žalmickosť u Ivana Kraska a v slovenskej poézii si všíma viacero Kraskových básní, na ktorých sa dá odhaliť žalmický pôdorys (napr. Solitudo, Jehovah, Kritika atď.). Túto časť Kraskovej básnickej tvorby tak konfrontuje nielen so starozákonnými žalmami, ale aj so žalmickou tvorbou Hviezdoslava. V druhej časti štúdie autor mapuje žalmicky inšpirovanú tvorbu ďalších básnikov, najmä generácie medzivojnovej poézie (M. Rázus, E. B. Lukáč, V. Beniak, Š. Krčméry), kde sa spoločensko-politické udalosti odzrkadlili v téme básní, nesúcej si príbuznosť so žalmom priamo v názve (Malý žalm za Austriu). Žalm ako básnická forma si našiel svoje miesto aj v tvorbe katolíckej moderny (K. Strmeň, J. Motulko), ale aj v poézii po roku 1945 (I. Kupec, J. Buzássy a najmä M. Rúfus). Kraskovej poézii je venovaný aj príspevok O sémantike zvukovej organizácie poézie. Časť nazvaná Poézia ako ústretové slovo sa venuje postupne všetkým Novomeského zbierkam. Precízne interpretačné a poetologické čítanie Novomeského poézie, na ktorej adresu sa už povedalo i napísalo nemálo, sa venuje vzťahom k českému poetizmu, zaoberá sa aj farebnosťou, vizualitou básní. Zaujíma ho rytmická i zvuková organizácia verša, geometrizmus (najmä Romboid) metaforika, či naratívnosť a epické podložie básní. Vo štvorici medailónov (J. Silan, V. Beniak, M. Válek a P. Horov) autor podal komplexný pohľad na osobnosť i celé dielo autorov. K Válkovi sa detailnejšie vracia v interpretácii prvej časti zbierky Dotyky (Nite) a v interpretácii básne Zvony na nedeľu. V nasledujúcej kapitole sa venuje zbierkam Rúfusovej poézie z 90. rokov (Neskorý autoportrét, Čítanie z údelu, Vážka a i.). Štúdia Poézia úškľabkov, najmä bolestných predstavuje básnické univerzum Jána Ondruša. Posledným z interpretovaných básnikov je jeden z Osamelých bežcov – Ivan Laučík. Ján Zambor editorsky pripravil v edícii Zlatý fond Slovenského Tatranu úplné vydanie poézie Laca Novomeského a napísal k nemu úvodnú štúdiu.

    Literárnovedná publikácia Fedora Matejova Lektúry (SAP) predstavuje výber časopisecky publikovaných štúdií, ktorých ťažiskom záujmu je poézia. Úvodná štúdia Lyrika ako paradigma lektúry vhodne spája exkurz literárnovedným vnímaním poézie s podnetmi pre interpretačnú lektúru lyriky. V nasledujúcich kapitolách sa už autor venuje konkrétnym interpretačným čítaniam poézie Jána Ondruša, Ivana Laučíka, Jozefa Mihalkoviča a Milana Rúfusa. Posledná kapitola knihy z okruhu reflektovania lyriky ako jediná vybočuje – venuje sa Písačkám a Navrávačkám Dominika Tatarku.

    Významným literárnovedným titulom zaoberajúcim sa špecifickým okruhom slovenskej prózy je práca Milana Šútovca Mýtus a dejiny v próze naturizmu (LIC). Prvá časť práce nazvaná Romány a mýty vychádza z rovnomenného knižného vydania z roku 1982, doplneného a korigovaného autorom. Na troch dielach, ktoré radíme k vrcholom slovenskej literatúry naturizmu (Tri gaštanové kone, Drak sa vracia a Nevesta hôľ) autor rieši otázky interpretačné, no aj literárnoteoretické a estetické – problém literárnej postavy, problém využitia mýtov v literárnom diele, problémy priestoru, času a vonkajšej reality, ideológie a vzťahy lyrického a epického v dielach naturizmu. Druhá časť knihy nazvaná Post scriptum obsahuje súbor nových textov. Pozostáva z úvodnej štúdie, ktorá sa zaoberá románom Františka Švantnera Život bez konca, no na jeho pozadí komplexnejšie rieši otázky naturizmu. Čitateľsky príťažlivé sú ukážky rukopisu románu Život bez konca s autorovými a aj redaktorskými zásahmi. Ďalšiu časť publikácie predstavuje Slovníček diel naturizmu (s výberovou bibliografiou). Detailnej interpretácii podrobuje diela M. Figuli (Pokušenie, Tri gaštanové kone, Babylon), D. Chrobáka (Drak sa vracia, Kamarát Jašek) a F. Švantnera (Malka, Nevesta hôl, Život bez konca, Dáma) a Ľ. Ondrejova (Zbojnícka mladosť).

    Publikácia Juraja Briškára Elementárne situácie v literatúre (Modrý Peter) predstavuje „svojvoľný“ prierez témami, literárnymi prostrediami i etapami. Reflektuje problémy teoretické i interpretačné, zaoberá sa vzťahmi rozprávok a mýtu, podrobuje novému videniu texty staršieho dáta (Selanky J. Hollého), no okrem výnimočných „odbočení“ (S. Rakús, J. Ondruš) sa venuje exkurzom do románov svetovej literatúry (Flaubert, Tolstoj, Stendhal, Pessoa, Lindgrenová). So svojským nazeraním na predmety výskumu je na titule sympatická aj jeho naratívnosť – knižka je pútavým čítaním, a jej pútavosť rozhodne nie je na úkor odbornosti.
    Podnetná je aj monografia Igora Hochela Ladislav Ballek. Príbeh ako princíp (LIC) a jej úvodná štúdia Širšie kontexty a súvislosti Ballekovej prozaickej tvorby, ktorá ozrejmuje a približuje povojnovú literárnu situáciu i jej súčasné literárnohistorické reflektovanie. Tento pohľad umožňuje vidieť Ballekovu tvorbu v dobových súvislostiach i v kontexte súčasnej tvorby, čo sa ukazuje veľmi užitočné. Následne sa autor detailne venuje jednotlivým Ballekovým prózam: Útek na zelenú lúku, Púť červená ako ľalia, Biely vrabec, Južná pošta, Pomocník, Agáty, Lesné divadlo atď. až po ostatný román Trinásty mesiac. Monografiu dopĺňa kalendárium života a diela a obrazová príloha.

 Publikácia Alexandra Halvoníka pod názvom Premeny. Slovenská próza na rozhraní storočí (VSSS), výber z autorovej literárnej publicistiky (1995 – 2004), sleduje stav, podoby, témy i problémy súčasnej slovenskej literatúry ostatného desaťročia a okrem menej rozsiahlych recenzentských hodnotení ponúka aj komplexnejšie pohľady (každoročné rekapitulovanie celoročnej prozaickej tvorby), ktoré tituly vydané istého roku dávajú do súvislostí s ostatnými. V krátkych štúdiách sa vedľa seba stretávajú v knižke autori rôznych generácií, niekde sú dokonca hodnotené hneď viaceré tituly jedného autora (R. Sloboda, V. Šikula, P. Hrúz, Š. Moravčík). Okrem umeleckej prózy nechýba ani reflektovanie reportáží či tvorby pre deti.

     Monografia Jozefa Vargu-Gbelského Prozaická tvorba Andreja Chudobu v kontexte slovenskej literatúry (SAUL – Spolok autorov umeleckej literatúry) sa pokúša po prvýkrát komplexnejšie analyticky zhodnotiť dielo tohto prozaika a najmä postihnúť prvky lyrizovanej prózy v jeho diele. Všíma si pritom kompozíciu, špecifiká  autorskej optiky, projektovanie ženských postáv a priestor deja – južnoslovenský kraj. Kniha vychádza z usúvzťažňovaní a sumarizovaní doterajších výskumov, ale má ambíciu analyzovať Chudobovu tvorbu najmä kontextuálne, vďaka čomu odkrýva vzťahy medzi realistickou poetikou a  lyrizáciou prozaických textov.

    Na pomedzí literárnej vedy a teatrológie stojí práca Pavla Palkoviča Sprítomňovanie klasiky (UCM, Trnava), ocenená prémiou Literárneho fondu. Súbor biografických statí, kritík a analýz divadelných inscenácií slovenskej klasiky vychádza pri príležitosti autorovho životného jubilea (75 rokov). Pre teatrológiu nenahraditeľné sú autorove reflexie a hodnotenia divadelných režisérov od zakladateľských osobností nášho profesionálneho divadelníctva  (Janko Borodáč, Karol L. Zachar) až po súčasných najmladších režisérov s originálnou optikou (Peter Pavlac, Matúš Oľha). Pre literárnu vedu sú rovnako prínosné a inšpiratívne state venované dramatickej tvorbe troch autorov rozličných poetík: na pomedzí realizmu a moderny stojaceho J. G. Tajovského, dolnozemského modernistu VHV, využívajúceho vo svojej tvorbe nábehy na symbolizmus či expresionizmus  a romantického dramatika Jozefa Hollého. 

    Zborník Slovenský literárny barok venovaný 340. výročiu smrti Petra Benického (Univerzita Komenského, Bratislava) pod editorstvom Zuzany KákošovejMiloslava Vojtecha predstavuje štúdie, ktoré odzneli na rovnomennej  medzinárodnej vedeckej konferencii. Tú usporiadala Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy FFUK spolu s Oddelením staršej slovenskej literatúry Ústavu slovenskej literatúry SAV. Zborník s novými interpretačnými  a metodologickými podnetmi slovenskej barokistiky je po titule Literárne dielo Hugolína Gavloviča ďalším prínosom do historiografie barokovej literatúry.

Texty zborníka sú rozdelené do troch tematických oddielov. V prvej časti autori  reflektujú osobnosť a tvorbu Petra Benického z viacerých hľadísk – nad manierizmom jeho tvorby sa zamýšľa Jozef Minárik, nasledujú hodnotenia z hľadiska jazyka (Janka Skladaná, Pavol Žigo), tematiky (Zuzana Kákošová, Silvia Lauková). Textovokriticky Benického číta Gizela Gáfriková,  literárnohistoricky a v kontexte doby ho hodnotí Ľubica Zubová, ktorá sa výskumu Benického tvorby venuje v rámci dizertačnej práce. V druhej časti sú príspevky venované tvorbe ďalších osobností slovenského literárneho baroka – Hugolína Gavloviča (Lenka Macáková), Augustína Doležala (Miloslav Vojtech) a Mateja Bahila (Vladislav Doktor). Druhý oddiel vhodne dopĺňa nad rámec literatúry interdisciplinárna a podnetná štúdia o hudobnej tvorbe na začiatku 17. storočia (Marta Hulková). Tretí celok uzatvára a kompletizuje skúmanú problematiku literárneho baroka z hľadiska metodológie (Ivo Pospíšil) a dopĺňa ju o pohľady z bohemistického výskumu baroka (Hana Bočková, Marie Škarpová).

    Vydavateľstvo Serafín po predchádzajúcej publikácii výberu z diela J. Vševlada Gajdoša minulý rok predstavilo ďalšieho literárneho historika spomedzi františkánov. Výber z diela Celestína Alojza Lepáčka pod názvom Františkánsky prínos do slovenskej kultúry vychádza pri príležitosti dvojitého výročia – storočnice narodenia a polstoročia úmrtia. Publikácia s predslovom Júliusa Pašteku predstavuje výber textov literárneho historika, ktorý sa venoval výskumu literárnych osobností pochádzajúcich z františkánskej rehole. V úvodnej štúdii Františkáni na Slovensku predstavuje začiatok pôsobenia tohto rádu na našom území. V nasledujúcich častiach sa venuje predbernolákovským františkánskym autorom: Benignus Smrtník, Ján Abrahamffy, Edmund Pascha, Hugolín Gavlovič a mnohí ďalší. Najznámejšiemu barokovému františkánskemu autorovi Hugolínovi Gavlovičovi a jeho dielam Valaská škola... a Škola kresťanská sú venované samostatné štúdie, prvá z nich Osvetová a ľudomilná činnosť H. Gavloviča predstavuje komentované čítanie Valaskej školy a katalogizovanie tém. Publikácia prekračuje literárny rámec a v ústrety interdisciplinarite sa vydáva príspevkami o cirkevnej a ľudovej hudbe.

    Každoročne vydávanými zborníkmi sa aj v roku 2005 prezentovali dve  univerzitné slovakistické centrá. Bratislavská Filozofická fakulta UK zborníkom Studia Academica Slovaca (SAS). V poradí 34. zborník zachytáva prednášky XLI. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Druhá časť zborníka, už tradične venovaná slovenskej literatúre priniesla niekoľko pozoruhodných príspevkov. Andrea Bokníková prispela štúdiou  Námet kúpania v slovenskom umení 60. rokov. Motiváciou reflektovania tejto témy má byť „vyrovnávanie sa s protirečivým charakterom poézie 60. rokov a z tohto hľadiska nazrieť do situácie v próze i filme“. Tematický exkurz nezabúda ani na prehistóriu a venuje sa skúmanému námetu od klasicistickej literatúry (J. Hollý Selanky) cez Kráľovu baladu Zakliata panna vo Váhu... Zobrazenie motívu kúpania v literatúre si všíma u Heineho, Apollinaira i Pasoliniho, ale ťažisko záujmu je na slovenských básnikoch (Novomeský, Reisel, Válek, Feldek a i.) i prozaikoch (Jaroš, Sloboda, Mitana). Takisto sa venuje filmovému titulu Slnko v sieti – podľa scenára Alfonza Bednára ho nakrútil Štefan Uher.

Ďalšie príspevky sa venujú staršej slovenskej literatúre. Ľubica Blažencová interpretuje texty spevníka Cantus Catholici, Timotea Vráblová sa zaoberá evanjelickou duchovnou piesňou (Cithara sanctorum). K 250. výročiu narodenia sa v štúdii Jozef Ignác Bajza – básnik, prozaik, polemik vracia k čítaniu tohto autora Miloslav Vojtech. O poetickom realistovi Dušanovi Dušekovi  píše Ladislav Čúzy v práci Topos Piešťan v prózach D. Dušeka, mladej próze po roku 1989 sa venuje Elena Krčméryová. Slovenskej dráme sú venované dva príspevky. Dagmar Kročanová-Roberts  v štúdii Boh a človek v ideovej dráme 40. rokov si všíma tému Nového Zákona a Ježiša Krista v drámach Ivana Barča-Ivana, Leopolda Laholu a Štefana Králika.  Zuzana Kákošová predstavuje rozsiahlu a rozmanitú tvorbu dramatika Ivana Bukovčana v kontexte drámy 50. – 70. rokov.

    Zborník Pedagogickej fakulty Prešovskej Univerzity Slovo o slove (roč. 11) je prioritne orientovaný pedagogicky, všíma si jazykovedné i literárnoteoretické problémy z hľadiska pedagogickej praxe.

    Nitrianska Univerzita Konštantína Filozofa sa za uplynulý rok prezentovala vydaním niekoľkých titulov. Z rovnomenného vedeckého seminára pochádza zborník Život a dielo Pavla Janíka (SSS, FF UKF). Pri príležitosti autorových päťdesiatin viacerí slovenskí a českí vedci i autorovi kolegovia reflektujú Janíkovu básnickú, publicistickú a dramatickú tvorbu. Troma titulmi prispel Andrej Červeňák, profesor Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Pod názvom Nitrianska kreativita sa skrýva súbor esejí venovaných mestu, sledujúcich celý rad osobností od historických dôb až po súčasnosť. Červeňák, ktorý sa zaoberá výskumom ruskej literatúry (najmä dielom F. M. Dostojevského) vydal takisto dva tituly Ruská literatúra v súčasnom sveteRomantika hľadania.

    Zborník Európske literárne avantgardy 20. storočia (Veda, ed. Ivan Cvrkal, Soňa Pašteková) sa venuje zložitému fenoménu avantgardy v literatúre. Príspevky sú zaradené do troch okruhov. V prvom sa autori vyjadrujú k problematike dejín, životnosti avantgárd, vzťahom k postmoderne (Pavol Winczer, Viliam Marčok), tiež pohľadu na estetiku avantgardy a tesnému zopätiu medzi literárnymi a výtvarnými avantgardami (T. Strauss), odozvám surrealizmu na Slovensku (Mikuláš Bakoš, Pavol Koprda). Druhú časť tvoria príspevky o vývine národných literárnych avantgárd – od nemeckého expresionizmu či menej známeho dadaizmu cez taliansky futurizmus, ruský imažinizmus a francúzsky surrealizmus, ale aj odozvy avantgárd v menších literatúrach (poľskej, balkánskych krajín, slovenskej či lotyšskej). Tretí celok zborníka nazerá na problematiku avantgárd cez prizmu konkrétnych textových analýz literárnych diel rôznych proveniencií. Analýzy sa zaoberajú dielami J. C. Hronského, G. Leopardiho, francúzskych surrealistov i slovenských nadrealistov. Ďalšie štúdie sa venujú vplyvom poetizmu (M. Kubínová), básnickej tvorbe A. Belého (D. Kšicová), i vedúcej osobnosti portugalského modernizmu Fernandovi Pessoovi – ezoterické prvky v jeho poézii sa pokúša postihnúť M. Petrovská. Zborník je výstupom z medzinárodnej vedeckej konferencie Ústavu svetovej literatúry, ktorá nadväzovala na konferenciu Problémy umeleckých avantgárd z roku 1965 z iniciatívy Mikuláša Bakoša.

    Z literárnovedného výskumu na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV pochádza aj monografia Ladislava Franeka Modernita románskych literatúr (Veda, ÚSL SAV), ktorá zahŕňa autorov výskum románskej literatúry európskej i juhoamerickej proveniencie. Publikácia obsahuje reflektovanie druhej vlny francúzskeho symbolizmu (P. Claudel), ktorý má v našej literárnej situácii dlhú prekladateľskú tradíciu celkom iste aj vďaka duchovným zdrojom inšpirácie, v jeho prípade sú to katolícka viera a Biblia. Zaujíma ho aj portugalský modernizmus, skupina výtvarníkov a literátov združených okolo časopisu Orpheu, najmä však dielo Fernanda Pessou. Trojicu ťažiskových výskumných tém uzatvára pohľad na vedúceho predstaviteľa modernej mexickej literatúry Octavia Paza, nositeľa Nobelovej ceny, ktorý vo svojom diele využíva odkazy mexických mýtov a tiež hľadá podstatné archetypálne, pôvodné črty mexického človeka. Nemenej zaujímavé a prínosné sú kratšie príspevky zozbierané v časti „doslovy a články“ – ktoré nám približujú ďalšie osobnosti a diela románskych literatúr – vďaka prekladom už nie celkom neznámych francúzskych autorov (M. Yourcenarová, Julien Green), či hispanoamerického postmodernistu Julia Cortazára, ale aj menej známych brazílskych autorov (J. G. Rosa, Osman Lins), španielskeho básnika Miguela Hernandeza a často oceňovanú prozaičku Anu Mariu Matuteovú. Pestrý výber uzatvárajú štúdie o stručnom vývine hispanoamerickej literatúry a o kubánskej literatúre i literárnej vede.

    Ján Jankovič prispel tento rok titulom Slovník prekladateľov s bibliografiou prekladov z macedónčiny, srbčiny, chorvátčiny a slovinčiny (Juga, Veda). Slovník spolu s komplexnou bibliografiou charakterizuje jednotlivých prekladateľov a ich aktivity a informuje nielen o knižných prekladoch, ale aj o preložených divadelných inscenáciách, ktoré boli realizované na slovenských profesionálnych scénach od začiatku 20. storočia do roku 2003. Ide o prvú publikáciu tohto druhu, ktorá ponúka globálny prehľad prekladateľov a prekladov z uvedených jazykov, a tým mapuje situáciu od 19. storočia po súčasnosť.  Prínosom je tiež, že zachytáva aj činnosť inonárodných prekladateľov a slovenských prekladateľov žijúcich mimo svojho rodiska. Sprievodná štúdia Tézy k dejinám prekladateľstva poskytuje celostný obraz o situácii v prekladovej histórii i súčasnej praxi a ako sám autor uvádza, „práca už teraz do istej miery supluje nejestvujúce dejiny prekladateľstva literatúr národov bývalej Juhoslávie a jej nástupníckych štátov“.

    Dvojzväzkové dielo Juliusa Pašteku Svet literatúry, literatúra sveta vydalo vydavateľstvo Petrus. Autor sa v jednotlivých kapitolách zameriava na podoby a premeny moderného svetového románu počnúc barokovým Dobrodružným Simpliciom Simplicissimom, ďalej na nemecký (Goethe, Kafka, Th. Mann), francúzsky (Stendhal, Maupassant, Balzac, Flaubert), ruský (Tolstoj, Turgenev, Gončarov a Gogoľ) a anglický a americký román. Príspevku zaoberajúcemu sa nie tak často pertraktovanou problematikou svetovej literatúry možno hádam vytknúť len staršie datovanie vzniku štúdií.

    Sté výročie smrti Antona Pavloviča Čechova bolo podnetom na vznik konferencie, ktorú usporiadala Filozofická fakulta UK v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV a Divadelnou fakultou VŠMU. Zborník pod názvom Čechov medzi nami (UK, Bratislava) prináša príspevky z konferencie venované Čechovovej prozaickej i dramatickej tvorbe, komparatívne práce (Čechov – Dostojevskij, Čechov – Bunin, Čechov – Ibsen), ale aj recepcii Čechovovej tvorby na Slovensku a v Čechách.

    Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (LIC) zostavil autorský tím (Z. Stanislavová, K. Földvári, V. Obert, R. Bílik a ď.) pod vedením Ondreja Sliackeho, ktorý sa venuje výskumu tejto, často marginalizovanej časti literatúry už celé desaťročia. Toto lexikografické dielo má ambíciu zachytiť autorov vymedzeného okruhu a ich tvorbu od počiatkov až po súčasnosť. Vlastná časť slovníka, pozostávajúca z hesiel biograficko-bibliografického charakteru je pre čo najľahšiu orientáciu vybavená troma registrami – názvovým, autorským a registrom pseudonymov.

    Iniciatíva vydavateľstva Slovenský Tatran v oblasti vydávania „malých“ antológií pokračovala. Po predchádzajúcich výberoch Cyrila Krausa z diel slovenského romantizmu prichádza tentoraz v chronologickej nadväznosti s miniantológiou Slovenský literárny realizmus I (ed. Valér Mikula). Publikácia je vybavená fundovaným úvodom Cesty k realite, kde na pozadí svetovej situácie nástupu realizmu reflektuje neľahkú a nejednoznačnú cestu slovenskej literatúry k realizmu. Autor výberu podrobne sleduje nielen literárne peripetie obdobia prechodu od postromantického k realistickému, tradične označovaného ako matičné roky či roky suchoty a nemoty, obdobia, keď je už „literárna pôda pripravená na realizmus“. Výber je koncipovaný ako antológia z diel štvorice najvýznamnejších osobností daného literárneho pohybu – Ľ. Kubáni, J. Záborský, G. K. Zechenter-Laskomerský a K. Banšell. Okrem vybraných textov a ukážok z ich tvorby je pri každom z nich naporúdzi dokumentárny materiál – ukážky z vlastného životopisu, z korešpondencie a uzatvára ho kalendárium života a diela.

    Na predchádzajúcu publikáciu nadväzuje, ako aj z názvu vyplýva, titul Panoráma slovenskej literatúry II. (SPN – ML). Tá sa začína na mieste, kde sa predošlý diel končil – v období realizmu. Realizmus, moderna a medzivojnové obdobie sú literárnohistorické etapy, ktoré pripadli ako okruhy výskumu kolektívu autorov druhého zväzku. Podrobné medailóny najvýznamnejších autorských osobností sú sprevádzané kapitolkami o literárnej situácii a problémoch jednotlivých literárnych smerov. Za prínosné nóvum možno pokladať prehodnocovanie doterajších periodizačných termínov a autorov zaraďujúcich (najmä nahradenie termínov prvá a druhá vlna realizmu výstižnejšími – zakladajúca generácia realizmu a generácia neskorého realizmu, pri ktorej je zdôraznený aj jej nábeh na modernistické tendencie). Veľmi vhodné je aj pripomenutie si marginalizovaných autorov či takých „bielych miest“, ku ktorým doterajšie literárne dejiny neboli práve najštedrejšie a najfrekventovanejšie v počte výskumov (poézia Jána Poničana, prozaik Tido J. Gašpar či Štefan Letz, katolícka moderna i socialistický realizmus, dramatik VHV a pod.). Aj v prípadoch reflektovania tradičných autorov však nepostupujú autori schematicky, ale pokúšajú sa ich texty čítať nanovo, nie cez prizmu dobových či ideologických obmedzení.

 

 

 

 

Ceny za literárnu  vedu za rok 2005

Prémiu Literárneho fondu za rok 2005

udelili za dielo v oblasti literárnej vedy Pavlovi Palkovičovi za knihu Sprítomňovanie klasiky (UCM, Trnava).

Výročnú cenu Spolku slovenských spisovateľov za rok 2005

udelili Andrejovi Červeňákovi za publikáciu Ruská literatúra v súčasnom svete (UFK, Nitra).