Pocta Lýdii Vadkerti-Gavorníkovej vo Viedni

(07. 05. 2009)

Literárne informačné centrum Bratislava, Slovenský inštitút vo Viedni a Hudobné centrum Bratislava pripravili literárno-hudobný večer slovenských poetiek pod názvom Homage à Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Podujatie, venované 10. výročiu úmrtia Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej, sa uskutočnilo v Slovenskom inštitúte vo Viedni 6. mája 2009 o 19.00 hod. Osobnosť Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a jej miesto v modernej slovenskej poézii priblížila prekladateľka a vedúca Oddelenia projektov LIC Daniela Humajová, ktorá podujatie moderovala. V osobnostných medailónoch postupne predstavila osobnosť Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a jej miesto v modernej slovenskej poézii ako aj Milu Haugovú, Danu Podrackú, Elenu Hidvéghyovú-Yung, Máriu Ferenčuhovú a ich tvorbu. Básne do nemčiny preložili Annemarie Bostroem, Anja Utler, Andrea Reynolds a Veronika Széherová. Koncertoval hudobný skladateľ a klavirista Peter Zagar. Za prítomnosti študentov slavistiky a rakúskej verejnosti sa poetky prezentovali výberom zo svojej poézie v slovenčine a nemčine. Básne Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej recitovala Martina Wittmann. Každá z poetiek sa vyznala zo svojho vzťahu k Lýdii Vadkeri-Gavorníkovej. Mila Haugová okrem iného povedala: „Ako som len milovala Lydkine

Mária Ferenčuhová
Biele noci s kohútom, báseň, ktorou sa v kruhu vynikajúcich rovesníkov básnikov mužov (Ondruš, Stacho, Mihalkovič) nielen presadila, ale aj nasadila vysoká latka slovenskej ženskej poézie, taká úroveň ženskej inteligencie, hĺbky, mystiky a zároveň citovosti, s ktorou sa musí vyrovnať každá slovenská poetka, ak chce pokračovať v tomto vysoko nasadenom precitnutí.“ Mária Ferenčuhová, najmladšia zo štvorice poetiek, okrem iného povedala: „Ako to, že som nepoznala ju? Neviem, či bola chyba len v tom, že moja „osvietená“ učiteľka slovenčiny a literatúry na strednej škole študentom dávala do pozornosti len slovenských básnikov-mužov. Možno som skrátka do jej veršov musela dorásť. Prostota slov – chlieb, ľan, drevo, džbán a, ako inak, studňa –, vidiecke motívy, rodinné vzťahy, sa u Vadkerti-Gavorníkovej totiž spájajú so zložitosťou jazyka, vrstvením metonymických pradien, frazém, tvorením doslova verbálnej obraznosti, aká mi začala byť blízka, až keď som s jazykom začala dôslednejšie pracovať ja sama.“

Prezentácia slovenskej ženskej poézie sa stretla s priaznivým ohlasom a dvojjazyčné porovnávanie slovenských a nemeckých prekladov všetkých poetiek sa stanú študijným materiálom pre lektorát slovenského jazyka a kultúry na viedenskej univerzite, ako aj súčasťou kultúrneho dialógu medzi Viedňou a Bratislavou.

dp

Foto: Elvíra Haugová