Dátum a miesto narodenia

10. 04. 1935  Kočovce  

Oblasti záujmu

poézia, preklad

Životopis autora

Narodil sa 10. apríla 1935 v Kočovciach. Vyštudoval knihovníctvo a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako redaktor, neskôr (až do jej zániku) ako šéfredaktor dnes už kultovo vnímaného literárneho mesačníka Mladá tvorba. Od roku 1971 pracoval ako redaktor a šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Po roku 1989 bol predsedom Asociácie spisovateľov Slovenska a šéfredaktorom obnoveného mesačníka Kultúrny život. Žije v Bratislave.

Literárna tvorba - poézia

Hra s nožmi (1965), Škola kynická (1966), Nausikaá (1970), Krása vedie kameň (1972), Rozprávka (1975), Znelec (1975), Rok (1976), Bazová duša (1978), Ľubovník (1979), Pláň, hory (1982), Zlatý rez (1988), Náprava vínom (1993), Dni (1995), Prechádzka jeseňou (1999), Pani Faustová a iné básne(2001), Zátišie – krátky pôst (2004), Dvojkrídle dvere (2006), Bystruška (2008)

Literárna tvorba - preklad

T. S. Eliot: Pustatina (1966), Oskar Davičo: Trh víchrov (1967), Ivan Bunin: Dedina (1973), G. G. Byron: Korzár (1983), A. S. Puškin: Lyrika, poémy a rozprávky (1983), A. Henri, R. Mc Gough, B. Patten: Z liverpoolskej scény (1986), G. G. Byron: Putovanie Childa Harolda (1988), Boris Pasternak: Sestra moja-život (1991), Allen Ginsberg: Vytie (1991), Ezra Pound: Jazerný ostrov (1994), G. G. Byron: Hebrejské melódie (1999, v jazykovej spolupráci so Z. Hegedusovou), G. G. Byron: Manfréd (1999, v jazykovej spolupráci so Z. Hegedusovou), G. G. Byron: Chillonsky väzeň. Sen. Tma (2000, v jazykovej spolupráci so Z. Hegedusovou), G. G. Byron: Don Juan (2002)

Charakteristika tvorby

Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Hra s nožmi (1965), v ktorej sa dotkol základných polôh ľudskej existencie a zmyslu ľudského života vo svete, a to zvláštnym spôsobom nazerania na svet. Intelektuálna metafora, ale rovnako aj zmyslový zážitok, voľný verš rovnako ako sonet, rozsiahla cyklická skladba, ale súčasne aj drobná, jemne cizelovaná básnická miniatúra – to všetko patrí k trvalým charakteristikám Buzássyho básnickej tvorby. Uznávaný literárny kritik ho nazval básnikom exkluzívneho intelektu. Zároveň je básnikom jemnej zmyslovosti, trvalo očarený antickou kultúrou, v ktorej našiel svoj estetický ideál: rovnováhu rozumu a citu, „citlivý rozum a rozumný cit“. Nadviazal na výboje konkretizmu, rozvíjal ich však analytickým a racionalistickým spôsobom. Pre jeho poéziu je príznačný zmysel pre paradox a myšlienkové vypointovanie básne. Ďalšími typickými znakmi jeho rukopisu je slovný vtip a cit pre zvukové hodnoty slova. Popri antike je ďalšou z trvalých inšpirácií jeho poézie vážna hudba. Preklady významných svetových básnikov nachádzajú ohlas aj v jeho vlastnej poézii, v mnohotvárnosti jeho básnických foriem a vysokej umeleckej kultúre jeho jazyka.

Anton Baláž

Preložené diela

Preklady jeho diel sú uverejnené vo viacerých antológiách slovenskej poézie.

Naděje stromu, píseň člověka (1989 po česky)

Dočasná večnosť (1988 po nórsky)

Melancholy Hunter (výber z poézie, 2002 po anglicky ‒ s podporou Komisie SLOLIA LIC)

Six Slovak Poets (výber z poézie, 2010 po anglicky - s podporou Komisie SLOLIA LIC)

Svetlinata na vodite (výber z poézie, 2003 po bulharsky ‒ s podporou Komisie SLOLIA LIC)

Monografie a štúdie o autorovi

Matejov, R.: Ján Buzássy: Bystruška. In: Knižná revue, 19, 2009, č. 3.

Gavura, J.: Ján Buzássy. Bratislava: Kalligram 2008.

Maťovčík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

Marčok, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

Bokníková, A.: Ján Buzássy. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

Gavura, J.: Najmenšie niečo a veľké nič. In: Romboid, 39, 2004, č. 3.

Hamada, M.: V nedefinovateľnom stave. In: Romboid, 39, 2004, č. 3.

Kelemen, J.: Interlúdium k básni Jána Buzássyho Poézia. In: Romboid, 39, 2004, č. 3.

Markovič, E.: Možnosť poetického aristokratizmu. In: Romboid, 39, 2004, č. 3.

Rédey, Z.: Majstrovstvo výpovednej koncíznosti (Ján Buzássy: Zátišie – krátky pôst). In: Slovo. Spoločensko-politický týždenník, 6, 2004, č. 6.

Gavura, J.: Buzássyho spor s klasicizmom. In: Romboid, 38, 2003, č. 9.

Hochel, I.: Dotyky, sondy, postoje. Nitra 2003, s. 79 – 92.

Čertík, J.: Pravé a nefalšované (Ján Buzássy: Pani Faustová a iné básne). In: Slovenské pohľady, 4+118, 2002, č. 10.

Gajdoš, M.: Kde je duša? (Ján Buzássy: Pani Faustová a iné básne). In: Knižná revue, 12, 2002, č. 2.

Gavura, J.: Morálka myšej duše (Ján Buzássy: Pani Faustová a iné básne). In: Kultúrny život, 3, 2002, č. 13.

Hablák, A.: Keď je každé ráno zázrakom (Ján Buzássy: Pani Faustová a iné básne). In: RAK, 7, 2002, č. 4.

Hochel, I.: Navrstvovanie ako metóda (Ján Buzássy: Pani Faustová a iné básne). In: Romboid, 37, 2002, č. 10.

Rédey, Z.: Lyrická panoráma našej súčasnosti (Ján Buzássy: Pani Faustová a iné básne). In: Romboid, 37, 2002, č. 4.

Šimulčíková, J.: Exkluzívna poézia (Ján Buzássy: Pani Faustová a iné básne). In: Literárny týždenník, 15, 2002, č. 16.

Vlnka, J.: Význam obety a odovzdania (Ján Buzássy: Pani Faustová a iné básne). In: Slovenské pohľady, 4+118, 2002, č. 7 – 8.

Gavura, J.: Keď prejsť znamená pochopiť (Ján Buzássy: Prechádzka jeseňou). In: RAK, 5, 2000, č. 3.

Bokníková, A.: Prechádzka hmlou poézie, kde sa (len) občas rozjasnieva (Ján Buzássy: Svetlo vôd). In: RAK, 3, 1998, č. 1 – 2.

Hochel, I.: Svetlá chvíľa poézie (Ján Buzássy: Svetlo vôd). In: Romboid, 33, 1998, č. 6.

Hajko, D.: A ruka ešte usadí (Ján Buzássy: Svetlo vôd). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 6.

Stano, D.: Lacrimae rerum (Ján Buzássy: Svetlo vôd). In: Dotyky, 10, 1998, č. 1 – 2.

Štrasser, J.: Ján Buzássy: Svetlo vôd. In: RAK, 3, 1998, č. 1 – 2.

Tazberík, J.: Poézia ako sviatok ducha (Ján Buzássy: Svetlo vôd). In: Literika, 3, 1998, č. 2.

Zelmanová, V.: O nás. A vážne (Ján Buzássy: Svetlo vôd). In: Slovenské pohľady, 4+114, 1998, č. 12.

Rédey, Z.: Ján Buzássy: Krása vedie kameň. In: Slovenská literatúra, 44, 1997, č. 1 – 2.

Hajko, D.: Zvečerieva sa do dňa našich bied (Ján Buzássy: Dni). In: Dotyky, 8, 1996, č. 7.

Bokníková, A.: Dva svety a vnútro človeka (Ján Buzássy: Dni). In: Dotyky, 7, 1995, č. 6.

Hamada, M.: Na chválu poézie Majstra Jána. In: Romboid, 30, 1995, č. 8.

Hochel, I.: Igor Hochel číta Jána Buzássyho. In: Romboid, 30, 1995, č. 8.

Chrobáková, S.: Rozumom k ušľachtilosti ducha. In: Romboid, 30, 1995, č. 8.

Laučík, I.: Tepanie zeme. In: Romboid, 30, 1995, č. 8.

Nadubinský, M.: Nápadne nenápadný Ján Buzássy. In: Romboid, 30, 1995, č. 8.

Puchala, V.: Chlieb náš každodenný (Ján Buzássy: Dni). In: Knižná revue, 5, 1995, č. 11.

Vilikovský, P.: Vytrvalosť osamelého chodca. In: Romboid, 30, 1995, č. 8.

Zajac, P.: Nausikaá Jána Buzássyho. In: Romboid, 30, 1995, č. 8.

Barborík, V.: Ján Buzássy: Náprava vínom. In: Romboid, 29, 1994, č. 1.

Bokníková, A.: K sebe najprísnejší (Ján Buzássy: Náprava vínom). In: Romboid, 29, 1994, č. 5.

Hamada, M.: Ján Buzássy: Náprava vínom. In: Romboid, 29, 1994, č. 1.

Hochel, I.: Igor Hochel číta Jána Buzássyho. In: Romboid, 29, 1994, č. 4.

Melicher, J.: Zázrak ľudského života (Ján Buzássy: Náprava vínom). In: Literárny týždenník, 7, 1994, č. 19.

Halvoník, A., Buzássy, J.: Ján Buzássy (Rozhovor). In: Knižná revue, 3, 1993, č. 14.

Puchala, V.: Chvenie pevne uzavretých dverí (Ján Buzássy: Náprava vínom). In: Knižná revue, 3, 1993, č. 20.

Čičmanec, I.: Buzássyho cesta na druhý breh času. In: Romboid, 25, 1990, č. 11.

Gomba, C.: Ján Buzássy: Zlatý rez. In: Romboid, 24, 1989, č. 11.

Chmel, K.: Ako chutí pleseň (Ján Buzássy: Zlatý rez). In: Dotyky, 1, 1989, č. 4.

Mojík, I., Buzássy, J.: Umenie je zvláštna forma slobody (Rozhovor). In: Romboid, 24, 1989, č. 11.

Noge, J.: Hľadať pravé miesto všetkým veciam (Ján Buzássy: Zlatý rez). In: Romboid, 24, 1989, č. 2.

Richter, M.: Ján Buzássy: Zlatý rez. In: Romboid, 24, 1989, č. 7.

Hevier, D.: Pre seba a pre tých zopár verných (Ján Buzássy: Zlatý rez). In: Slovenské pohľady, 104, 1988, č. 10.

Melicher, J.: Súčasný i historický (Ján Buzássy: Zlatý rez). In: Nové knihy, 1988, č. 41.

Šabík, V.: Básnické stenogramy (Ján Buzássy: Zlatý rez). In: Literárny týždenník, 1, 1988, č. 4.

Križka, T.: Ján Buzássy: V hline, v dreve, v piesni. In: Slovenské pohľady, 103, 1987, č. 2.

Bagin, A.: Poézia tisícnásobných súvislostí. In: Bagin, A.: Hľadanie hodnôt. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1986.

Hochel, I.: Poézia s vôňou človečiny (Ján Buzássy: V hline, v dreve, v piesni). In: Romboid, 21, 1986, č. 9.

Andruška, P.: Lyrika znejúca hudbou (Ján Buzássy: Pláň, hory). In: Nové slovo, 25, 1983, č. 14.

Čertík, J.: Ján Buzássy: Pláň, hory. In: Romboid, 18, 1983, č. 7.

Mojík, I.: Ján Buzássy: Pláň, hory. In: Romboid, 18, 1983, č. 8.

Noge, J.: Byť v sebe, byť prítomný, byť celý (Ján Buzássy: Pláň, hory). In: Romboid, 18, 1983, č. 10.

Tomčík, M.: Ján Buzássy: Pláň, hory. In: Slovenské pohľady, 99, 1983, č. 9.

Andruška, P.: Lyrické pásmo Jána Buzássyho (Ján Buzássy: Ľubovník). In: Nové slovo, 22, 1980, č. 2.

Hevier, D.: Ján Buzássy: Ľubovník. In: Slovenské pohľady, 96, 1980, č. 11.

Kochol, V.: Buzássyho lyrický výraz. In: Kochol, V.: Literárne reflexie. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1979.

Kochol, V.: Viktor Kochol číta Jána Buzássyho (Ján Buzássy: Básne). In: Romboid, 14, 1979, č. 3.

Števček, P.: Tvarovanie vyznania (Ján Buzássy: Bazová duša). In: Romboid, 14, 1979, č. 7.

O autorovi

Ján Buzássy je noeticky uvedomelý tvorca. Píše poéziu poznávania, ktorá vypĺňa čas ľudského života; chápe ho ako jednotu zmyslového, racionálneho a intuitívneho. V autorovom vývine možno pozorovať striedanie „temných“ a „jasných“ kníh na podklade kontrastov rozumu a citu, smrti a lásky, nepokoja a harmónie, ktoré smerujú k spriezračneniu jeho básnickej výpovede vo významovom i výrazovom zmysle.

Albín Bagin

Vrcholná Buzássyho básnická skladba Pláň, hory, ktorú sám považuje za kľúčové dielo svojej básnickej tvorby, priam programovo vysúva do popredia obrovské časové a priestorové súradnice ľudskej existencie. Nie verbálne „zbásňovanie“ historických udalostí, ale mysliteľsko-analytickým, pritom však vždy aj dôsledne básnicko-obrazovým prienikom do materiálnych i duchovných podstát, v ktorých človek realizoval svoju odvekú túžbu po celistvosti a poznaní, po kráse a harmónii.

Július Noge

Buzássymu ide predovšetkým o poetickú definíciu základných životných postojov človeka, o básnickú charakteristiku situácií, v ktorých sa individuálne konanie človeka dotýka všeobecných princípov ľudského žitia.

Dalimír Hajko

Svieži, milý až detinský titul básnickej zbierky Bystruška nás vovádza do básnických textov, ktoré sú však u tohto spisovateľa staršej generácie už od počiatkov jeho tvorby nastavené inak: reflexívne a problémovo. Bystruška však môže evokovať aj bystrosť ducha – rýdzosť úsudku, čo zas Ján Buzássy takisto od počiatku využíva ako tvorivú metódu, teda ako textotvorný prístup, spôsob, akým si otvára cestu videnia. (...) Ján Buzássy patrí k nemenným autorským typom, čo nepotrebujú experimentovať a vlastnú umeleckosť odvíjajú od klasických, tradičných ideálov, od hľadania podstatnej zákonitosti, vyváženosti a nevyhnutných hodnôt. Dobro, láska, krása a súlad tu majú cieľovú pozíciu, no nie natoľko vzdialenú, aby ich dosahovanie vzbudzovalo skepsu z nedosiahnuteľnosti, a aby sa ich plnosť sploštila na glazúru obvykle peknučkého básnenia. Dôležité a životaschopné sa javí to, že ich pozícia je prežívaná tu a teraz. Vyplýva z vnútorného presvedčenia, z úprimnej, intelektuálne oduševnenej participácie na bytí a z vecí vo významovom dianí básne často završovanej a či len tak pretkanej prekvapivým deduktívnym úsudkom – múdrosťou. Závažnosť výpovede potom nie je mdlá, oproti apriórnosti hotových básnických tém tu máme nadľahčujúcu spontaneitu tematického východiska, postreh alebo detail; a rovnako, oproti uhladenej jazykovej frizúre sa tu vynára esteticky zaujímavá štylistická pestrosť vyplývajúca z kombinácií hovorovosti, hrubosti a poetickosti. (...) Texty zbierky sú sebareflexiou, odporúčaním, poučením, varovaním, výchovnou lekciou aj aforizmom, podobenstvom alebo poznámkou. Sú predovšetkým básňou, ktorá potvrdzuje samu báseň ako neopakovateľný, svojbytný a ničím nenahraditeľný náročný umelecký útvar. Buzássyho báseň sa preto nedá relativizovať, redukovať, ani nijako inak vyjadriť: svojou endemickosťou navyše upozorňuje aj na všeobecné vnímanie básnenia neprávom zbaveného v súčasnosti akejkoľvek dôležitosti. Báseň prosto nie je alternatíva; vo svojich najvernejších realizáciách je nevyhnutnosťou. A v Bystruške nachádzame pre tento názor nespočetné dôkazy. Odcitujme si jeden z nich: „Verš učí, ako sa robiť lepším, / aby pravda, ak je, pekne zaznela, / ale ak nie je? Preto sa tak teším, / keď slovo z básne nájde priateľa.“

Radoslav Matejov

Ocenenia

Cena Zory Jesenskej za celoživotné prekladateľské dielo (2009)

Cena Slovenského centra P. E. N. za rok 2008 za zbierku Bystruška

Cena Dominika Tatarku za rok 2008

Cena Slovenského centra P. E. N. za rok 2004 za knihu Zátišie – krátky pôst

Cena Zory Jesenskej za rok 2002 za preklad zbierky G. G. Byron: Don Juan

Cena Ministra kultúry Slovenskej republiky za rok 2000

Cena P. E. N. klubu za rok 1999 za knihu Prechádzky jeseňou

Cena Jána Hollého za rok 1988 za preklad zbierky G. G. Byron: Putovanie Childa Harolda

Cena Jána Hollého za rok 1983 za preklad zbierky G. G. Byron: Korzár

Výročná cena Zväzu slovenských spisovateľov za rok 1976 za zbierku Rok

Výročná cena Zväzu slovenských spisovateľov za rok 1975 za zbierku Znelec

Výročná cena Smeny za rok 1975 za zbierku Rozprávka

Cena Rudolfa Jašíka za rok 1965 za zbierku Hra s nožmi

Ukážka z tvorby

TELO

Telo starého básnika

ochutnáva pokrmy.

Už iba káva a víno majú starú chuť.

Odchádza krátkymi krokmi,

viečka sledujú,

kam duša dosiahne.

Pod nohami akási tráva,

ale iná.

Priveľmi nízka zem.

Telo koná naučené,

žije z podstaty.

Každým dňom je ťažšie sa rozhodnúť.

Ostáva v ňom priestor,

kde na gumičke tancuje

malá dušička.

 

PREKLADATEĽ

Ako pretlačiť

ten veľký obsah

cez vlastnú dušu, ktorá má...

len drobné dieročky?

A predsa každé ráno

sadá k veslám

a – dvojveršie za dvojverším –

ťahá svoju loďku

tým rozbúreným romantickým morom.

 

APOLÓN SO SPRÁVOU O POISTNEJ UDALOSTI

Rôznorodé vyčkávanie,

kde nahý

stojí v rade v poisťovni

v prievane.

Večne blažený boh.

Myslí si: stále sa učíme –

disk a náboj kolesa poznám od Homéra,

ale – čo je nádrž?

Šťastie, že

ešte pred antikou vynašli zimomriavky.

 

POKYNY PRE PRISTÁVANIE PAVÚKOV

„Jednotlivé

skupiny na pokyn súmraku nech

náležite upevnia kotevné

laná a v prvej hodine tmy

sa spustia z povaly.

Vpredu postupujú samčekovia,

ktorých dlhšie nohy skúmajú podlahu,

kým samičky visia na lanách

a v prípade nebezpečenstva

včas zapnú navijaky.“

 

VO SVETLE NOCÍ

Čas je ten stroj pre príjem priestoru.

Noc dáva šancu géniovi loci,

aby nás skúmal – oko k priezoru:

akí sa javíme vo svetle nocí.

Akí sme, keď nás spánok prežiari

a na snímke sa chveje tieň – tieň čoho?

zla? pasívneho dobra?, v pohári

rmut na dne svedčí, čoho bolo mnoho?

Čas je ten stroj pre príjem priestoru.

Hľa, lúč, čo prestupuje človeka:

lom svetla, posun, vlastný iba rokom,

v nás – priestor pre budúcu pokoru.

Svit vesmíru keď nami preteká,

len ako keby odsunul nás bokom.

 

MOZART V BRATISLAVE

Hrá sám a je to hudba pod kritika,

pod obraz; pod otcovské kolená

valí ju ako ťažké polená.

Má len šesť rokov. Sotvakto mu tyká.

Kolená (nikdy na nich nesedával)

sa ohýbajú na skle dláždení

a každým zohnutím je zlomený

jeden prst syna v hre. A každý nával

do líc pred vznešenými ornátmi

už nie je krv, len nová forma tmy

v synových očiach. Končí recitál

oklamaný tým darom prírody –

ako keby sa mŕtvy narodil,

aby len hudbou opäť precital.

            x  x  x

Nie je isté, že sme to boli my.

Ale už tá predstava, že dvaja žijú paralelne,

že sa rozprávajú, hoci nepočúvajú,

a niekedy ani nehovoria – a smejú

sa na tom istom mieste...

Nie je isté. Tristan a Izolda po tisícich rokoch

nastúpia do vlaku, rozprávajú sa,

každý pozerá iným oblokom,

spolu vystupujú.

Na tom istom mieste.