Kalendárium


 

ŽIVOTNÉ MÍĽNIKY LADISLAVA HANUSA

(Chronológia života a diela)

          1907

26. februára sa narodil v Liptovskom Svätom Mikuláši. Otec Ján pochádzal z Voderád pri Trnave, matka Katarína rod. Lančaričová z Vištuku. Do L. Mikuláša prišli za prácou v roku 1897. Tu bol Hanusov otec hajdúchom v stoličnej službe. Mal štyroch súrodencov – brata Rudolfa a sestry Irenu, Irmu a Katarínu.

          1917

Po vychodení štátnej ľudovej školy začína študovať na 8-triednom Reálnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši.

          1925

Maturuje na gymnáziu a začína študovať teológiu v Bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule. Jeho prvý dojem zo seminára nebol povzbudzujúci: „ Starý seminár pôsobil na mňa ako hrob...“. Rozhodujúce bolo ale stretnutie s vtedajším rektorom seminára Ferkom Skyčákom.

          1926

Po ročnom pobyte v seminári ho spišský biskup Ján Vojtaššák posiela študovať na Jezuitskú teologickú fakultu univerzity v Innsbrucku. Strávi tu nasledujúcich šesť rokov. Spolužiak Janko Brišák ho upozorní na dielo R. Gaurdiniho. Pluralizmus guardiniovskej myšlienky, guardiniovská kresťanská syntéza, táto „nová sejba“ majú určujúci vplyv na jeho budúcu filozofickú a duchovnú orientáciu.

          1928

Získa v Innsbrucku doktorát z filozofie. Dizertačná práca k doktorátu má názov T.G. Masaryk´s  relogiose Weltanschauung. (Náboženský svetonázor T.G. Masaryka).

          1930

Na letnej Werkwoche v Rothenfelse an Main sa stretne s R. Guardinim. Spomínal na to: „ Boli sme zvyknutí na jeho knižky. Ale koľký zážitok bol ho počuť aj hovoriť. V živote som nepočul hovoriť takou mocou slova. Aby sa slovo tak krylo s myšlienkou.“ Požiadal ho o osobné stretnutie, na ktorom mu Guardini daroval svoju fotografiu s venovaním.

          1932

Získa v Innsbrucku doktorát z teológie. Dizertačná práca k doktorátu má názov Die Wurzeln der clunyazenser Reform“. (Korene reformy kláštora v Cluny).

          1934

10. apríla 1934 je promovaný na Jezuitskej teologickej fakulte univerzity v Innsbrucku.

          1934

24. júla je vysvätený za kňaza. Začína pôsobiť ako kaplán v Spišských Vlachoch.

          1933

Pôsobí ako kaplán v Spišskej Novej Vsi.

          1935

Od februára začína pôsobiť ako kaplán v Ružomberku pri Andrejovi Hlinkovi. V tom čase bola ružomberská fara i dôležitým centrom politického života  Slovenska. V časopise Svoradov vychádza jeho prvé práca na kulturologickú tému Kultúrna príslušnosť inteligencie. Publikuje tu aj článok Katolícky mysliteľ. K päťdesiatke prof. Dr. R. Gaurdiniho.

          1936

V časopise Svoradov vychádzajú jeho články Západná kultúra a kresťanstvo a Západ v agónii?

          1937

Profesor náboženstva na gymnáziu v Kežmarku.

          1938

V septembri začína pôsobiť na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule ako profesor morálky, sociológie a sakrálneho umenia. Roky strávené v seminári neskôr zhodnotil slovami: „ O čo išlo a čo bolo spoločné v spišskom seminári? Táto idea: náboženstvo a kultúra, syntéza náboženstva a kultúry. To bolo proprium spišského seminára“.

          1941

Stáva sa redaktorom Kultúry, časopisu, v ktorom v nasledujúcich rokoch publikuje viaceré zásadná články ako Slovenská štátnosť, Nové požiadavky katolíckeho života, Humanistické vzdelanie, Kňazská výška.

          1943

V Ružomberku v Obrode knižne vychádza Rozprava o kultúrnosti, východiskové dielo slovenskej filozofie kultúry. V Trnave v Spolku sv. Vojtecha vychádza Rozhľadenie.

          1944

Redaktor časopisu Obroda. Vychádza tu knižne Všeobecné kresťanstvo.

          1946

V máji na schôdzke na fare v Liptovskom Hrádku, kde bol kaplánom básnik Janko Silan sa zakladá Verbum, nakladateľstvo a časopis. Stane sa členom redakčnej rady a prispievateľom časopisu, ktorý vychádza v Košiciach – až do jeho likvidácie po nástupe komunistickej moci v marci 1948.

          1950

V júli bol násilne obsadený  a zrušený spišský seminár a 15. septembra 1950 bol zatknutý spišský biskup Ján Vojtaššák. Hanus sa uchýli na faru v Svätej Mare, kde pôsobí ako pomocník kňaza A. Kontríka.

          1951

V noci z 5. na 6. januára prepadne štátna bezpečnosť svätomarskú faru, ale namiesto Hanusa omylom zatknú farára Kontríka. Keď sa presvedčia o omyle, kňaza postrelia a nechajú na ceste za dedinou. Od tej chvíle sa Hanus musí ukrývať na rôznych miestach, nakoniec vyše roka na Kysuciach.

          1952

4. septembra 1952 ho štátna bezpečnosť vysliedi a zatkne. Väznia a vyšetrujú ho v Čadci, Ružomberku, Levoči a Košiciach. Odtiaľ ho prevezú do Prahy na Pankrác. Takmer dva roky strávi vo väzenskej samotke.

          1954

V dňoch 12. – 15. októbra 1954 vo vykonštruovanom politickom procese so skupinou katolíckych intelektuálov ho Najvyšší súd Praha odsúdi za to, že „ ako vicerektor spišského seminára prijal bez súhlasu štátnych orgánov od biskupa Vojtaššáka v súvislosti so svojou protištátnou činnosťou funkciu tajného rektora ústavu a tak sa pripojil k rozvratnej agentúre Vatikánu na území Československej republiky“ na 16 rokov väzenia. Krátko po procese bol odtransportovaný do uránových baní v Jáchymove.

          1956 – 1965

Začiatkom mája ho eskrotujú z Jáchymova nakrátko do Mírova, potom do uhoľnej bane v Rtyně v Podkrkonoší, odtiaľ do „kňazskej väznice“ v Leopoldove a nakoniec do Valdíc. 20. júla 1965 sa na základe prezidentskej amnestie dostáva na slobodu. Strávil vo väzení takmer celých 13 rokov.

          1965 – 1968

Po návrate z väzenia sa nemôže vrátiť do pastorácie, ubytuje sa u sestry Irmy Sobotovej v Bratislave (neskôr získa samostatný byt na Sabinovskej ulici) a zamestná sa ako kurič v Technickom skle v Dúbravke. Nadväzuje kontakty s kresťansky orientovanými umelcami M. Rúfusom, G. Valachom, A. Trizljakom a ďalšími. Zoznamuje sa aj s budúcim editorom svojho diela prof. Júliusom Paštekom. V roku 1967 vzniká 130-stranová práca Princípy pluralizmu – knižne vyjde až o tridsať rokov neskôr. V roku 1968, v krátkom období politického uvoľnenia získa trojmesačné štipendium Slovenského literárneho fondu na písanie diela Filozofia kultúry, prvej verzie jeho neskoršej kultúrologickej monografie Človek a kultúra. V roku 1969 (č. 2) publikuje v českom časopise Via štúdiu Teológia kultúry ako problém a úloha, v ktorom hovorí o potrebe venovať sústavnú pozornosť otázkam kultúry.

          1968 – 1973

Od 1. júla 1968 sa stáva správnom farnosti na dovtedy neobsadenej fare v Kvačanoch. Tento úsek jeho pastoračného života dokumentujú listy bratislavskému lekárovi MUDr. F. Sýkorovi. Podľa svedectva jeho domácej Márie Olejníkovej bez ohlásenia za ním na faru prichádzali príslušníci štátnej bezpečnosti a prezerali jeho rukopisy. Pokračuje v práci na monografickom diele Človek a kultúra.

          1973

Vzniká samizdatový časopis Orientácia ako samovzdelávacia tribúna mladých kňazov pod redakčným vedením Jána Magu a Hanus sa stáva jeho hlavným prispievateľom. Publikuje tu Spomienky na Ferka Skyčáka. 

          1974

Správca farnosti v Hybiach do roku 1984. Vrcholné obdobie jeho tvorivej činnosti. Vzniká dielo Romano Guardini. Mysliteľ a pedagóg storočia, Spomienky na Ferka Skyčáka, objemná monografia Pokonštantínska Cirkev a Princípy kresťanskej morálky. Neskôr o tomto období napísal: „ Duch, kde je, musí byť aktívny. Prázdny čas využiť je Boží príkaz. Hluchota (myslí na „hluché prázdno“ komunistickej totality) sa predsa zúrodnila“.

          1978

19. októbra na fare v Poľanovciach pod Braniskom začal Ján Maga formou „rozprávania o minulých a prítomných pohľadoch na život a všetko čo s tým súvisí“ nahrávať na magnetofónové pásky jeho spomienky. Vyšli až v roku 2006 pod názvom Pamäti svedka storočia.

          1984

1. júla odchádza zo zdravotných dôvodov do dôchodku. Žije v Ružomberku v dome Olejníkovcov až do svojej smrti. V stručnom nedátovanom životopise z tohto obdobia uvádza: „ Ďalej sa zapodievam s tézami filozofickými, kultúrnofilozofickými, teologickými, cirkevnodejinnými. Študujem a píšem si pre seba, lebo v tomto čase a položení nemožno publikovať.“ Vznikajú diela Jozef Kútnik Šmálov: život, činnosť, tvorba a Kostol ako symbol.

          1987

10. marca ho Okresný súd v Litovskom Mikuláši za trestný čin marenia štátneho dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami ( bez štátneho súhlasu spovedal a slúžil omšu v Batizovciach za chorého Jána Magu)  odsúdi na jeden rok podmienečne.

          1991

V marci 1991 s jeho predslovom vydáva Kňazský seminár Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí reedíciu diela Rozprava o kultúrnosti.

          1992

Kňazský seminár J. Vojtaššáka v Spišskom Podhradí vydáva jeho dielo Jozef Kútnik Šmálov: život, činnosť, tvorba. 

          1992

5. marca mu Univerzita Komenského v Bratislave udelila čestný doktorát filozofie.

          1994

4. marca  ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pápežského preláta – apoštolského protonotára.

          1994

7. marca zomrel v Ružomberku. Za účasti vrcholných predstaviteľov cirkevného a verejného života ho pochovali na ružomberskom cintoríne.