Proglas (starosloviensky)


Konštantín Filozof (sv. Cyril)

PROGLAS

  

Proglas7 jesm6 sveNtu jevangel6ju:
Jako proroci prorekli soNt7 priežde,
Christ7 greNdet7 s7b6rat7 jeNzyk7,
Sviet7 bo jest7 v6semu miru semu.
Se s7byst7 seN v7 sedmyi viek7 s6.

Evanjeliu svätému som Predslovom:
ako nám dávno sľubovali proroci,
prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.
To v našom siedmom tisícročí stalo sa.

RiešN bo oni: sliepii proz6reNt7,
glusi slyšeNt7 Slovo buk7v6noje,
Boga že ubo poznati dostoit7.
Togo že radi slyšite, Sloviene, s6:
Dar7 bo jest7 ot7 Boga s6 dan7,

Bo slepým oni sľúbili, že uvidia,
a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú,
lebo je Boha poznať totiž potrebné.
A preto čujte, čujte toto, Slovieni:
dar tento drahý vám Boh z lásky daroval,

Dar7 božii jest7 desnyjeN čeNsti,
Dar7 dušam7, nikoliže t6liejeN,
dušam7 tiem7, jeNže i priimoNt7.
Mathei, Mar7ko, Luka i Joan7
učeNt7 v6s6 narod7 glagoljoNšte:

dar Boží darom spravodlivej čiastky je,
dar dušiam vašim, čo sa nikdy neskazí,
všetkým tým dušiam, čo ho vďačné prijmú
Matúš i Marek s Lukášom i s Jánom
národy všetky takto učia hovoriac:

Jeliko bo svojich7 duš6 liepotonN
vidit7, ljubite bo radovati seN,
griechov6noN že t6moN ot7g7nati
I mira sego t6ljoN ot7ložiti
I raiskoje žit6je priobriesti

Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť
i rajský život pre seba zas objaviť

Izbiežati ot7 ogni goroNšta,
Slyšite nynie ot7 svojego uma,
Slyšite SLOVIEN6SK7 narod7 v6s6,
Slyšite SLOVO, ot7 Boga priide,
SLOVO že kr7meN človieč6skyjeN dušeN,

i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,

Slovo, že kriepeN i sr6d6ce i um7,
SLOVO se gotovajeN Boga poznati.
Jako besvieta radost6 na boNdet7
oku videNštju božijoN tvar6 visjoN,
n7 v6se ni liepo ni vidimo jest7,

Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.
Tak ako radosť nezasvitne bez svetla,
by oko celý Boží svet v ňom uzrelo,
bo všetko nie je krásne ani zreteľné,

tako i duša v6sjaka bez buk7v7
ne s7viedoNšti zakona že bož6ja,
zakona k7niž6na i duchov6na,
zakona rai božii javljajoNšta.
Kyi bo sluch7 grom6najego toNt6na

tak ani duša, žiadna duša bez písmen
vedomia nemá o tom Božom zákone,
zákone knižnom, o zákone duchovnom,
zákone, cezeň Boží raj sa zjavuje.
Bo ktorý sluch, čo hrozný rachot hromový

ne slyšeN, Boga možet7 bojati seN?
Nozdri že paky, cvieta ne oNchajoNšti,
kako bož6he čudo razumiejete?
Usta bo, jaže slad7ka ne čujoNt7,
jako kamiena tvoreNt7 že človieka.

neočuje, stáť bude v bázni pred Pánom?
Bo taký čuch, čo vôňu kvetu nevníma,
akože môže zázrak Boží pochopiť?
Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia,
človeka činia, akoby bol z kameňa.

Pače že sego duša bezbuk7v6na
javljajet7 seN v7 človieciech7 mr6tva.
Se že v6se, my brat6je, s7mysleNšte,
glagoljem7 s7viet7 podobajoNšti,
iže človieky v6sjeN ot7loNčit7

A ešte väčšmi od človeka z kameňa
je mŕtva duša, každá duša bez písmen.
No že my, bratia, sme to všetko zvážili,
znamenitú vám radu teraz povieme,
ktorá vás všetkých, všetkých ľudí pozbaví

ot 7 žit6ja skot6ska i pochoti,
da ne imoNšte um7 nerazum6n7
tuždem6 jeNzvykom6 slyšeNšte Slovo
jako mied6na zvona glas7 slyšite.
Se bo sveNtyi Pav617 učeN reče

života zvieracieho, žitia smilného,
aby ste s mysľou, s nerozumným rozumom,
keď počujete Slovo v cudzom jazyku,
nečuli v ňom znieť iba zvon, zvon medený.
Bo svätý Pavol učiteľ nám hovorí,

molitvoN svojoN v7zdajeN priežde Bogu:
jako choštjoN sloves7 peNt6 izdrešti,
s7 razumom6 svoim6 glagolati,
da i v6se brat6ja razumiejoNt7,
neže t6moN sloves7 nerazum6n7.

keď najprv k Bohu svoju prosbu predniesol:
Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
rozumom prostým chcem tých päť slov
vyrieknuť, aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.

Kyi bo človiek7 ne razumiejet7,
kyi ne proložiť7 prit7čeN moNdry,
s7kazajoNšteN besiedy pravy nam7?
Jako bo t6lja pl7t6ch7 nastoit7
v6se t6leNšti, pače gnoja gnojeNšti,

Pretože človek ten, čo nerozumie sám,
čo nedoloží podobenstva múdreho,
ako by mohol pravú reč nám povedať?
Pretože ako skaza visí nad telom
všehubiaca a nad hnis väčšmi hnijúca,

jegda svojego braš6na ne imat7,
tako duša v6sjaka opadajet7
žizni, bož6ja ne imoNšte života,
jegda slovese bož6ja ne slyšit7.
InoN že paky prit7čjoN moNdroN dzielo

keď telo nemá patričného pokrmu:
práve tak isto každá duša upadá
v žití, keď žije bez Božieho života,
keď nepočuje nikde Slova Božieho.
Iné však ešte podobenstvo premúdre

da glagoljem7, človieci, ljubeNšte seN,
choteNšte rasti bož6jem6 rastom6,
k7to bo viery sejeN ne viest7 pravy,
jako siemeni padajoNštju na nivie,
tako na sr6d6cich7 človieč6sciech7,

povedzme, ľudia, ľúbiaci sa vospolok,
túžiaci Božím rastom rásť už odteraz:
bo kto by túto prostú pravdu nevedel:
tak ako semä, ktoré padlo na nivu,
tak isto každé ľudské srdce na zemi

d7žd6 božii buk7v7 triebujoNšte,
da v7zdrastet7 plod7 božii pače.
K7to možet7 prit7čeN v6sjeN rešti,
obličajoNšte bes k7nig7 jeNzyky,
v7 glasie s7mysl6nie ne glagoljoNšte?

dážď Božích písmen potrebuje pre seba,
aby plod Boží vzrástol v ňom čo najväčšmi.
Kto môže všetky podobenstvá povedať,
čo národ bez kníh obžalujú, usvedčia,
že nehovorí hlasom zrozumiteľným?

Ni ašte umiejet7 jeNzsyky visjeN,
Možet7 s7kazati nemošt6 sich7.
Obače svojoN prit7čjoN da pristavljoN,
m7nog7 um7 v7 malie rieči kažeN:
Nazi bo v6si bes k7nig7 jeNzyci

Veď čo by ten muž poznal všetky jazyky,
nevyslovil by bezmedznú ich bezmocnosť.
Predsa však svoje podobenstvo prikladám,
významu mnoho v málo slovách hovoriac:
Lebo sú nahé bez kníh všetky národy,

brati seN ne mogoNšte bez oroNž6ja
s7 protiv6nikom6 duš6 našich7
gotovi moNky vieč6nyjeN v7 plien7.
Iže bo vraga, jeNzyci, ne ljubite,
brati že seN s7 nim6 mysleNšte dzielo,

bo nemôžu sa boriť v boji bez zbroje
s protivníkom a duší našich záhubcom,
odsúdené sú večnej muke za korisť.
Ktorí však nepriateľa nemilujete,
národy, čo s ním veľmi chcete boriť sa,

ot7vr6ziete prilež6no umu dv6ri,
oroNž6je priim7še tvr6do nynie,
ježe kujoNt7 k7nigy Gospod6njeN,
glavoN t6roNšte nepr6jazni vel6mi.
Buk7vi sijeN, iže bo priimet7,

otvorte dvere ducha svojho pozorne,
zbroj tvrdú teraz prijímajte, národy,
kovanú krásne v knihách Hospodinových,
ktoré tak tvrdo mliaždia hlavu diablovu.
Lebo kto totiž prijme tieto písmená,

moNdrost6 tomu Christos7 glagoljet7
i dušeN vašeN buk7vami kriepit7
apostoly že s7 proroky v6sjemi.
iže bo sich7 slovesa glagoljoNšte
podob6ni boNdoNt7 vraga ubiti

tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví
a vaše duše písmenami posilní
i skrze apoštolov, skrze prorokov.
Pretože tí, čo hovoria ich slovami,
i nepriateľa budú schopní zahubiť,

pobiedoN prinoseNšte k7 Bogu dobroN,
pl7ti biežeNšte t6ljeN gnojev6nyjeN,
pl7ti, jejeNže život7 jako v7 s7nie,
ne padajoNšte, kriep7ko že stojeNšte,
k7 Bogu javl6še seN jako chrab7ri,

víťazstvo dobré svojmu Bohu prinesú,
hnilobnej skaze svojho tela uniknú,
tela, čo v hriechu ako vo sne živorí,
nepadnú oni, ale pevne zastanú,
pred Bohom ako udatní sa prejavia,

stojeNšte o desnoNjoN bož6ja priestola,
jegda ogn6m6 soNdit7 jeNzykom7,
radujoNšte seN s7 angely v7 vieky,
prisno slaveNšte Bog7 milostivyi
k7niž6nami v6segda že piesn6mi

po pravici si stanú trónu Božiemu,
keď príde ohňom súdiť všetky národy,
s anjelmi budú radovať sa naveky,
naveky sláviac Boha milostivého,
piesňami z tých kníh oslavujúc naveky

Bogu pojoNšte človieky milujoNštju.
Tomu podobajet7 v7sjaka slava,
š6st6 i chvala, Božii Synu, vynoN
s7 Ot6cem6 i SvetNtyim6 Duchom6
v7 vieky viek7 ot7 v6sejeN tvari.

svojho Boha, čo nad Pudmi sa zmilúva,
ktorému preto všetka sláva prislúcha,
i česť i chvála, Boží Synu, v jednote
so svojím Otcom, s Duchom Svätým v trojici
na veky vekov od každého stvorenia.

             Amen.

             Amen.