Pseudonym

Aurelius, Du Long, Ria Valé, Saturnin, Skorušin, Štefan Poľana, Tatran

Dátum a miesto narodenia

01. 08. 1905  Trstená na Orave

Dátum a miesto úmrtia

07. 04. 1986  Pittsburg (Pensylvania, USA)

Oblasti záujmu

próza, poézia, dráma, publicistika

Životopis autora

Narodil sa 1. 8. 1905 v Trstenej na Orave, kde navštevoval i základnú školu a gymnázium. Po maturite sa stal mníchom františkánskej rehole, pôsobil v kláštoroch v Kremnici, Hlohovci, Malackách a Žiline. Po absolvovaní štúdia katolíckej teológie (1929) ho vysvätili za kňaza. Niekoľko rokov pôsobil ako stredoškolský profesor náboženstva. Po vypuknutí 2. svetovej vojny narukoval ako vojenský kňaz do slovenskej armády. V júli 1945 odišiel do emigrácie. Najprv sa usadil v Ríme. Zapojil sa do činnosti Slovenského akčného výboru, ktorý si kládol za cieľ obnoviť Slovenskú republiku. Túto myšlienku presadzoval aj ako publicista v protikomunistickom vysielači Barcelona. Roku 1947 odišiel do Argentíny, kde najprv pôsobil ako kňaz slovenských vysťahovalcov vo františkánskom kláštore v Buenos Aires, potom v kláštore poľských františkánov Pablo P. Odesta. Zároveň redigoval periodikum Slovenské zvesti. Od 1965 žil v kláštore v Pittsburghu, kde sa okrem iného venoval redigovaniu časopisu Listy sv. Františka. Pracoval aj ako funkcionár Svetového kongresu Slovákov. Rudolf Dilong zomrel v Pittsburgu v USA 7. 4. 1986. Pochovali ho na pôde františkánskeho kláštora Sedembolestnej Panny Márie vo Valparaise, v štáte Indiana (USA).

Literárna tvorba - próza

Zakliata mladosť (1943), Pod krížom (1967), Svätec z Assisi (1987), Ruža menom Dagmar (2000), Mladosť z očistca (2001)

Literárna tvorba - poézia

Budúci ľudia (1931), Slávne na holiach (1932), Dýchajte, lazy! (1933), Roky pod slnkom (1933), Hviezdy a smútok (1934), Helena nosí ľaliu (1935), Mladý svadobník (1936), Ja, svätý František (1938), Gardisti, na stráž! (1939), Honolulu, pieseň labute (1939), Konvália (1941), Nevolaj, nevolaj (1941), Somnambul (1941), Hanička (1942), Vojna (1942), Plač (1944), Moja krv (1948), Vlasť volá (1948), Pokora vína (1971), Ponúkam chlieb so soľou (1971), Ja, Rudolf Dilong, trubadúr (1992 – výber z exilovej poézie), Hviezdy a smútok. Literárne dielo I. (2002), Cesty a stesky. Literárne dielo II. (2002), Stlmené slovíčko (2008, knižka aforizmov a epigramov)

Literárna tvorba - dráma

Valin (1940), Padajúce svetlo (1941)

Charakteristika tvorby

Rudolf Dilong patrí medzi popredných a mimoriadne plodných predstaviteľov slovenskej katolíckej moderny. Jeho tvorba zahŕňa viac ako sto básnických zbierok. Dilong dostal od literárnych kritikov mnoho prívlastkov – utajený mních, knieža básnikov, básnik uštipnutý slobodou, básnik stratenej slovenskej slobody, Boží básnik, básnik burlivák, básnik, ktorý držal v jednej ruke pero a v druhej meč, aby rúbal perom a písal mečom – pričom každý z nich vystihuje a približuje Dilongovu povahu a tvorbu. Jeho život aj básnickú tvorbu nezmazateľne poznačila veľká a celoživotná láska k Vali, žene židovského pôvodu, "zakázaná" láska, navyše v čase, keď v Európe i na Slovensku vrcholil antisemitizmus. Inšpirácia a dôsledky tohto ľúbostného vzťahu boli neskôr v rôznych podobách a intenzite prítomné v takmer celej Dilongovej tvorbe. Do literatúry vstúpil ako spoluzakladateľ časopisu Postup, okolo ktorého sa združila už predtým založená rovnomenná skupina mladých básnikov, prozaikov a kritikov. V prvých troch básnických zbierkach Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte lazy! stvárnil cez tradičné rustikálne videnie tému prírody a sedliackeho života. V zbierkach Helena nosí ľaliu a Mladý svadobník možno identifikovať vplyvy českého poetizmu. Jeho tvorba mala spirituálny meditatívny charakter, pričom za jej vrchol je považovaná kniha Ja, svätý František. V tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov prijímal podnety rôznych básnických prúdov, najmä poetizmu a nadrealizmu (Mesto s Ružou). Podľa literárneho historika Stanislava Šmatláka v Dilongovej tvorbe tohoto obdobia "išlo o bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu, ktorým sa Dilong nezameniteľne svojským spôsobom začlenil do utvárania práve modernej vývinovej štruktúry slovenskej poézie v onom období." Neskôr, zasiahnutý vojnovými hrôzami sa Dilong vo svojich zbierkach utiekal k témam detstva a rodnej Oravy, ktoré vnímal ako istotu vo vojnových časoch (zb. Konvália, Nevolaj, nevolaj a iné). Básnická úroveň jeho tvorby kolísala a menej hodnotnú časť jeho tvorby predstavuje príležitostná a oslavná poézia (Roky pod slnkom) ako aj poézia s agitačnými veršami podporujúcimi totalitnú ideológiu Slovenskej republiky (Gardisti na stráž!, Vojna). V druhom, exilovom období vydal Dilong viac ako 70 básnických zbierok, pričom ich konkrétna podoba a obsah zostáva dosiaľ v jeho vlasti neznámou. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že aj v tomto období sa jeho literárna produktívnosť rozrástla do veľkých rozmerov i žánrovo a oveľa viac pozornosti popri písaniu poézie venoval písaniu prózy, publicistike i dráme. Po 1989 sa tomuto autorovi začala opätovne venovať na Slovensku pozornosť – vyšli niektoré reedície jeho skorších kníh, ako aj výber z exilovej tvorby Ja, Rudolf Dilong, trubadúr, ktorý je svedectvom básnikovho veľmi intenzívneho prežívania trpkého údelu vydedenca a odlúčenosti od vlasti. K posledným prvýkrát publikovaným prácam patrí nedokončená próza Ruža Dagmar (2000), ktorá vznikala v druhej polovici šesťdesiatych rokov. V próze básnik tlmočí svoje smútky, krehkú nádej i vieru v nezlomného ľudského ducha a všemocnú silu lásky. Zatiaľ poslednou publikovanou knihou je Dilongov zápisník – "životopis" s názvom Mladosť z očistca, ktorý vznikal v roku 1939 – 1942. Kniha predstavuje hlboký pohľad do básnikovho myslenia, jeho názorov na svet, Boha, poéziu, kňazské povolanie, cirkev, národ, ale aj najintímnejších pocitov, ktoré prežíval z kradmej a "zakázanej" lásky. Dilong sa svojou tvorbou zapísal do slovenskej literatúry ako moderný básnik, ktorý ani v poézii nezatajoval svoj františkánsky rehoľný habit a zároveň mu kňazské rúcho nebránilo v tom istom okamihu vnímať svet z dynamiky mimokláštorného života či podnikať výpravy do vnútra vlastného ľudského ja.

Norbert Gašaj

O autorovi

Zložitosť Dilongovho zjavu nevyplýva z dajakej ťažko preniknuteľnej filozofickej hĺbky alebo komplikovanej významovej zašifrovanosti básnických textov, ba ani len z mimoriadnej kvantity jeho literárnej produkcie, ale predovšetkým z proteovského charakteru jeho básnickej tvorby, čo evidentne platí aspoň o tej, ktorá sa publikačne realizovala v tridsiatych a prvej polovici štyridsiatych rokov. Vykazuje totiž niekoľko významovo a poetologicky rozličných faziet, pričom sa Dilongovo tvorivé gesto mení nielen po osi času, ale neraz aj simultánne, od knižky ku knižke vystupoval tento autor v premenlivých literárnych podobách i básnických polohách.

Stanislav Šmatlák

Dilongova tvorba klenie sa v dvoch oblúkoch, ktoré sa stretajú nad slovenským nebom a tvoria plnofarebnú dúhu nad jeho horizontom. Jedna polovica rozprestretej dúhy vysielala sa z podstaty slovenskej doma a vrhala sa do diaľok, do ktorých básnik prenášal svoju víziu krás a obrazových vidín. A druhá polovica vysielala sa z diaľok ku slovenskej podstate, aby sa v nej ukrylo a uchytilo poznanie, vynesené z vidín a krás, skúseností a sklamaní.

Stanislav Mečiar

O Dilongovi možno povedať, že vari aj jeho sny sa formovali vo veršoch.

Koloman Kolomi Geraldini

Autor o sebe

Pri písaní svojho diela stojím bezradne a pýtam sa seba: nie je toto to, čo som nechcel napísať? Nemám nič, len srdce mám, ktoré chcelo mať svoju poéziu a mám v srdci jeden nepokoj, ten som napísal… Nesmrteľnej básni neverím, vy tvrdíte opak, ó, rúhate sa! Nesmrteľná báseň by bola tá, ktorú by mohol iba Boh kanonizovať. Boh je krása a najvyššia poézia.