Prekladá z jazykov

španielsky jazyk, portugalský jazyk

Dátum a miesto narodenia

30. 06. 1944  Hlohovec  

Oblasti záujmu

próza, poézia, esej, preklad

Životopis autora

Narodil sa 30. júna 1944 v Hlohovci. Mladosť prežil na juhozápadnom Slovensku. V rokoch 1963 – 1969 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského španielčinu a slovenčinu. Po kratšom pôsobení v literárnych redakciách (Kultúrny život, Mladá tvorba) a vo vydavateľstvách (Slovenský spisovateľ, Tatran) pracoval ako dramturg pre deti a mládež v Slovenskej televízii v Bratislave. Pre svoje politické názory a postoje nesmel v 70. rokoch publikovať. V druhej polovici 80. rokov sa stal najprv šéfredaktorom Mladých rozletov, potom zástupcom šéfredaktora novovzniknutého Literárneho týždenníka a v rokoch 1990 – 1993 šéfredaktorom Kultúrneho života. Od roku 1999 je šéfredaktorom časopisu Romboid.

Literárna tvorba - próza

Rukojemník (1999)

Literárna tvorba - poézia

Krátke detstvo kopijníkov (1969), Tristan tára (1971), Teraz a iné ostrovy (1981), Pred premenou (1982), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989), Krásny nahý svet (1990), Modrý vrch (1988 – texty piesní pre albumy Deža Ursinyho), Rovinsko, juhozápad. Smrť matky (1995), Medzihry. Bábky o hlavu kratšie (1997), Bebé: jedna kríza (2001, prepracované a doplnené, 2011), Hlasy a iné básne (2001), 25 básní (2003), Tichá ruka (2006), Básne I (2008, súborné vydanie zbierok Krátke detstvo kopijníkov, Tristan tára, Pred premenou a Krásny nahý svet), Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad (2010)

Literárna tvorba - esej

Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995)

Literárna tvorba - preklad

Cervantes: Medzihry (1981), J. L. Borges: Labyrint (1990), F. Pessoa: Pluralia tantum (1997), Antológia súčasnej portugalskej lyriky 20. storočia Med a jed (1999)

Literárna tvorba - iné

Laučík / Repka / Štrpka: Pohybliví v pohyblivom (2007, zost. O. Pastier), Laučík / Repka / Štrpka: Pohybliví nehoria (2009, zost. O. Pastier) – obe obsahujú rôzne variácie osobných listov, špecifických manifestov, ukážok tvorby, rozhovorov, dokumentov, úryvkov z denníkov a inej tlače

Charakteristika tvorby

Do literatúry vstúpil ako príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci zbierkou Krátke detstvo kopijníkov, ktorá je záznamom dospievania, záznamom vzopretia sa mladej duše proti prijatiu človeku nedôstojnej spoločenskej zmluvy. Druhá kniha Tristan tára je neodadaistickým vybavovaním si účtov s prázdnotou fráz, s plochosťou spoločensko-politického jazyka. Ďalšia Štrpkova kniha Teraz a iné ostrovy je osnovou projektu, myšlienka na človeka dnes i tu, na nástrahy v ňom a mimo neho, na historický svet v ňom a na človečiu dejinotvornú kompetenciu. Štvrtá básnická zbierka Pred premenou vyšla v roku 1982. Básnik sa v nej usiluje odpútať od ťaživých pút logiky, od predchádzajúcej skúsenosti. U Štrpku je evidentná reorganizácia premiestňovania vlastností a významov do nových štruktúrnych celkov, aby im dal iný, nový rozmer. Správy z jablka sú knihou, o ktorej možno povedať, že je nanášaním hĺbky, rozširovaním magického priestoru autorovho sveta, spestrofarebňovaním toho, čo už stretli, procesuálnym dostredivým vrstvením šifier. Kniha textov piesní Modrý vrch je pozoruhodným dokumentom spolupráce rockového hudobníka a filmára Deža Ursinyho s básnikom Ivanom Štrpkom a dokumentom Štrpkovho básnického putovania a vývoja. Chronologicky od druhej polovice sedemdesiatych rokov zachytáva Štrpkovo pesničkové básnenie až do roku 1987. Zbierka Všetko je v škrupine nesie črty cestopisu, ale aj grotesknej vízie. Zároveň tu cítiť príklon k východným filozofiám, najmä k zenbudhizmu. Básnikova poézia v básnickej skladbe Krásny nahý svet pôsobí dojmom, že ju píše človek, ktorý sa nečakane obzrel a našiel svet za svojím chrbtom v netušenom pohybe, v zázračnom rozprávkovom rozpoložení. Azda tu ide o fenomenologickú túžbu dostať sa pred existenciu vecí, k ich bytiu v prirodzenom tvare. Kniha esejí Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje je výsledkom Štrpkovho politického myslenia a jeho skúseností ako šéfredaktora Kultúrneho života. Básnická kniha Ivana Štrpku Rovinsko, juhozápad. Smrť matky prináša vážne a temné tóny, pokusy evokovať, navodiť stretnutia so skutočnosťou z druhej strany skúsenosti.

Jozef Mihalkovič

Preložené diela

Medzihry (1997 po nemecky)

Rovinsko, juhozápad. Smrť matky (1999 po portugalsky, 2001 po rumunsky, 2003 po bulharsky)

Ironična sjanka (výber z poézie, 2003 po bulharsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC)

Vesti iz jabuke (výber z poézie, 2008 po srbsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC)

Six Slovak Poets (výber z poézie, 2010 po anglicky - s podporou Komisie SLOLIA LIC)

 

Monografie a štúdie o autorovi

Rácová, V.: Ivan Štrpka: Básne I. In: Knižná revue, 19, 2009, č. 4.

Maťovčík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

Marčok, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

Haugová, M.: Čo je práve obzorom (Ivan Štrpka: 25 básní). In: Romboid, 39, 2004, č. 1.

Hablák, A.: Hlasy z nadvedomia (Ivan Štrpka: Hlasy a iné básne). In: Romboid, 38, 2003, č. 10.

Hrúzik, M.: Magické znenie hlasov (Ivan Štrpka: Hlasy a iné básne). In: Romboid, 38, 2003, č. 10.

Gajdoš, M.: Nenáhodná konštelácia častíc (Ivan Štrpka: Hlasy a iné básne). In: Knižná revue, 12, 2002, č. 5.

Laučík, I.: Príhovor k oceánu. In: RAK, 7, 2002, č. 3.

Macsovszky, P.: Ako spod popukanej omietky (Ivan Štrpka: Hlasy a iné básne). In: RAK, 7, 2002, č. 11 – 12.

Součková, M.: Rukojemník číreho pohľadu (Ivan Štrpka: Rukojemník). In: Romboid, 35, 2000, č. 3.

Bokníková, A.: Oneskorená recenzia „záhyb“ v poézii Ivana Štrpku (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: RAK, 4, 1999, č. 2.

Čúzy, L.: Interpretačný rébus (Ivan Štrpka: Rukojemník). In: Slovo. Politicko-spoločenský týždenník, 1, 1999, č. 21.

Drastich, M.: Dežo Ursiny vo všetkých (zabudnutý?) (Ivan Štrpka: Rukojemník). In: Literárny týždenník, 12, 1999, č. 41.

Kršáková, D.: Za ohyb viditeľného (Ivan Štrpka: Rukojemník). In: OS, 1999, č. 8.

Michalovič, P.: Niečo bolo už v škrupine (Ivan Štrpka: Rukojemník). In: OS, 1999, č. 9.

Rédey, Z.: Tichá vojna s démonmi (sémantickej) prázdnoty. In: RAK, 4, 1999, č. 4.

Dragulová-Faktorová, D.: Skončené zostáva navždy (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: Literika, 3, 1998, č. 4.

Hajko, D.: Svet pokoja v nás (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: Slovenské pohľady, 4+114, 1998, č. 6.

Hatala, M.: Vymlčať si báseň v samote (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: Knižná revue, 8, 1998, č. 8.

Haugová, M.: Medzipriestor básne (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: Romboid, 33, 1998, č. 9.

Hochel, I.: Ťažká šifra s estetickou platnosťou (Ivan Štrpka: Medzihry. Bábky kratšie o hlavu). In: Romboid, 33, 1998, č. 1.

Kasarda, M.: Básnické kóany (Ivan Štrpka: Majster Mu a ženské hlasy). In: Romboid, 33, 1998, č. 9.

Rédey, Z.: Krehký jazdec túžby na divých koňoch zamyslenia. In: Romboid, 32, 1997, č. 7.

Bokníková, A.: Písmo a rytier (Ivan Štrpka: Rovinsko, juhozápad. Smrť matky). In: Dotyky, 8, 1996, č. 1.

Darovec, P., Barborík, V.: Mladá tvorba 1956 – 1970 – 1996. Levice: L.C.A. 1996, s. 55 – 58.

Hochel, I.: Súčasť modernej poézie (Ivan Štrpka: Rovinsko, juhozápad. Smrť matky). In: Literárny týždenník, 9, 1996, č. 38.

Kasarda, M.: O prijímaní a vysielaní (Ivan Štrpka: Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje). In: RAK, 1, 1996, č. 1.

Kasarda, M.: Osamelí bežci – správy z ľudského vnútra. Levice: L.C.A. 1996, s. 123 – 182.

Kasarda, M.: Prečo nie sú Osamelí bežci básnická skupina. In: Literika, 1, 1996, č. 3 – 4.

Macsovszky, P.: Pohyb riečnych textov (Ivan Štrpka: Rovinsko, juhozápad. Smrť matky). In: RAK, 1, 1996, č. 1.

Melicher, J.: Poézia svitania a súmrakov (Ivan Štrpka: Rovinsko, juhozápad. Smrť matky). In: Slovenské pohľady, 4+112, 1996, č. 1.

Kasarda, M.: Štrpkova kŕčovitá esej o nás (Ivan Štrpka: Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje). In: Národná obroda, zv. 6, 10. 10. 1995, č. 234.

Krajčovičová, J.: Sklamaný Ivan Štrpka (Ivan Štrpka: Rovinsko, juhozápad. Smrť matky). In: Dotyky, 7, 1995, č. 9 – 10.

Zambor, J.: Výkriky do tváre sveta (Ivan Štrpka: Tristan tára). In: Romboid, 30, 1995, č. 2.

Kasarda, M.: Báseň ako pohyb. In: Dotyky, 6, 1994, č. 5.

Bačkor, M.: O nekonečnej zlobe rastu – o nekonečnom raste zloby (Ivan Štrpka: Krásny nahý svet). In: Dotyky, 4, 1992, č. 5.

Hochel, I.: Ivan Štrpka: Krásny nahý svet. In: Romboid, 26, 1991, č. 4.

Kasarda, M.: Mágia poézie (Ivan Štrpka: Krásny nahý svet). In: Slovenské pohľady, 107, 1991, č. 6.

Matejovič, P.: A predsa je krásny! (Ivan Štrpka: Krásny nahý svet). In: Fragment K, 5, 1991, č. 4.

Mojík, I.: Ivan Štrpka: Krásny nahý svet. In: Romboid, 26, 1991, č. 4.

Chrobáková, S.: Vývery (Ivan Štrpka: Všetko je v škrupine). In: Slovenské pohľady, 106, 1990, č. 8.

Kasarda, M.: Správa o stave duše v pohybe (Ivan Štrpka: Všetko je v škrupine). In: Literárny týždenník, 3, 1990, č. 39.

Petrík, J.: Metafora ľudského putovania (Ivan Štrpka: Všetko je v škrupine). In: Literárny týždenník, 3, 1990, č. 39.

Chrobáková, S.: Básnikova horúca stopa. In: Dotyky, 1, 1989, č. 3.

Hujík, V.: Pôvabné piesňové texty (Ivan Štrpka: Modrý vrch). In: Ľud, zv. 41, 22. 3. 1988, č. 68.

Lukeš, J.: S ľahko privretými očami (Ivan Štrpka: Modrý vrch). In: Slovenské pohľady, 104, 1988, č. 9.

Mikula, V.: Tvárou či chrbtom k svetu? (Ivan Štrpka: Modrý vrch). In: Slovenské pohľady, 104, 1988, č. 9.

Zajac, P.: Správa o ľudskej situácii. In: Štrpka, I.: Modrý vrch. Bratislava: Tatran 1988, s. 145 – 64.

Čúzy, L.: Ivan Štrpka: Správy z jablka. In: Slovenské pohľady, 102, 1986, č. 11.

Hochel, B.: Ivan Štrpka: Správy z jablka. In: Romboid, 21, 1986, č. 7.

Kolenič, I.: Ivan Štrpka: Správy z jablka. In: Večerník, zv. 31, 28. 3. 1986, č. 62.

Marčok, V.: Básnické správy (Ivan Štrpka: Správy z jablka). In: Romboid, 21, 1986, č. 7.

Hochel, I.: Básnikov aktívny postoj (Ivan Štrpka: Pred premenou). In: Romboid, 18, 1983, č. 10.

Winkler, T.: Ivan Štrpka: Pred premenou. In: Slovenské pohľady, 99, 1983, č. 12.

Hevier, D.: Premeny a pohyb (Ivan Štrpka: Pred premenou). In: Nové slovo, 24, 1982, č. 52.

Hujík, V.: Impozantná iskrivosť (Ivan Štrpka: Pred premenou). In: Ľud, zv. 35, 28. 12. 1982, č. 307.

Moravčík, Š.: Štrpka a iné ostrovy (Ivan Štrpka: Teraz a iné ostrovy). In: Večerník, 27, 1982, č. 30.

Plutko, P.: Ivan Štrpka: Teraz a iné ostrovy. In: Slovenské pohľady, 98, 1982, č. 3.

Števček, P.: Kryštalizácia básnika (Ivan Štrpka: Teraz a iné ostrovy). In: Romboid, 17, 1982, č. 1.

Hajko, D.: Ostrovy s jediným brehom (Ivan Štrpka: Teraz a iné ostrovy). In: Nové slovo, 23, 1981, č. 45.

Hujík, V.: Spev pre súčasného človeka (Ivan Štrpka: Teraz a iné ostrovy). In: Ľud, zv. 34, 20. 10. 1981, č. 248.

Štrasser, J.: Vnútro kroník vystavené náporom. In: Mladá tvorba 1969, č. 6.

O autorovi

Štrpkova poézia predpokladá kultivovaného čitateľa, pretože nie je jednoduchá. Je to intelektuálna výpoveď, ktorú nemožno pochopiť z jednej jedinej básne, ale z celej kompozície, z celku.

Tomáš Winkler

Na jednej strane je Štrpka očividne typom „monolytického autora“, ktorý pristupuje ku skutočnosti s vyhraneným svetonázorom, stabilným postojom a ustálenou hodnotiacou bázou, na druhej strane sa však necháva ovplyvňovať literárnymi i mimoliterárnymi prúdeniami. Napätie je v tom, ako spracúva realitu a ako sa nechá realitou opracovávať. (...) Štrpka sa zložitosti reality zmocňuje zložitým poetickým aparátom, neredukuje ju teda na niekoľko znakov, ako to robí napr. Strážay, ale opisuje ju z viacerých strán, takmer kubisticky. Používa doslova kvadrofónnu inštrumentáciu. Ide o hotové orgie interpunkcie: využíva bodky, čiarky, dvojbodky, pomlčky, kurzívu, veľké písmená, niektoré verše akoby pri tichom čítaní samy kričali.

Daniel Hevier

Nový čas si vyžaduje novú poéziu, ostré, nekompromisné videnie vecí, nijaké zásterky z voňavých lupeňov. Štrpkova poézia beží ako film, pestuje kult pohybu, rýchleho striedania obrazov. Využíva prestrih, detail, príbeh...

Štefan Moravčík

Je zaujímavé pozorovať, ako Štrpka prehodnotí vlastnú tému, oblečie jej nový kabát a takto upravený text nadobúda úplne odlišný charakter. Najlepšie to možno vybadať, ak si všimneme Štrpku básnika a Štrpku textára. Kým v jeho rockových kompozíciách (v spolupráci s Dežom Ursinym) je atmosféra podčiarknutá hudobnou linkou, čo umožňuje textu vyhnúť sa nepodstatným detailom, musí Štrpka v čítanej básni dosiahnuť efekt iným systémom. A tu už prichádza k slovu štylizácia, jazyk, zhmotnenie výpovede. To, čo Ursiny zaspieva, snaží sa Štrpka „vysvetliť“. (...) Štrpka dospel k takmer absolútnej koncentrácii jazyka a má všetko, čo dobrá báseň potrebuje: vtip, nápad, invenciu, elegantnosť, náznak, skratku, parafrázu, ale aj premyslenú metaforu.

Ivan Kolenič

Ivan Štrpka sa od začiatkov svojich časopiseckých vystúpení vyjadroval nielen poéziou. Ako najaktívnejší teoretik bežcov neustále poukazoval na fakt, že slová sú nepresné, nedostačujúce; snažil sa vypátrať, čo ich prekračuje, čo sa ukrýva v samej hlbokej podstate každej ľudskej bytosti, nepoznačenej, ako to sám kdesi pomenoval, „afektovaným estétstvom“. Na celom spore tvorcu s jazykom vyznieva paradoxne fakt, že jazyk je nevyhnutný pre báseň a slová sú v konečnom dôsledku jedinou možnosťou, ako aspoň čiastočne artikulovať myšlienky. Tento spor poznamenáva i jeho básnickú tvorbu. Cez zamlčiavanie rovnako ako cez slová, vety, motívy s rozptýleným významovým spektrom (nezriedka bez jasného denotátu) smeruje k pocitovosti, zážitkovosti. Má však i druhú, zriedkavejšiu polohu: v opisnosti, „zápisoch“ či spomienkach zbásňuje empirickú skúsenosť. (...) V čom teda spočíva sila Štrpkovej poetiky, keď jeho básne unikajú jednoznačným definíciám, nie je možné ich uchopiť, pretože sa zdá, akoby prechádzali tými pomyselnými okami v sieti, o ktorých Štrpka-teoretik píše? Básnikovým vrstvením, viacvýznamovosťou či juxtapozičnosťou zostáva v čitateľovi neraz naozaj iba čosi nejasné, nepresné, čo nie je schopný rekonštruovať dokonca ani len do približného tvaru. Práve tým však dokáže autor i v dnešnom čitateľovi jeho vtedajších básní vyvolať zaujímavé zážitky, atmosféru či zamyslenia sa nad jazykom, ktorým sa hovorí o etike, slobode, pravde, čine či morálke, hoci tieto slová sú nami, ktorí ich vyslovujeme, neraz významovo úplne vyprázdnené.

Veronika Rácová

Ocenenia

Cena Ivana Krasku za debut (1969)

Cena asociácie spisovateľských organizácií Slovenska (1995)

Cena Dominika Tatarku (1997)

Cena Tatra banky za umenie (2003)

Cena Jána Ondruša (2004)

 

Ukážka z tvorby

VYPLAZ JAZYK

     Som tvoj posledný šašo. Bežím – ani sa nepohnem. Som šašo, ktorý striehne na vážnosť pokrivenia tieňov pri plotoch, na hraniciach a plápolavých cestách mimo slov. Premiestňujeme sa. Cestujeme.

     Pri tichej ceste neďaleko opustenej benzínovej pumpy horí mladý strom. Blčí celý. Jeho tieň divo tancuje. Zeleň syčí. A drevo praská. Vietor rastie.

     Nechajme pri ňom naše kamenné tichom popraskané črievice. Ideme ďalej. V mysli. Ani sa nehneme. Moje Ja a jeho krivý tieň. A za nami – hluchý vták v našich rozodraných a skrvavených detských topánkach. V ňom tiché vajce s tenkou bledou škrupinou. A v nej celý horľavý Mágov smiech.

     Len vyplaz jazyk, milá bábka. Hranicu neprekričíš. Ani svoj plápolavý tieň na papierovej stene. Na rube zaklínania. Na odvrátenej strane papiera.

 

MIESTO

     Tieň chodí v kruhu tieňa lampy v prázdnom poludní. Ten tlak je silný. Pribíja všetky veci. Na dno tvojej lebky.

     Nehni sa z miesta. Je to tvoje Ty. A biele kosti, z ktorých si vzišiel neďaleko od ohňa.

     A nekreš haky-baky. Popol už zase tlie. Svet hltá diera v holom plote. A všetka belosť je v oblakoch. Hlas nežmúri, ucho nekričí. Zrkadlo striehne, ale nechytá – nič neodrazí, všetko prepustí.

     Pasca je to, čo bez pohnutia chodí stále v kruhu nad tebou. Nech škrípe kolo mlynské.

     Strechu nech drví suchý dážď. Nech miznú tiene, nech šašo celkom zbledne. Nech prasknú všetky nemé kosti.

     Striehni a všetko odraz. Netancuj. Nemúť vodu. Nehni sa z miesta činu. Si to? Si to ty?

 

NIKTO. POSLEDNÝ AUTOPORTRÉT

Júl preteká. To kruté,

zo všetkých strán priestupné zrkadlo (v ktorom

sa spoznávame, pohybujeme, kráčame,

tkvieme, tlieme) je

náš vlastný svet, vŕšiaci

naše holé skutky, a nie naše obrazy.

Po uši v tom. Vlna

ohlušuje. Modro bez hĺbky. Slnko je

nahá pulzujúca rana.

Ten živý Nikto v zrkadle som ja.

 

OPERA, KTORÁ NEBRZDÍ

Míňajúce sa,

stúpajúce hlasy.

Sochy na strechách striedavo

napäto a ľahostajne čakajú.

Dej fičí. Opera,

ktorá nebrzdí,

je jednou nohou v oblakoch.

Búrková škvrna (rozmazaný fľak)

obiehajúca planétu závratnou rýchlosťou

(každých x minút) každú sekundu.

Škrty. A nové škrty škrtov. Vysoké hlasy:

Nemci (stále) na úteku do iného Nemecka.

Dej sa rúti. Ďalej. Taktovka

sa láme. Opera, ktorá nebrzdí,

je jedným uchom vo vlakoch.

Koľaje (hlboko) v prázdnom metre

kvília samy.

 

VEĽKÉ DNI

Po milovaní ležíme spolu bez pohnutia,

unáša nás spoločný odliv nevysloviteľnej krvi,

ktorou sme sa tesne dotýkali, ale nepreliali sme z nej

ani hlásku.

Jedinú číru kropaj potu na bielej šiji neprebrodíš

po celej slanej šírke týchto veľkých dní.

Ďaleko, až na samom konci

ľahkého dychu a poškvrnených tkanín,

nás korunujú palce našich

tak ľahko zeme pozbavených nôh.

Od ruky k ruke je nepreklenuteľný priestor sôch.

Obrysy kriku miznú na obzore. Lovci

zaspali uprostred behu húštím, s priezračnými

očami dokorán.

Sme plní bezbrehého ligotania, ktoré

sa šíri, ale ani o vlas sa nesčerí – ako tichý tieň

lovca, ako tieň kdesi veľmi ticho hrajúceho rádia.

Ako jazierka trblietavej ortuti, skrytej

hlboko v hrobkách dávnych čínskych dynastií,

po ktorej plávajú bez pohnutia jasnozrivé divé kačky zo zlata.

 

MAJSTER MU INFORMUJE

Báseň nie je informácia. Je

práve to, čo informáciu plodí.

Báseň nie je. Informácia

je práve to, čo informáciu

plodí. Ach, som tak blízko.

Tak blízko seba. Číreho nič

na potápajúcej sa lodi.