Literárne informačné centrum
ENEnglish   FRFrancais
DEDeutsch   RURussian

 
Rozšírené vyhľadávanie

Anoca, Dagmar Mária (1951) MEDAILóN OSOBNOSTIAlbum SK

Dátum a miesto narodenia

Zobraziť zoznam výročí a jubilejí 28. 12. 1951  Nadlac (Rumunsko)  

Oblasti záujmu

próza, poézia, literatúra pre deti a mládež, literárna veda

Životopis autora

Narodila sa 28. decembra 1951 v Nadlaku (Rumunsko). Po absolvovaní slovenského lýcea v Nadlaku začala študovať na univerzite v Bukurešti, odbor slovenčina a rumunčina. Od roku 1971 pokračovala v štúdiách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vyučovala slovenčinu a rumunčinu na nadlackej škole (1975 – 1992) a potom odchádza na Fakultu cudzích jazykov Univerzity v Bukurešti, kde pracuje najprv ako odborná asistentka a od roku 1998 ako docentka na katedre slovenského jazyka a literatúry. Doktorát získala roku 1980 obhajobou dizertačnej práce Jazyk a štýl diela Mila Urbana v komparačnom kontexte. Od roku 1990 pôsobí aj ako externá redaktorka časopisu Naše snahy. Je autorkou a redaktorkou slovenských učebníc v Rumunsku, desať rokov zostavovala a redigovala zborník Variácie (1980 – 1989). Žije v Bukurešti.

Literárna tvorba - próza

Kniha príbehov alebo poltóny (1988), Zväčšenina (2001)

Literárna tvorba - poézia

Knihy rozlúčok (1985), Synonymia (1993), Kniha stretnutí (1995), Ročné obdobia (1996)

Literárna tvorba - pre deti a mládež

Knižka pre prvákov (1982), Kde bolo, tam bolo… (1997)

Literárna tvorba - literatúra faktu

Hľadanie sférického priestoru (1997), Literárne reflexie (1997), Peter Suchanský: Obrazy z Dolnej zeme a zo sveta (1999), Slovenská literatúra v Rumunsku (2002)

Charakteristika tvorby

Literárne aktivity Dagmar Márie Anoca, či už v poézii, próze alebo v literárnej kritike a histórii, ju zaraďujú medzi najvýznamnejšie spisovateľské osobnosti slovenskej literatúry nielen v Rumunsku, ale i v kontexte slovenskej dolnozemskej literatúry a slovenskej literatúry vôbec. Básnický rukopis jej knižného debutu Knihy rozlúčok, je vyslovene lyrický. Všetky básne tejto zbierky sú variácie motívu lásky, sú akousi intímnou spoveďou z citového zranenia. Lenže okrem priamych textových a podtextových prejavov emócii už v týchto básňach možno sledovať náznak čŕt lyrickej meditatívnosti príznačných pre ďalšiu autorkinu tvorbu. Pretože v tejto zbierke autorka svoje city podrobuje interpretácii a analýze, dopracúva sa k určitému odstupu, ale nie až k takému, ktorý by tieto city zrelativizoval alebo poprel. Tieto básne možno nazvať i básnickými listami, ktoré majú funkciu záchrany vlastnej citovej identity a integrity, a nie v prinavrátení citového sveta, v ktorom sa oslovený naplno zúčastňoval. Nasledujúca zbierka Synonymia obsahuje tri cykly či tri básnické pásma fragmentárneho typu (Znak, Záhrada, Ostrov) pozostávajúcich z prevažne krátkych a významovo samostatných výpovedí. V tejto zbierke poetka zvolila gnómický spôsob básnického vyjadrovania, čo je azda najvýraznejší vývinovo-typologický posun od prvej zbierky. Gnómické básnické sentencie z tejto zbierky sú vlastne poetickým premietnutím lingvistického termínu naznačeného v titule na všeľudské motívy: život, láska, smrť, zmysel umeleckej tvorby. Dalo by sa povedať, že tu máme do činenia s filozofujúcou lyrikou, s úsečnými básnickými výpoveďami, zbavenými prílišného nánosu metafor. V poradí tretia básnická zbierka Ročné obdobia (pretože Kniha stretnutí je výberom z jej básnickej tvorby, doplnená o niekoľko nových básní) zaznamenáva odklon tak od prvej, ako i od druhej zbierky, lebo tentoraz sa autorka priklonila k prírodnej lyrike. Podstatná v tejto zbierke je selekcia jednotlivých úsekov prírodného diania a spôsob jej básnickej prezentácie, sledujúc pritom jeho ozveny vo svojom lyrickom subjekte. K ústrednému motívu ročných období napovedajúcemu časovú dimenziu a tesne spätému s jeho kanonizovanou symbolikou sa autorka jednak prikláňa a jednak sa snaží tie kanonizované významy narušiť. Vo výbere Kniha stretnutí (ktorý vyšiel na Slovensku) vyniká najmä predtým nikde neuverejnené básnické pásmo Nárek neveriacej, v ktorom sa hádam najvýraznejšie prejavuje tragický životný pocit lyrického subjektu Anocovej básní. Jej knižka veršov pre deti Knižka pre prvákov je nevšedným pohľadom na detský svet. Z literárneho hľadiska je pozoruhodná najmä jej štúdia Jazyk a štýl literárneho diela Mila Urbana v komparatistickom kontexte.

Anton Baláž

Preložené diela

Sunt mută precum ceilalţi (Onemiem ako všetci, 1997 – do rumunčiny preložil Ondrej Štefanko)

Monografie a štúdie o autorovi

Štefanko, O.: Slovenskí spisovatelia z Rumunska. In: Slovník slovenských spisovateľov Dolnej zeme, Nadlak 1994.

Andruška, P.: Ofenzívny literárny Nadlak. In: Literárny týždenník 1996, č. 49, s. 11.

Mikula, V.: Slovník slovenských spisovateľov. Praha 2000.

O autorovi

Jej poézia pre dospelých, poznačená nehou, túžbou a hľadaním rovnováhy medzi snom a skutočnosťou života, očarúva nás hudbou a myšlienkovou nástojčivosťou, ako život očarúva autorku samu. Anocu možno najvýstižnejšie charakterizovať ako poetku vášnivého hľadania a stáleho ponárania sa do ľudskej duše.

Pavel Mučaji

Autorka svoj spev lásky a samoty rozvíja dosť jednostranne, takže mohli by sme mať chvíľami dojem, že čítame stále jednu a tú istú báseň. Týmto však tieto básne predstavujú svojím spôsobom jedinečný doklad o možnostiach ľúbostnej lyriky a poetka nič neuberá z vlastných pocitov, nevypomáha sa umeleckou štylizáciou , spolieha sa na úprimnosť a nebojí sa prípadného rizika nepochopenia. 

Peter Andruška

Básnický vývin Dagmar Márie Anoca prebieha v oblúku zloženom z troch typologických úsekov – na začiatku bola intímna, ľúbostná lyrika reprezentovaná Knihami rozlúčok, potom sa zjavuje úsek reflexívnej lyriky v Synonymii a ako tretí úsek lyriky prírodného diania v Ročných obdobiach. Uvedené úseky nie sú ostro vymedzené, ale sa navzájom prelínajú a prepájajú. Existuje viacero spojovacích nití medzi nimi. Je to predovšetkým výrazný lyrizmus básnického rukopisu poetky, no Anoca ho nechápe ako dogmu, stále ho podrobuje previerkam. Z toho vyvstáva analytickosť, prejavujúca sa v tých previerkach a pochybnostiach. Len navonok je lyrická analytickosť oxymoronické spojenie – vyjadruje také autorské gesto, ktoré sa nevie uspokojiť s ničím petrifikovaným.

Michal Harpáň

Ocenenia

Cena Zväzu rumunských spisovateľov, Bukurešť (1993)
Na začiatok stránky  |  Literárne informačné centrum  |  Kontakt  |  Mapa stránok  |  Verzia pre tlač  |  rss  |  O stránkach

Copyright © 2003 – 2009 Literárne informačné centrum. Všetky práva vyhradené. Dizajn a programovanie core4.sknustep.net