Ladislav Hanus na európskej kultúrnej scéne


(20. 11. 2007)
  • Úvodné vystúpenie kardinála Jozefa Tomka otvorilo v Ríme medzinárodný seminár Ladislav Hanus, teológ, filozof a esejista. Konal sa v dňoch 15. a 16. novembra 2007 a jeho organizátormi boli Literárne informačné centrum, Veľvyslanectvo SR v Taliansku, Veľvyslanectvo SR pri Svätej stolici, Slovenský inštitút v Ríme, Pontificio Institute Orientale a Pápežský slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme.

    Prvá časť seminára sa za veľkej účasti slovenskej komunity v Ríme, rektora Pápežského slovenského ústavu Cyrila a Metoda Vladimíra Stahovca, významného slavistu a slovakistu Agostina Vicsa, Mons. Jozefa Krála, kanonika Baziliky Santa Maria Maggiore a dlhoročného vedúceho slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu vrátane kňazov a rehoľných sestier pôsobiacich v rozličných rímskych inštitútoch a kongregáciách uskutočnila v spoločných reprezentačných priestoroch Veľvyslanectva SR a Slovenského inštitútu. Oficiálne ju otvoril veľvyslanec SR v Talianskej republike Stanislav Vallo.


    Kardinál Jozef Tomko
     

    Riaditeľ LIC
    Alexander Halvoník

    Zostavovateľ
    hanusovských zborníkov
    Anton Baláž

    Mons. Marián Gavenda,
    šéfredaktor
    Katolíckych novín

    Rektor Pápežského
    východného inštitútu
    v Ríme Cyril Vasil,SJ.

    Veľvyslanec SR
    v Talianskej republike
    Stanislav Vallo

    Šéfredaktorka knižnej
    redakcie vydavateľstva
    LÚČ Anna Kolková

    Riaditeľka Inštitútu
    kresťanskej kultúry FF TU
    Alena Piatrová
     
    Vystúpenie  J. E. kardinála Jozefa Tomka bolo zasväteným osobným pohľadom na Ladislava Hanusa. Venoval sa v ňom jeho dlhoročnému väzneniu, ktoré mu nezabránilo aspoň v mysli pokračovať v začatom diele a tvoriť ho „z vlastnej duchovnej podstaty“, ktorú po návrate z väzenia pretavil do svojich kníh o kultúre a kultúrnosti. Vyzdvihol inšpirujúcu aktuálnosť jeho odkazu, ďalej upozornil, že hoci sa inšpiroval Guardiniho dielom, filozofmi ako J. Maritaine, E. Mounier, K. Jaspers či M. Heiddeger, jeho vlastné filozofické práce sú svojbytné diela. Zdôraznil široký filozofický a teologický kontext Hanusovho diela, dôvernú znalosť európskej filozofie. Doslovne uviedol: „Bol hrdým Slovákom, čo mu však nebránilo prekročiť slovenský horizont a stať sa európskym.“ Vystúpenie kardinála Tomka sa stretlo s veľkou pozornosťou a ohlasom účastníkov seminára. O jeho zaujatí Hanusom a hlbokou znalosťou jeho diela svedčí aj rozsiahly rozhovor,  ktorý s kardinálom  Tomkom vyšiel dva dni po skončení seminára – 18. 11. vo vatikánskom denníku Osservatore romano pod názvom Kultúra proti totalitám, ktoré utláčajú osobnosť človeka. (Podstatnú časť rozhovoru prinesieme v našom Spravodajcovi LIC č. 2/2007, ktorý vyjde ako príloha 26. čísla Knižnej revue.)

    Odbornú časť seminára otvorila obrazová prezentácia časti výstavy Ladislav Hanus – apologét kultúry, kultúrnosti, kresťanstva a pluralizmu, ktorej autorom jej doc. Viliam Gruska. V taliančine tieto jednotlivé etapy Hanusovho života priblížili Mons. Marián Gavenda a PhDr. Alena Piatrová. Úvodný odborný príspevok predniesol riaditeľ LIC Alexander Halvoník. Povedal, že „zaradením jeho storočnice do kultúrneho kalendára UNESCO Ladislav Hanus už i de iure prestáva byť lokálnou slovenskou záležitosťou a stáva sa natrvalo súčasťou svetovej kultúry“. Ďalej zdôraznil, že Hanusovo dielo, ktoré sa postupne vracia slovenskej verejnosti, treba vrátiť i Európe. „Ak je totiž súčasná formujúca sa Európa osnovaná na podobných princípoch (sloboda, pluralita, diverzita), tak Hanusovo dielo patrí nepochybne medzi jej rodinné poklady. Ak to Európa nevie, treba jej to vehementne pripomínať.“ S ďalšími odbornými príspevkami vystúpili prof. Jozef Jarab, Mons. Marián Gavenda, PhDr. Alena Piatrová a HEDr. Luboslav Hromják; texty ich príspevkov v taliančine boli súčasne premietané na obrazovku a po skončení prvého dňa seminára boli v tlačenej podobe k dispozícii účastníkom. Na záver prvého dňa seminára predstavila šéfredaktorka knižnej redakcie vydavateľstva LÚČ Anna Kolková vydávanie Hanusovho diela a jeho zavŕšenie knihou Princípy kresťanskej morálky. Zaujímavo hovorila i o okolnostiach vzniku jeho Pamätí svedka storočia a ohlase jeho knižného diela v slovenskej kultúrnej a čitateľskej verejnosti. Literárne informačné centrum predstavilo reprezentačný zborník Ladislav Hanus (1907 – 1994). Symbol slovenskej kultúrnosti a v taliančine výber zo základných Hanusových diel (Romano Guardini, Človek a kultúra a Kostol ako symbol), doplnený rozsiahlym kalendáriom jeho života a diela pod názvom Una figura di spicco nel pensiero cristiano europeo (Osobnosť európskeho kresťanského myslenia).       

    Druhý deň seminára sa uskutočnil na vysokoškolskej pôde na Pontificio Instituto Orientale (Pápežského východného inštitútu) a zúčastnili sa na ňom aj viacerí odborníci, zaoberajúci sa dielom R. Guardiniho a ďalších európskych filozofov, ale i estetici a historici sakrálneho umenia, ktorí pôsobia priamo v Instituto Orientale, prípadne na rímskych univerzitách. Pápežský východný inštitút založil v roku 1917 pápež Benedikt XV., orientuje sa na východné kresťanstvá, prešlo ním už 6 000 poslucháčov, viac ako 500 doktorandov a napriek východnej orientácii na ňom študujú aj katolíci, evanjelici i študenti bez náboženského vyznania. Miestom seminára bola impozantná knižnica inštitútu a jeho účastníkov obklopovalo viac ako 180 000 zväzkov kníh.


    Pohľad na knižnicu Pápežského
    východného inštitútu s viac
    ako 180 000 zväzkami kníh

    Pohľad na účastníkov
    seminára v Pápežskom
    východnom inštitúte

    Predsednícky stôl seminára
     

    Účastníci seminára, v popredí
    rektor PVI Cyril Vasil, SJ.

    Účastníci seminára, v popredí
    veľvyslanec Stanislav Vallo

    Pohľad do pléna seminára
     

    Moderátorka seminára
    Miroslava Vallová
     

    Predstaviteľ mladej hanusovskej
    generácie Marek Hrubčo
    a tlmočníčka Silvia Blechová
    Po úvodnom vystúpení rektora inštitútu Cyrila Vasila, SJ, ktorý ocenil rozhodnutie organizátorov preniesť pokračovanie seminára aj na akademickú pôdu, nasledovali odborné príspevky riaditeľa LIC A. Halvoníka, predstaviteľa mladej hanusovskej generácie na Slovensku Mareka Hrubča, príspevok A. Piatrovej, doplnený obrazovou prezentáciou Spišskej Kapituly, oltárneho obrazu M. Benku a výtvarníkov, ktorých inšpirovali Hanusove názory na sakrálne umenie. Odzneli aj príspevky autorov, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemohli na seminári zúčastniť – príspevok prof. Jána Letza o L. Hanusovi ako filozofovi a objavný príspevok ThLic. Ľubomíra Hlada: Ladislav Hanus – jediný a jedinečný predstaviteľ kerygmatickej teológie v slovenskom prostredí. Aj účastníkom tejto časti seminára sme predstavili zborník o L. Hanusovi a výber jeho textov v taliančine.

    Hanusovský seminár v Ríme sa tešil značnej mediálnej pozornosti. V deň jeho otvorenia o seminári, jeho programe a osobnosti L. Hanusa priniesol informáciu  najväčší taliansky denník Corriere della Serra, prítomní boli redaktori vatikánskeho rozhlasu i redaktor Osservatore romano Nicola Gori. V priebehu seminára o jeho konaní a význame Hanusovho diela hovoril v slovenskom vysielaní vatikánskeho rozhlasu aj Mons. Marián Gavenda, v súčasnosti šéfredaktor Katolíckych novín. Pobyt v Ríme naša malá delegácia využila na prehliadku miest spojených s osobnosťami sv. Cyrila a Metoda a M. R. Štefánika. Veľkú zásluhu na príprave a úspešnom priebehu seminára má Miroslava Vallová. Preklady textov slovenských účastníkov seminára do taliančiny preložili M. Carta a S. Blechová.

    Seminárom v Ríme Literárne informačné centrum zavŕšilo sériu odborných hanusovských podujatí v podobe výraznej a dôstojnej „bodky“. Novú „vetu“ v poznávaní a šírení ušľachtilých a stále aktuálnych Hanusových myšlienok o kultúre a kultúrnosti by mali v budúcnosti vysloviť tí, ktorých Hanusova storočnica ľudsky i intelektuálne oslovila.

    Anton Baláž