Podujatia


Ladislav Hanus je v kalendári UNESCO

BRATISLAVA – Oddnes do piatku sa v Spišskej Kapitule uskutočnia Dni Ladislava Hanusa. Podujatie sa bude konať už po deviatykrát. Význam osobnosti a diela L. Hanusa, jedného z prvých európskych mysliteľov, duchovného života, zvýrazňuje to, že výročie jeho narodenia (26. 2. 1907) sa dostalo do kalendára celosvetových kultúrnych výročí UNESCO na roky 2006 – 2007.

Hanus vnímal kultúrnosť ako prvok duchovného života. Svoje podnetné a dodnes živé úvahy o kultúre načrtol v knihe esejí Rozprava o kultúrnosti a rozvinul vo svojom vrcholnom diele Filozofia kultúry.

Napriek šestnástim rokom stráveným v komunistických väzniciach si uchoval svoju ľudskú i mravnú integritu a dokázal pokračovať v násilne prerušenom filozofickom a teologickom diele.

Súčasťou podujatia je aj odborný seminár nazvaný Ladislav Hanus – osobnosť pre 21. storočie.

Sme, 20. 9. 2006

 


 

Seminár v Spišskej Kapitule – vstup do Hanusovej storočnice 

Ako veľmi úspešnú premiéru k storočnici Ladislava Hanusa ( nar. 26. 2. 1907 v Liptovskom Mikuláši), jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry vôbec, možno jednou vetou charakterizovať odborný seminár, ktorý sa pod názvom Ladislav Hanus – osobnosť pre 21. storočie konal v dňoch 20. – 22. septembra 2006 v Spišskej Kapitule. Seminár bol zároveň ťažiskovým podujatím tohtoročných, už deviatych Dní Ladislava Hanusa, ktoré organizuje Združenie kresťanských pracovníkov kultúry v mieste, kde tento teológ, filozof kultúry a kňaz v rokoch 1838 – 1950 pôsobil ako profesor tamojšieho bohosloveckého seminára.

Hlavným tohtoročným spoluorganizátorom Dní Ladislava Hanusa sa stalo Literárne informačné centrum. Na jeho podnet bola storočnica Ladislava Hanusa zaradená do kalendára kultúrnych výročí UNESCO na roky 2006 – 2007. Seminár o Hanusovi otvoril predseda Združenia kresťanských pracovníkov kultúry akad. maliar Ladislav Vančo. Rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka prof. Jozef Jarab v príhovore vysoko ocenil podiel Literárneho informačného centra za zaradení Hanusovej storočnice do kalendára UNESCO a organizovaní podujatí spojených s okrúhlym výročím. Účastníkov seminára potom pozdravil riaditeľ LIC Alexander Halvoník. Zároveň všetkým účastníkom 9. Dní L. Hanusa odovzdal pozdrav ministra kultúry SR Mareka Maďariča,. Podľa jeho slov je zaradenie Hanusovej storočnice do kultúrneho kalendára UNESCO najlepšou príležitosťou pre slovenskú verejnosť aspoň čiastočne splatiť dlhy má voči tejto osobnosti. „Keď sa pozriete na zoznam prác Ladislava Hanusa a keď sa začítate do jeho charizmatických textov, nemôžete sa nezačudovať, ako je možné, že slovenská verejnosť, vrátane kultúrnej, tak málo vie o tomto velikánovi, ktorý robustnosťou svojho myšlienkového záberu, kriticizmom starého sveta a modernosťou načrtnutých perspektív naozaj patrí k najskvelejším európskym duchom 20. storočia,“ povedal A. Halvoník. ( Celý jeho úvodné vystúpenie je publikované v prílohe tejto správy pod názvom Ladislav Hanus širokospektrálny a hlboký.) Na odbornom seminári sa zúčastnil aj poslanec NR SR prof. Jozef Rydlo, ktorý účastníkov pozdravil i v mene ministra školstva SR Jána Mikolaja.

Do programu boli zaradené aj príspevky pamätníkov života a diela L. Hanusa (prof. Jarab v príspevku Profesor L. Hanus v spomienkach: otec, spolubrat, profesor; R. Dobiáš v príspevku, ktorého ťažiskom bol súdny proces s Hanusom v roku 1954, a prof. Chalupecký, ktorý sa stýkal s Hanusom v čase jeho kňazského pôsobenia po návrate z väzenia). Odborníkov, ktorí sa jeho filozofickým, teologickým a kulturologickým odkazom dlhodobo zaberajú (prof. Ján Letz analyzoval fenomén personalizmu v Hanusovom diele, prof. J. Hlinický, jeho žiak a editor diela Kostol ako symbol), príspevky vysokoškolských pedagógov (prof. Petra Libu: Hanusov pojem osoby a „nový človek“ a PhDr. Edity Príhodovej o východiskách ku koncepcii kultúry v Hanusovom diele), pracovníčky Vedeckého ústavu L. Hanusa M. Kekeliakovej v príspevku Personálny rozmer Hanusovho diela, ktorý zároveň vychádza v Taliansku v slovníku osobností 20. storočia.

Na seminári sa zúčastnili aj predstavitelia mladej hanusovskej generácie sústredení v Spoločenstve Ladislava Hanusa. Juraj Lauko predniesol referát Hanusova kultúrna antropológia, Marek Hrubčo Symbol v Hanusovej filozofii a Zuzana Klačanská Princíp pluralizmu v postmodernej spoločnosti a multikultúrna výchova. Príspevky „mladých hanusovcov“ predstavujú tematický i významový posun vo vnímaní Hanusovho diela a zároveň ho širšie zapájajú do prúdu moderného kresťanského myslenia 20. storočia.

Na seminári odznela aj časť príspevku prof. Júliusa Pašteku Ladislav Hanus, európsky a kresťanský personalista, ktorý v ňom Hanusa označil za programového hlásateľa kresťanského personalizmu.

Súčasťou seminára bola i bohatá odborná diskusia, ktorá poukázala na ďalšie súvislosti Hanusovho diela s prúdom kresťanského myslenia v Európe po prvej svetovej vojne, a z ktorého Hanus tvorivo čerpal a pretváral ho. Hovorilo sa aj o životných osudoch a okolnostiach, často dramatických, ktoré sprevádzali zrod jeho jednotlivých diel, rovnako i o tom, ako veľké duchovné bohatstvo jeho diela sprístupniť slovenskej, ale i svetovej odbornej i širšej verejnosti.

 Všetky referáty a príspevky, ktoré odzneli na seminári, budú publikované v reprezentačnom zborníku, ktorý Literárne informačné centrum vydá v roku 2007.

Ladislav Hanus: Kultúrnosť je vlastnosť osobná

V roku 2007 uplynie sto rokov od narodenia významného filozofa kultúry, teológa Ladislava Hanusa. Na podnet LIC sa jeho meno dostalo do Kalendára výročí UNESCO. Hneď však dodávame, že v šírení jeho mena a diela máme veľký dlh.

Ladislav Hanus, kňaz, profesor, filozof, estét, teoretik kultúry, sa narodil 26. februára 1907 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Študoval v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule, po roku ho vyslali na Teologickú fakultu do Innsbrucku, kde študoval teológiu, filozofiu a osvojil si nemčinu v prostredí, kde študentov viedli k systematickej vedeckej práci. Innsbruck bol v tom čase duchovnou križovatkou strednej Európy, centrom kontaktov a školou výmeny filozofických a kultúrnych informácií medzi Západom a Východom, bránou do kresťanskej európskej kultúry. Štúdium zavŕšil doktorátom z filozofie i teológie.

Ladislav Hanus prežil strastiplný život v 20. storočí, zmietanom krutosťou vojen, totalitných režimov, chvíľkových uvoľnení v uzavretých spoločenstvách. To všetko zasiahlo aj jeho životnú púť v seminári, na fare, prežil útrapy trinásťročného väzenia a práce v uránových baniach. Podľa svedectiev viacerých spolupútnikov jeho vnútorná sila presiahla všetku surovosť doby, zasiala nádej blízkym a literárnym odkazom poslala víziu kultúry a kultúrnosti aj pre nasledujúce storočie. Ladislav Hanus zanechal 10 publikovaných kníh, takmer 200 článkov a štúdií publikovaných oficiálne alebo v samizdatoch.

V roku 1943, uprostred druhej svetovej vojny, vyšlo v Ružomberku dielo Rozprava o kultúrnosti. L. Hanus vtedy pôsobil na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule, prednášal mravouku a sakrálne umenie. Významné bolo jeho stretnutie s rektorom Ferkom Skyčákom v roku 1938. Ten ho prvý „upozornil na krásu“ a nasledovalo ďalšie štúdium, otvorenosť kultúre a kultúrnosti. Po mnohých rokoch napísal aj Spomienky na Ferka Skyčáka (1976, knižne vyšli anonymne v Kanade).

Odkaz L. Hanusa čítame po rokoch a vidíme, aký je aktuálny a naliehavý i dnes. V stati Kultúra a kultúrnosť píše o impulzoch, ktoré v ňom zasialo stretnutie s Ferkom Skyčákom:

„Ponajprv som sa zaoberal problémom kultúrnosti. Veď sme ju, túto hodnotu, ponajprv sami prežívali. Spontánne sa nám vynárala ako zreteľný fenomén, ako osobná vlastnosť, ako osobná kvalita, ako konštituujúci prvok tohto človeka.

Skusovali sme, že kvalita kultúrnosti nevyplýva «eo ipso» z úradu, aj neviem akého vysokého. Kultúrnosť je vlastnosť osobná, ku ktorej človek svojím životom dorastie – alebo nedorastie, poprípade túto cestu ani nenačne. Cesta tá je proces svojský, osobitý, svojskej zákonitosti, dosť nezávislej od postavenia alebo aj veku.

Kultúrnosť je ľudská zduchovnenosť, spiritualita. Vláda ducha nad hmotou, nad telesnosťou. Hierarchické smerovanie celého človeka nahor, k duchu. Nekultúrnosť je pudovosť, neovládaná vášnivosť, každá forma násilia.“

Štúdium literatúry a filozofie, osobný kriticizmus voči kléru a nástojčivé volanie po vyššom duchovnom štýle podnietilo jeho filozofické a esejistické dielo. Po vysvätení za kňaza pôsobil v Spišských Vlachoch, Spišskej Novej Vsi a v Ružomberku.

Hanusovo filozofické dielo nadväzuje na prúd kresťanského personalizmu J. Maritaina a R. Guardiniho. Odkaz otvorenosti je zjavný v eseji Rozpravy o kultúrnosti (1943), kde Hanus píše: „Bol čas vytvárať jasné ovzdušie pravdy, úcty a dorozumenia. Pestovať duchovné dispozície pre éru dialógu.Bol to čas Slovenského štátu, vzápätí sa Európa a svet váľali v krvi a vojnovom blate, v ohlušení zbraní, kriku a beznádeje, nasledovalo uväznenie kňazov, zatvorenie seminára, z ktorého Hanus odchádzal v roku 1951 ako posledný. Aj L. Hanusa odsúdili na 16 rokov.

Našiel však vnútorné ticho, vlastný duchovný život, tú bielu pôdu na volanie po dialógu. Veď v dialógu sa číria súvislosti... Práve „nechápanie súvislostí“ považoval za príčinu mnohých problémov. On ich videl a ukázal cestu. Volanie po dialógu je ďalej naliehavé, aktuálne každým dňom. Je to Hanusova začatá misia, ktorú môžeme napĺňať poznaním ideálov jeho odkazu.

Hanusovo dielo je rozsiahle. V rokoch prevratových ešte vyšlo dielo Rozhľadenie (1943), Všeobecné kresťanstvo (1944). V rokoch komunistického väzenia a začiatkom sedemdesiatych rokov, po čiastočnom uvoľnení a prepustení z väzenia, sa nemohol hneď vrátiť ku kňazskému pôsobeniu, no stále písal. Zdôrazňoval, že víziu kultúry a kultúrnosti, založenej na duchovne, ušľachtilosti a zbožnosti, podnietime poznávaním, vzdelávaním, ale aj snaživosťou. Tak v roku 1972 napísal dielo Človek a kultúra, považované za myšlienkovú syntézu Hanusovej antropologickej filozofie. Prepracoval a doplnil v ňom Filozofiu kultúry (1969). Odvoláva sa na európskych filozofov a vedcov (M. Scheler, G. Simmel, L. Klages, A. Gehlen, S. Freud, H. Plessner, N. Hartmann, M. Heidegger, K. Jaspers, H. Marcuse a iní). „Normou kultúry je človek. Duch je osobný. Duša je osobná.“ Takýmto spôsobom volal po univerzálnej šírke pohľadu, pluralite a integralizme, aby celá spoločnosť zvládla svoje úlohy. Jeho kultúrna antropológia a kresťanský personalizmus kladú dôraz na sebapoznanie, hľadajú odpovede na otázky ľudského bytia.

V čase totalitného režimu, po prepustení z väzenia a práci v kotolni dopísal knihu Princíp pluralizmu (1967). Objasnil v nej filozoficky, historicky i sociologicky otvorený pluralitný mnohonázorový systém, no upozornil, že pluralitná demokracia neznamená slobodu vo všetkom. Zdôraznil viazanosť slobody na etické normy.

Knižné dielo Kostol ako symbol (Lúč, Bratislava, 1988) bolo zhmotnením jeho názorov o potrebe umeleckého vzdelania medzi kňazmi, volania po obrode umeleckej tvorby náboženstvom a náboženstva umením. Je to krásna publikácia, v ktorej objasňuje fenomén kostola ako symbolu cirkvi, zobrazujúceho náboženstva, liturgie. V nej podáva výklad vývinu architektonických slohov a symboliky kostola (spolu s fotografiami a nákresmi) od prvopočiatkov až do nástupu nových technológií. Cez fenomén kostola ako architektúry a stavby sa dozvedáme mnohé historické skutočnosti o stave cirkvi, o vzniku a pôsobení reholí. Je to poznanie v súvislostiach, poznávanie, po akom volal Hanus celým svojím duchovným, pedagogickým, filozofickým a umenovedným dielom.

V roku 1968 sa vrátil do pastorácie v Kvačanoch a Hybiach. Posledné roky prežil v Ružomberku, v opatere priatelenej odiny Olejníkovcov, kde v roku 1994 skonal.

Osobnosť L. Hanusa a jeho dielo si každoročne pripomínajú členovia Združenia kresťanských pracovníkov kultúry na seminároch v Spišskej Kapitule. Na tohtoročnom deviatom stretnutí (20. – 22. septembra 2006) bol vyhlásený Rok L. Hanusa. Hanusovské aktivity sa budú rozvíjať aj inde. Aby túto osobnosť európskeho myslenia a kultúry poznávali generácie a spoločenstvá, ku ktorým dosiaľ jej odkaz neprenikol.

Ľubica Suballyová, Spravodajca LIC č. 2/2006

    


 

Hanus v trnavskom Pazmaneume

V zrekonštruovanej aule historického Pazmaneuma, dnes súčasti Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, sa 1. marca 2007 uskutočnilo už druhé tohtoročné podujatie k storočnici Ladislava Hanusa: celodenná odborná konferencia pod názvom Ladislav Hanus  – symbol slovenskej kultúrnosti. Popri Literárnom informačnom centre bol spoluusporiadateľom konferencie Inštitút kresťanskej kultúry Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity a podujatia v Pazmaneume sa zúčastnilo početné odborné publikum  i poslucháči viacerých fakúlt Trnavskej univerzity.

Na úvod konferencie zaznel z magnetofónovej nahrávky hlas Ladislava Hanusa s jeho myšlienkami o symbolike kresťanského kríža a jeho poslaní v kultúrnych dejinách ľudstva.  Po tomto symbolickom úvode pozdravila účastníkov konferencie prodekanta Filozofickej fakulty TU prof. Helena Hrehová a moderátorka podujatia, riaditeľka Inštitútu kresťanskej kultúry dr. Alena Piatrová prečítala písomný pozdrav, ktorý konferencii zaslal trnavský biskup Tomáš Galis. Za LIC pozdravil účastníkov riaditeľ Alexander Halvoník. Uviedol, že podujatia hanusovského roku sa konajú pod záštitou ministra kultúry SR Mareka Maďariča a zdôraznil, že „ je to dôležité preto, lebo je naozaj najvyšší čas, aby nevyčerpateľné impulzy Hanusovho diela prekročili úzke kruhy hanusovských zasvätencov a stali sa takpovediac majetkom spoločnosti, národa, štátu, a hovorím to bez akejkoľvek skromnosti – i majetkom kultúrnej Európy“. 

Vo veľmi bohatom programe konferencie prehovoril ako prvý poslanec NR SR prof. Jozef Rydlo a predstavil L. Hanusa ako osobnosť, ktorá prerástla slovenský horizont a stála na začiatku nášho nového kresťanského rozhľadenia. Prof. Jozef Jarab, rektor spišsko-kapitulského seminára J. Vojtaššáka na úvod svojho vystúpenia tlmočil konferencii pozdrav od predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Františka Tondru  a ocenil zásluhy LIC pri sprítomňovaní Hanusovej osobnosti na Slovensku i v zahraničí prostredníctvom zaradenia jeho storočnice do kalendára kultúrnych výročí UNESCO. Svoj referát J. Jarab orientoval na obdobie 70. a 80. rokov uplynulého storočia, kedy sa on i jeho kňazská generácia stretávali s L. Hanusom ako so svojim učiteľom a podnecovateľom ich duchovného rastu. V tematickom bloku nazvanom Ladislav Hanus – filozof kultúry odzneli referáty prof. Milana Hamadu a prof. Jána Letza. O Hanusovi ako teológovi hovorili Mons. Marián Gavenda, v súčasnosti šéfredaktor Katolíckych novín a dekan Predagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku prof. Amantius Chimjak. Ďalší tematický blok predstavil L. Hanusa ako historika umenia a vystúpili v ňom doc. Marián Zervan, akad. mal. Eva Trizuljaková a PhDr. Alena Piatrová. O Hanusovi ako spišsko-kapitulskom monografistovi a jeho pedagogickom odkaze hovoril publicista Viliam Jablonický. V popoludňajších hodinách sa konferencie zúčastnil i poslanec NR SR a predseda KDH Pavol Hrušovský.

Súčasťou bohatého programu konferencie bolo i predstavenie Hanusových spomienok, ktoré vyšli pod názvom Pamäti svedka storočia vo vydavateľstve LÚČ. Pozvanie na ich slávnostné uvedenie slovenskému čitateľovi prijal významný predstaviteľ kresťanského disentu, dnes poslanec NR SR František Mikloško. Prezentoval svoj pohľad na Hanusa ako veľkú kresťanskú osobnosť a uviedol i zaujímavé okolnosti súvisiace so získaním nahrávok rozhovorov, ktoré tvoria obsah knihy. K predstaveniu knihy sa pripojil i prof. Jarab, ktorý bol niekoľkokrát prítomný počas nahrávok rozhovorov na viacerých farách spišskej diecézy v roku 1978 až 1983, kedy spomienky prof. Hanusa vznikali. O príprave knižnej podoby pamätí hovorila na prezentácii šéfredaktorka vydavateľstva LÚČ Anna Kolková. Vyzdvihla nesmierne editorské zásluhy prof. Júliusa Pašteku, ktorý z prepísaného, viac ako 1200 stranového textu pripravil 720 stranové knižné vydanie, doplnil chýbajúce časti (viaceré nahrávky sa stratili) a vybavil knihu rozsiahlym, zasväteným úvodom. Prezentovaný výtlačok Hanusových pamätí, podpísaný všetkými, ktorí sa podieľali na vzniku tohto veľkého diela slovenskej biografickej literatúry, bude uložený v Kňazskom seminári v Spišskej Kapitule, kde prof. Hanus v rokoch 1938 – 1950 pôsobil.

Anton Baláž


 

Svedok storočia v Spišskej Kapitule

Za prítomnosti spišského diecézneho biskupa, predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Františka Tondru a početného publika, zloženého z kňazov Spišskej diecézy a spišskokapitulských seminaristov sa 17. apríla 2007 uskutočnilo v Spišskej Kapitule ďalšie významné odborné podujatie k storočnici Ladislava Hanusa.

Odborný seminár sa konal pod názvom Prof. ThDr. Ladislav Hanus (1907 – 1994) – svedok storočia vo Veľkej aule Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka a medzi kňazmi spišskej diecézy boli i „svedkovia“ Hanusovho života, kňazi, ktorí sa v 70. a 80. rokoch 20. storočia zúčastňovali na jeho tajných prednáškach a seminároch a mali možnosť zoznámiť sa aspoň s častou jeho, v tom čase len v odpisoch alebo v samizdatoch a zahraničných vydaniach sa šíriaceho diela.

Seminár otvoril a moderoval rektor Kňazského seminára prof. Jozef Jarab a úvodné slovo predniesol riaditeľ LIC Alexander Halvoník. Hovoril o kľúčovom mieste Hanusovho diela v slovenskom kultúrnom a filozofickom myslení 20. storočia a informoval o podujatiach, ktoré LIC ako gestor hanusovského roka, zaradeného do kalendára kultúrnych výročí UNESCO ešte v priebehu roka pripravuje (predovšetkým ide o vydanie reprezentačného knižného zborníka a odborný seminár v Ríme). V prvej časti na program bohatého seminára potom odzneli príspevky: Mons. M. Gavendu o Hanusovi ako teológovi, doc, I. Vaška, dekana Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku o Hanusovi ako filozofovi a literátovi, doc. Jozefa Leščinského na tému Verbum a L. Hanus a PhDr. Aleny Piatrovej, riaditeľky Inštitútu kresťanskej kultúry FF Trnavskej univerzity o Hanusovi ako estetikovi sakrálneho umenia. Svoj referát A. Piatrová ilustrovala i ukážkami novej, ale esteticky nehodnotnej sakrálnej architektúry v niektorých slovenských kostoloch.

Druhá čas seminára mala prevažne charakter osobných spomienok. Otvoril ju Anton Baláž esejou o nedávno vydaných pamätiach L. Hanusa, ktoré vyšli vo vydavateľstve LÚČ pod názvom Pamäti svedka storočia a vo svojom pohľade na jedinečné dielo slovenskej memoárovej literatúry sa sústredil na Hanusovo rozprávanie o svojom trinásťročnom pobyte v československých „mŕtvych domoch“ – komunistických väzniciach v Jáchymove, Mírove, Valdiciach a Leopoldove. Podnetné boli osobné spomienky na stretnutia s spoluprácu s L. Hanusom v 70. a 80. rokoch v spišskom prostredí, ktoré predniesli doc. Ivan Chalupecký a doc. Štefan Mordel. Spontánne sa v diskusii prihlásili i ďalší pamätníci Hanusovho života a šéfredaktorka vydavateľstva LÚČ Anna Kolková predstavila  Hanusove diela, ktoré vyšli v ich vydavateľstve a vyzdvihla veľké editorské zásluhy prof. Júliusa Paštéku na ich príprave na vydanie – vrátane Hanusových spomienok, ktoré sa nachádzali len na magnetofónových nahrávkach a z  takmer 1000 stranového rukopisu ich prof. Pašteka pripravoval osem rokov na vydanie. Poslednou knihou, ktorou sa vo vydavateľstve LÚČ zavŕši vydávanie Hanusovho diela budú  jeho Princípy kresťanskej morálky. 

Na záver seminára vystúpil Mons. František Tondra, ktorý ocenil veľmi bohatý a myšlienkovo podnetný program seminára, poukazujúci na skutočne hlboké a inšpirujúce dielo profesora Ladislava Hanusa. 

Anton Baláž, Spravodajca č. 1 /2007

 


 

Potrebujeme najmä vnútorné zjednocovanie


Správny koniec, z ktorého uchopiť situáciu v slovenskej kultúrnosti a duchovnosti, aby sa menila k lepšiemu, hľadali účastníci jubilejného 10. ročníka Dní Ladislava Hanusa

Pod záštitou Združenia kresťanských pracovníkov kultúry sa od 20. do 22. septembra zišli na Spišskej Kapitule zástupcovia Spoločenstva Ladislava Hanusa, Združenia kresťanských pedagógov, Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity aj Literárneho centra. „Nepotrebujeme len odborne diskutovať, ale najmä vnútorne sa zjednocovať,“ povedal spišský pomocný biskup Mons. Štefan Sečka, ktorý stál pri zakladaní tradície hanusovských dní. Spolu s ostatnými uvítal vydanie pamätí nášho teológa a filozofa kultúry s názvom Svedok storočia pri príležitosti Roku Ladislava Hanusa. Príspevkom o kresťanskom politickom personalizme reagoval na aktuálnu spoločenskú situáciu Juraj Lauko zo Spoločenstva Ladislava Hanusa. „Bez kresťanského povedomia širokej verejnosti sa nikdy neuchytí kresťanskodemokratická politika,“ konštatoval s výzvou venovať viac pozornosti upevňovaniu praktických kresťanských postojov medzi ľuďmi. „Kým tento národ nezabudne na hrnce plné mäsa a cibule, nebude možná zmena,“ zhrnul svoju skúsenosť do prirovnania k Izraelitom biskup Sečka. Výtvarník Ladislav Vančo vidí jedno z riešení v intenzívnejšej verejnej a publicistickej angažovanosti súčasných kňazov. Odvolal sa na plodnosť niekdajšej „činorodej generácie“ okolo Jozefa Kútnika Šmálova, Ferka Skyčáka, Ladislava Hanusa a ďalších mysliteľov na Spišskej Kapitule.
Netradičný projekt prekladu slovenských ľudových piesní do latinčiny predstavil na stretnutí dirigent bratislavského Spevokolu Jána Pavla II. Ondrej Demo. Jeho spevokol vydal cédečko s týmito piesňami a v súčasnosti sa pripravuje kompletné knižné vydanie prekladov národných a ľudových piesní i kolied z pera saleziána Bystríka Muránskeho. Ctitelia odkazu Ladislava Hanusa sa tak usilujú zmierňovať „slabú kultúrnu vzdelanosť“ slovenského národa, ktorú architekt Pavol Martinický badá aj v novostavbách kostolov po celej krajine. „Cirkev má byť stánkom krásy,“ uviedol na úvod svojich konkrétnych kritických pripomienok, ktoré uzavrel citátom kardinála Josepha Ratzingera: „Teológ, ktorý nemiluje poéziu, hudbu a výtvarné umenie, môže byť nebezpečný.“

Terézia Kolková, Katolícke noviny


 

Úvodné vystúpenie kardinála Jozefa Tomka otvorilo v Ríme medzinárodný seminár Ladislav Hanus, teológ, filozof a esejista. Konal sa v dňoch 15. a 16. novembra 2007 a jeho organizátormi boli Literárne informačné centrum, Veľvyslanectvo SR v Taliansku, Veľvyslanectvo SR pri Svätej stolici, Slovenský inštitút v Ríme, Pontificio Institute Orientale a Pápežský slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme.

Prvá časť seminára sa za veľkej účasti slovenskej komunity v Ríme, rektora Pápežského slovenského ústavu Cyrila a Metoda Vladimíra Stahovca, významného slavistu a slovakistu Agostina Vicsa, Mons. Jozefa Krála, kanonika Baziliky Santa Maria Maggiore a dlhoročného vedúceho slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu vrátane kňazov a rehoľných sestier pôsobiacich v rozličných rímskych inštitútoch a kongregáciách uskutočnila v spoločných reprezentačných priestoroch Veľvyslanectva SR a Slovenského inštitútu. Oficiálne ju otvoril veľvyslanec SR v Talianskej republike Stanislav Vallo.


Kardinál Jozef Tomko
 

Riaditeľ LIC
Alexander Halvoník

Zostavovateľ
hanusovských zborníkov
Anton Baláž

Mons. Marián Gavenda,
šéfredaktor
Katolíckych novín

Rektor Pápežského
východného inštitútu
v Ríme Cyril Vasil,SJ.

Veľvyslanec SR
v Talianskej republike
Stanislav Vallo

Šéfredaktorka knižnej
redakcie vydavateľstva
LÚČ Anna Kolková

Riaditeľka Inštitútu
kresťanskej kultúry FF TU
Alena Piatrová
 
Vystúpenie  J. E. kardinála Jozefa Tomka bolo zasväteným osobným pohľadom na Ladislava Hanusa. Venoval sa v ňom jeho dlhoročnému väzneniu, ktoré mu nezabránilo aspoň v mysli pokračovať v začatom diele a tvoriť ho „z vlastnej duchovnej podstaty“, ktorú po návrate z väzenia pretavil do svojich kníh o kultúre a kultúrnosti. Vyzdvihol inšpirujúcu aktuálnosť jeho odkazu, ďalej upozornil, že hoci sa inšpiroval Guardiniho dielom, filozofmi ako J. Maritaine, E. Mounier, K. Jaspers či M. Heiddeger, jeho vlastné filozofické práce sú svojbytné diela. Zdôraznil široký filozofický a teologický kontext Hanusovho diela, dôvernú znalosť európskej filozofie. Doslovne uviedol: „Bol hrdým Slovákom, čo mu však nebránilo prekročiť slovenský horizont a stať sa európskym.“ Vystúpenie kardinála Tomka sa stretlo s veľkou pozornosťou a ohlasom účastníkov seminára. O jeho zaujatí Hanusom a hlbokou znalosťou jeho diela svedčí aj rozsiahly rozhovor,  ktorý s kardinálom  Tomkom vyšiel dva dni po skončení seminára – 18. 11. vo vatikánskom denníku Osservatore romano pod názvom Kultúra proti totalitám, ktoré utláčajú osobnosť človeka. (Podstatnú časť rozhovoru prinesieme v našom Spravodajcovi LIC č. 2/2007, ktorý vyjde ako príloha 26. čísla Knižnej revue.)

Odbornú časť seminára otvorila obrazová prezentácia časti výstavy Ladislav Hanus – apologét kultúry, kultúrnosti, kresťanstva a pluralizmu, ktorej autorom jej doc. Viliam Gruska. V taliančine tieto jednotlivé etapy Hanusovho života priblížili Mons. Marián Gavenda a PhDr. Alena Piatrová. Úvodný odborný príspevok predniesol riaditeľ LIC Alexander Halvoník. Povedal, že „zaradením jeho storočnice do kultúrneho kalendára UNESCO Ladislav Hanus už i de iure prestáva byť lokálnou slovenskou záležitosťou a stáva sa natrvalo súčasťou svetovej kultúry“. Ďalej zdôraznil, že Hanusovo dielo, ktoré sa postupne vracia slovenskej verejnosti, treba vrátiť i Európe. „Ak je totiž súčasná formujúca sa Európa osnovaná na podobných princípoch (sloboda, pluralita, diverzita), tak Hanusovo dielo patrí nepochybne medzi jej rodinné poklady. Ak to Európa nevie, treba jej to vehementne pripomínať.“ S ďalšími odbornými príspevkami vystúpili prof. Jozef Jarab, Mons. Marián Gavenda, PhDr. Alena Piatrová a HEDr. Luboslav Hromják; texty ich príspevkov v taliančine boli súčasne premietané na obrazovku a po skončení prvého dňa seminára boli v tlačenej podobe k dispozícii účastníkom. Na záver prvého dňa seminára predstavila šéfredaktorka knižnej redakcie vydavateľstva LÚČ Anna Kolková vydávanie Hanusovho diela a jeho zavŕšenie knihou Princípy kresťanskej morálky. Zaujímavo hovorila i o okolnostiach vzniku jeho Pamätí svedka storočia a ohlase jeho knižného diela v slovenskej kultúrnej a čitateľskej verejnosti. Literárne informačné centrum predstavilo reprezentačný zborník Ladislav Hanus (1907 – 1994). Symbol slovenskej kultúrnosti a v taliančine výber zo základných Hanusových diel (Romano Guardini, Človek a kultúra a Kostol ako symbol), doplnený rozsiahlym kalendáriom jeho života a diela pod názvom Una figura di spicco nel pensiero cristiano europeo (Osobnosť európskeho kresťanského myslenia).       

Druhý deň seminára sa uskutočnil na vysokoškolskej pôde na Pontificio Instituto Orientale (Pápežského východného inštitútu) a zúčastnili sa na ňom aj viacerí odborníci, zaoberajúci sa dielom R. Guardiniho a ďalších európskych filozofov, ale i estetici a historici sakrálneho umenia, ktorí pôsobia priamo v Instituto Orientale, prípadne na rímskych univerzitách. Pápežský východný inštitút založil v roku 1917 pápež Benedikt XV., orientuje sa na východné kresťanstvá, prešlo ním už 6 000 poslucháčov, viac ako 500 doktorandov a napriek východnej orientácii na ňom študujú aj katolíci, evanjelici i študenti bez náboženského vyznania. Miestom seminára bola impozantná knižnica inštitútu a jeho účastníkov obklopovalo viac ako 180 000 zväzkov kníh.


Pohľad na knižnicu Pápežského
východného inštitútu s viac
ako 180 000 zväzkami kníh

Pohľad na účastníkov
seminára v Pápežskom
východnom inštitúte

Predsednícky stôl seminára
 

Účastníci seminára, v popredí
rektor PVI Cyril Vasil, SJ.

Účastníci seminára, v popredí
veľvyslanec Stanislav Vallo

Pohľad do pléna seminára
 

Moderátorka seminára
Miroslava Vallová
 

Predstaviteľ mladej hanusovskej
generácie Marek Hrubčo
a tlmočníčka Silvia Blechová
Po úvodnom vystúpení rektora inštitútu Cyrila Vasila, SJ, ktorý ocenil rozhodnutie organizátorov preniesť pokračovanie seminára aj na akademickú pôdu, nasledovali odborné príspevky riaditeľa LIC A. Halvoníka, predstaviteľa mladej hanusovskej generácie na Slovensku Mareka Hrubča, príspevok A. Piatrovej, doplnený obrazovou prezentáciou Spišskej Kapituly, oltárneho obrazu M. Benku a výtvarníkov, ktorých inšpirovali Hanusove názory na sakrálne umenie. Odzneli aj príspevky autorov, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemohli na seminári zúčastniť – príspevok prof. Jána Letza o L. Hanusovi ako filozofovi a objavný príspevok ThLic. Ľubomíra Hlada: Ladislav Hanus – jediný a jedinečný predstaviteľ kerygmatickej teológie v slovenskom prostredí. Aj účastníkom tejto časti seminára sme predstavili zborník o L. Hanusovi a výber jeho textov v taliančine.

Hanusovský seminár v Ríme sa tešil značnej mediálnej pozornosti. V deň jeho otvorenia o seminári, jeho programe a osobnosti L. Hanusa priniesol informáciu  najväčší taliansky denník Corriere della Serra, prítomní boli redaktori vatikánskeho rozhlasu i redaktor Osservatore romano Nicola Gori. V priebehu seminára o jeho konaní a význame Hanusovho diela hovoril v slovenskom vysielaní vatikánskeho rozhlasu aj Mons. Marián Gavenda, v súčasnosti šéfredaktor Katolíckych novín. Pobyt v Ríme naša malá delegácia využila na prehliadku miest spojených s osobnosťami sv. Cyrila a Metoda a M. R. Štefánika. Veľkú zásluhu na príprave a úspešnom priebehu seminára má Miroslava Vallová. Preklady textov slovenských účastníkov seminára do taliančiny preložili M. Carta a S. Blechová.

Seminárom v Ríme Literárne informačné centrum zavŕšilo sériu odborných hanusovských podujatí v podobe výraznej a dôstojnej „bodky“. Novú „vetu“ v poznávaní a šírení ušľachtilých a stále aktuálnych Hanusových myšlienok o kultúre a kultúrnosti by mali v budúcnosti vysloviť tí, ktorých Hanusova storočnica ľudsky i intelektuálne oslovila.

Anton Baláž


 

Sila myšlienky proti väzeniu

Seminár o slovenskom filozofovi Ladislavovi Hanusovi

L’Osservatore romano, 22. novembra 2004, s. 4.

Kultúra je integrujúcou dimenziou duchovného života. Týmto výrokom by sme mohli syntetizovať  dielo slovenského filozofa Ladislava Hanusa (1907 – 1994), jedného z prvých filozofov 20. storočia zaoberajúceho sa fenoménom kultúrnosti človeka. Hanus ako Guardiniho žiak rozpracoval myšlienky svojho učiteľa v 40. rokoch minulého storočia, a to v extrémne dramatickom politickom a sociálnom kontexte, kedy len preto, že bol  katolícky kňaz, bol uväznený a odsúdený  na 13 rokov ťažkého väzenia. Po dlhých rokoch prežitých vo väzení a prepustení na slobodu, hoci žil v násilnej izolácii od sveta, sa s veľkou vervou vrátil k štúdiu a aktivite. Ideológia režimu ho ani len v  náznaku nezlomila. Túžbu po filozofickom bádaní v ňom nezničilo ani väzenie; práve naopak, bol to čas kedy dozrievalo jeho filozofické myslenie. Počas prenasledovania si vlastne overil svoje idey formulované pred rokmi a objavil prostriedok ako v civilizácii „pozdvihnúť a zušľachtiť celú ľudskú osobnosť“.  Tvárou v tvár materializmu a vládnucej ideológii Hanus ponúkal a aj osobne žil blahoslavenstvá evanjelia ako jedinú cestu slobody a ľudskej dôstojnosti.

Napriek veľkosti Hanusovho filozofického bádania, jeho myšlienky sú zatiaľ prevažne neznáme, lebo po celé desaťročia bola jeho publikačná činnosť verejnosti neprístupná. Iba v posledných rokoch boli jeho diela vydané v slovenskom jazyku. Pri príležitosti storočnice narodenia tohto filozofa bol zaradený do kalendára osobností UNESCO na rok 2007.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky pri Svätej stolici, Veľvyslanectvo SR v Taliansku, Literárne informačné centrum v Bratislave, Slovenský kultúrny inštitút v Ríme, Pápežský východ­ný inštitút a Pápežské slovenské kolégium svätých Cyrila a Metoda, zorganizovali vedecký seminár, ktorý sa konal v štvrtok 15. novembra 2007 v priestoroch Veľvyslanectva SR v Taliansku a v piatok 16. novembra na pôde Pápežského východného inštitútu. Stretnutia boli zároveň dobrou príleži­tos­ťou na prezentáciu Vydavateľstva Lúč a zborníka Ladislav Hanus – symbol slovenskej kultúrnosti.

Po príhovore pána veľvyslanca SR v Taliansku Stanislava Valla a kardinála Jozefa Tomka a po krátkej digitálnej prezentácii dokumentujúcej základné životné etapy Hanusovho života, Alexander Halvoník v svojom príspevku povedal, že čítanie Hanusových diel je objavom a hlbokou skúse­nosťou. Mons. Jozef Jarab, rektor kňazského seminára v Spišskej Kapitule, ktorý filozofa osobne poznal, hovoril o Hanusovi ako spolubratovi a učiteľovi. S Hanusom sa prvýkrát stretol v septembri 1965 v seminári v Bratislave a o. i. si na neho spomína i takto: „Väzenie ho nezlomilo a často dodával odvahu aj nám, hovoriac: 'Nebojte sa'. Počas troch rokov strávených v Bratislave, značne ovplyvnil akademické prostredie a umelecký svet mesta.“

Mons. Marián Gavenda, šéfredaktor slovenského katolíckeho týždenníka Katolícke noviny, vo svojom príspevku nazvanom Teológ Božej integrity, zdôraznil: „Objaviť dielo Ladislava Hanusa znamená vstúpiť do prorockej vízie o úlohe štátu, tradície, národa, kultúry v tom najširšom zmysle a k tomu ešte treba pridať špecifickú úlohu sakrálneho umenia. Jedenáste dielo jeho celoživotnej opera omnia, ktoré vyšlo len pred pár dňami, je veľmi bohatý prameň poznania. Metodo­logicky systematické dielo ponúka svojim obsahom zrelú a integrujúcu víziu. Hanus sa formoval v Innsbrucku v 30. rokoch minulého storočia, fascinovaný nielen Romanom Guardinim, ale aj Martinom Lippertom a Reinerom Maria Rilkem, od ktorých si vzal predovšetkým integritu a harmóniu myšlienky, potrebu úzkeho a vitálneho vzťahu medzi krásou stvoreného a pravdu o Stvoriteľovi, komplexnú vízia o človeku, rodine, spoločnosti. Práve v tejto komplexnej vízii vidí odpoveď na hrôzostrašné následky individualizmu, subjektivizmu, analyzuje ich a ponúka premy­sle­nú a pozitívnu odpoveď.“

Marek Hrubčo, v zamyslení nad úlohou symbolu v Hanusovej filozofii, okrem iného povedal: „Vo svojom filozofickom koncepte o symbole Hanus vychádza z hymnu o láske sv. Pavla (1 Kor 13, 8-13). Symbolická vízia je tu spojená s našou pozemskou existenciou v tele. Človek má príležitosť mať dvojnásobnú víziu. Podľa sv. Pavla dvojnásobná symbolická vízia je len nedoko­nalosťou a ľudským nedostatkom. Transcendentno dokážeme vidieť len symbolickým spôsobom. Ide tu o paradox: naše - spomedzi stvorení - výlučné privilégium, privilégium ľudskej prirodzenosti je zároveň aj znak našej obmedzenosti, pokiaľ sme v tele. Toto naše obmedzenie je však prekonané už na úrovni našej pozemskej existencie len jedinou silou, láskou“.

Teológ Ľubomír Hlad vo svojom príspevku Ladislav Hanus ako jediný reprezentant kerygma­tickej filozofie na Slovensku pripomenul:  Z metodologických priesečníkov a obsahového zamerania medzi teológiou Huga Rahnera a Ladislava Hanusa jednoznačne nevyplýva, že sa vzájomne ovplyvňovali. To, čo však je možné vydedukovať z nespornej, nepopierateľnej blízkosti oboch autorov je, že obaja boli formovaní v tom istom prostredí, že obaja dýchali rovnakú atmosféra ducha teologickej obnovy a predstavujú ,dva veľké konáre kmeňa kerygmatickej teológie’. Dovolím si teda tvrdiť, že Ladislav Hanus je mimoriadnym, a zdá sa, že aj jediným predstaviteľom keryg­matickej teológie na Slovensku“.

Keďže nemožno dať priestor všetkým prednáškam, na záver spomeňme príspevok Aleny Piatro­vej s názvom Hanus - estetik sakrálneho umenia, z ktorého vyplynulo pozvanie znova siahnuť po Hanusovom príspevku v oblasti sakrálneho umenia. „V roku 1969 - pripomenula prednášajúca - Hanus napísal štúdiu s názvom Teológia kultúry ako problém a úloha, kde hovorí, že teológia kultúry neznamená sekularizáciu teológie, ani stratu vlastného teologického stanoviska, či prispôsobenie sa kultúre. Hanus tu nej vidí duchovnú zbraň, s ktorou možno čeliť dráme doby. Teológia sa musí otvoriť voči kultúre, čím sa obohatia obe disciplíny. Filozof nás uisťuje, že historické stretnutie týchto dvoch oblastí dáva záruku prekonania duchovnej anarchie, záruku dôvery v duchovné zvládnutie budúcnosti“.

Nicola Gori, Preklad PhDr. Alena Piatrová


 

Hanusova Kapitula, Ružomberok a Rím

Boli to jeho tri kľúčové životné a duchovné oporné body: Spišská Kapitula, kde dvanásť rokov pôsobil v Spišskom kňazskom seminári ako profesor morálky, sociológie a sakrálneho umenia a kde vznikla jeho fenomenálna Rozprava o kultúrnosti, Ružomberok, kde bol dva roky kaplánom po boku Andreja Hlinku a kde po odchode do dôchodku vytvoril viacero svojich kľúčových diel kresťanskej filozofie kultúry, a nakoniec Rím a Vatikán, sídlo hlavy rímskokatolíckej cirkvi, ten Vatikán, kvôli ktorému ho komunistická justícia odsúdila ako „vatikánskeho špióna“ na 16 rokov väzenia a kam sa mohol znova, na stretnutie s pápežom Pavlom VI., vybrať až v rámci celoslovenskej púte vo februári 1969. A rovnako Vatikán ako miesto konania II. vatikánskeho koncilu, ktorý v mnohom akceptoval myšlienky jeho učiteľa a inšpirátora jeho diel R. Gaurdiniho.

Práve tieto tri miesta tvorili aj ťažisko odborných seminárov a konferencií, ktoré Literárne informačné centrum zorganizovalo v roku 1907 v rámci storočnice Ladislava Hanusa – teológa, filozofa, teoretika a pedagóga kultúry, osobnosti slovenského duchovného a kultúrneho života, zaradenej aj do kalendára celosvetových kultúrnych výročí UNESCO.

V Spišskej Kapitule sme už v „predstihu“, v septembri 2006 v rámci tradičných Dní L. Hanusa v spolupráci so Združením kresťanských pracovníkov kultúry a Kňazským seminárom biskupa Jána Vojtaššáka usporiadali odborný seminár, na ktorom jeho účastníci, filozofi, teológovia, umelci a pedagógovia poukázali na mnohé súvislosti Hanusovho diela s prúdom kresťanského medzivojnového myslenia, z ktorého Hanus čerpal a tvorivo ho pretváral. V Ružomberku to bola medzinárodná konferencia v októbri 2007, na ktorej sme sa podieľali spolu s Filozofickou fakultou Katolíckej univerzity a Vedeckým ústavom Ladislava Hanusa a podujatím, ktoré zavŕšilo hanusovský rok (patrí do neho i konferencia, ktorá sa uskutočnila 1. marca v trnavskom Pazmaneu) bola dvojdňová konferencia v Ríme. Uskutočnila sa v dňoch 15. – 16. novembra pod záštitou kardinála Jozefa Tomka a ministra kultúry SR Mareka Maďariča na pohostinnej pôde nášho zastupiteľského úradu a rovnako i pred poslucháčmi Universite Orientale, s odbornými referátmi v nej vystúpili prof. J. Letz, Mons. M. Gavenda, prof. J. Jarab, mladý hanusovec M. Hrubčo, PhDr. Alena Piatrová a X Luboslav Hromják. Zároveň sme v Ríme predstavili publikáciu .kde v prekladoch do taliančiny vyšli úryvky z jeho kľúčových diel Človek a kultúra, Romano Gaurdini – mysliteľ a pedagóg storočia a Kostol ako symbol. Príťažlivo pripravená publikácia obsahuje aj pohľad na Hanusove životné osudy a základnú informáciu o obsahu jeho mysliteľského diela. Na konferencii zároveň vydavateľstvo LÚČ predstavilo Hanusovo dielo Princípy kresťanskej morálky, ktorým toto vydavateľstvo uzavrelo svoj veľký a unikátny projekt vydania celého knižného diela L. Hanusa.

Popri seminároch a konferenciách druhým ťažiskom hanusovského roku bolo vydanie knihy Ladislav Hanus ( 1907 – 1994). Symbol slovenskej kultúrnosti. Vyšla v spolupráci s Vydavateľstvom Michala Vaška v Prešove a ide o reprezentačný, takmer 400-stranový zborník, ktorý je prvým uceleným odborným pohľadom na Hanusov prínos do slovenského i európskeho kresťanského myslenia 20. storočia. Obsahovo zborník čerpá z uvedených odborných podujatí, ale rozširuje aj pohľad na jeho dramatické životné osudy, nedávno vydanú knihu spomienok Pamäti svedka storočia i Hanusovu  korešpodenciu so svojim žiakom z kežmarského gymnázia a neskôr bratislavským lekárom MUDr. F. Sýkorom, ktorá je cenným svedectvom o osobnom živote i vrcholnom tvorivom období po jeho návrate z väzenia a pôsobenia v kňazskej službe v Kvačanoch a Hybiach. Zborník je doplnený kalendáriom a fotografickou prílohou a prvýkrát sme ho uviedli 21. septembra 2007 v rámci jubilejného X. ročníka Dní L. Hanusa práve v Spišskej Kapitule.    

 Jeho osobnosť sa tak v podobe tohto reprezentačného zborníka symbolicky vrátila na miesto, kde sa začalo rodiť jeho veľké mysliteľské dielo.

Anton Baláž, Spravodajca č. 2 /2007


 

Dňa 6. decembra 2007 sme vo Výstavnej sieni Ľudovíta Štúra v Univerzitnej knižnici otvorili výstavu Ladislav Hanus (1907 – 1994). Apologét kultúry, kultúrnosti, kresťanstva a pluralizmu. Ide o komponovaný súbor dokumentov a reflexií o živote a diele, o osobnostiach, ktoré nasmerovali jeho životnú cestu, a o tých, ktorí výrazne prispeli k sprístupneniu jeho diela. Autorom výstavy je Viliam Ján Gruska.

Na otvorení sa hosťom prihovorili generálny riaditeľ Univerzitnej knižnice Dr. Tibor Trgiňa, riaditeľ Literárneho informačného centra Alexander Halvoník, generálna tajomníčka Slovenskej komisie UNESCO pri MZV SR Dr. Viera Polakovičová, PhD. a autor výstavy Viliam J. Gruska.

Výstava potrvá do 12. decembra 2007.

 

 

Foto: Andrej Matuška ©

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

        
  

PDF (00kB)

 

 


 

 

 

     

PDF (69kB)

  

PDF (67kB)