4. Informácie z internetu verzus informácie na internet


V predchádzajúcich výskumoch Literárneho informačného centra v rokoch 2003, 2004 a 2006 sme sledovali aktuálny stav vybavenosti domácností viacerými technológiami, v rámci toho aj počítačom a internetom ako základnými nástrojmi na participáciu v sieťovej komunikácii informačnej éry. V súčasnosti je pripojených asi polovica slovenských domácností a pomaly sa stáva pravidlom, že mať doma počítač znamená mať ho aj pripojený k sieti. Roku 2008 sme konštatovali v domácnostiach pomer medzi počtom počítačov a počtom internetových pripojení 59% : 49,4%, zatiaľ čo roku 2003 to bolo 39% : 16,1%. Pred piatimi rokmi boli pripojené na internet len asi dve pätiny počítačov v do­mácnostiach, dnes už viac než štyri pätiny. Pritom aj rast počtu domácností vybavených počítačom je kontinuálny a pomerne prudký (nárast v priemere vyše 4% ročne). Pochopiteľne, aj možnosť pripojenia na internet môže domácnosť motivovať ku kúpe počítača.

V nasledujúcej Tabuľke 28 zreteľne a jednoznačne vidieť, ako pribúda internetových pripojení v domácnostiach.

Tabuľka 28

Informačné technológie v slovenských domácnostiach
  počítač internet
jún 2003 39,0% 16,1%
jún 2004 44,3% 17,2%
máj 2006 50,7% 28,1%
september 2008 59,0% 49,4%
 

Celkom zrejmé je, že vybavenie domácností počítačmi a internetovým pripojením koreluje s niektorými demografickými znakmi. Z hľadiska veku sa ukázalo, že prítomnosť počítača je najvyššia v domácnostiach, kde žije mládež stredoškolského veku. Z respondentov vo veku 15 až 17 rokov má až 90% doma počítač a 77,8% internet. Potom ich prítomnosť v domácnosti plynulo klesá s narastajúcim vekom: 18- až 29-roční – 80,3% má počítač a 71,1% má internet; 30- až 44-roční – 67,5% má počítač a 55,6% má internet, 45- až 59-roční – 52% má počítač a 43,2% má internet; viac než 60-roční – 16,9% má počítač a 9,9% má internet. Pritom, samozrejme, musíme brať do úvahy, že domácnosti sú viacgeneračné. Stredoškoláci žijú s rodičmi, starí ľudia s deťmi.

Z hľadiska vzdelania dominujú vysokoškolsky vzdelaní – 89,5% má počítač a 82,9% má internet; stredoškolsky vzdelaní – 74,9% má počítač a 63% má internet; vyučení – 47,6% má počítač a 37% má internet; so základným vzdelaním – 41,5% má počítač a 34,6% má internet. Počítač a internet teda nepatria len nejakej elitnej skupine, sú pomerne rozšírené aj v domácnostiach ľudí so základným vzdelaním či medzi vyučenými.

To potvrdzuje aj ich rozšírenie vo vybraných kategóriách podľa zamestnania. Aj spomedzi pomocných robotníkov až 24,2% deklarovalo, že v ich domácnosti je počítač, a 17,6% má internet. Medzi kvalifikovanými robotníkmi 53,1% má počítač a 39,5% má internet. Medzi výkonnými odbornými pracovníkmi 80,5% má počítač a 66,3% má internet. Medzi tvorivými odbornými pracovníkmi 98% má počítač a 94,1% má internet. V skupine samostatne ekonomicky činní (podnikateľ, živnostník a pod.) 88,3% má počítač a 81,1% má internet. V kategórii riaditeľ, námestník, politik 100% má počítač a 83,3% internet. V skupinách, ktoré nemajú vlastné príjmy, vyčnievajú študenti. Z nich deklaruje prítomnosť počítača v domácnosti 93,3% a 83,4% má internet. Osoby na materskej dovolenke alebo v domácnosti udávajú, že 66,7% z nich má v domácnosti počítač a 56,4% internet. Medzi nezamestnanými 34,1% má počítač a 26,4% má internet. Medzi dôchodcami 11,9% má počítač a 6,7% má internet.

V niektorých kategóriách, ako sú vysokoškolsky vzdelaní, tvoriví odborní pracovníci, samostatne ekonomicky činní či študenti, sa pomer medzi počítačmi v domácnostiach a internetovými pripojeniami už blíži k 1 : 1. Títo ľudia potrebujú internetové pripojenie k práci či štúdiu, alebo ho dokážu využívať na zábavu.

Z hľadiska regionálnych rozdielov sa ukazuje že na juhozápade Slovenska je situácia zároveň najlepšia i najhoršia. V Bratislavskom kraji sa počítač vyskytuje najčastejšie – v 70,4% domácností a 62% má internet. V Nitrianskom kraji je situácia najhoršia – 50,5% domácností má počítač a 41,6% má internet. Pripomíname, že pomer medzi všetkými počítačmi a počítačmi zapojenými do siete v celej krajine je 59% : 49,4%.

4.1. Využívanie informácií z internetu

Penetrácia internetovým pripojením je východiskom na využívanie internetu. Na to, ako používatelia internetu využívajú jednotlivé druhy informácií a typy ich nosičov, sme sa pýtali už vo výskume Čítanie 2003[1]. Teraz sme mali možnosť porovnať výsledky dvoch výskumov realizovaných rovnakou metódou s rovnakými otázkami v päťročnom odstupe, čo je pri informačných technológiách dostatočne dlhý čas, aby sa ukázali vývojové zmeny.

Aktuálny stav čítania textov z internetu ukazuje Tabuľka 29.

Tabuľka 29

čítanie textov a informácií v internete
  1 2 3 4 5

Odborné informácie potrebné

v zamestnaní a pri štúdiu

48,2% 11,3% 15,1% 10,4% 15,0%

Spravodajstvo z vnútropolitického

a verejného života

49,5% 9,8% 12,6% 9,6% 18,5%
Zahraničnopolitické spravodajstvo 50,3% 7,2% 11,5% 9,8% 21,2%
Šport 50,3% 7,4% 8,6% 10,0% 23,6%
Zábavné informácie 47,7% 9,2% 16,0% 13,6% 13,6%
Krásna literatúra 54,0% 1,5% 3,5% 5,0% 36,0%
Reklama 51,9% 4,2% 6,5% 8,2% 29,2%

1 – nečíta alebo nemá internet • 2 – číta každý či takmer každý deň • 3 – viac ráz do týždňa • 4 – asi raz do týždňa • 5 – menej ako raz za mesiac

Od roku 2003 nastal výrazný nárast v čítaní textov a informácií z internetu. Odborné informácie potrebné  v zamestnaní alebo v škole dnes denne či takmer denne číta 11,3% dospelej populácie a raz do týždňa alebo častejšie dohromady 36,8% (r. 2003 denne 5,8%, aspoň raz týždenne dohromady 18,9%). Spravodajstvo z vnútropolitického a verejného života denne číta 9,8% a raz do týždňa alebo častejšie dohromady 32% (r. 2003 denne 4,1%, aspoň raz týždenne 11,2%). Zahranično­politické spravodajstvo denne číta 7,2% dospelej populácie a raz do týždňa alebo častejšie dohromady 28,5% (r. 2003 denne 2,8%, aspoň raz týždenne 9,2%). Športové informácie denne číta 7,4% a raz do týždňa alebo častejšie dohromady 26% (r. 2003 denne 3%, aspoň raz týždenne 6,2%). Zábavné informácie denne číta 9,2% a raz do týždňa alebo častejšie dohromady 38,8% (r. 2003 denne 6%, aspoň raz týždenne 18,6%). Reklamné informácie denne číta 4,2% a raz do týždňa alebo častejšie dohromady 18,9% (r. 2003 denne 3%, aspoň raz týždenne 9%). Krásna literatúra sa z internetu číta málo, ale aj tak je oproti obdobiu spred piatich rokov viditeľný posun – dnes ju denne číta 1,5% a raz do týždňa alebo častejšie dohromady 10% (v roku 2003 denne 0,7%, aspoň raz týždenne 3,3%). Vcelku možno zhrnúť, že počet každodenných čitateľov všetkých typov informácií z internetu stúpol v uplynulých piatich rokoch približne na dvojnásobok a počet tých, ktorí tieto typy informácií čítajú najmenej raz týždenne, stúpol na dvoj- až trojnásobok.

Osobitne sme sledovali, ako sa za uplynulých päť rokov zmenil počet tých, ktorí deklarujú, že jednotlivé typy informácií z internetu čerpajú každý alebo takmer každý deň. Nárast nastal pri každom type informácií i v každej vekovej kategórií (s výnimkou jediného prípadu). Medzi dnešnými 15- až 17-ročnými je niekoľkonásobne viac každodenných používateľov internetových informácií, než bolo roku 2003. Najviac každodenne získavajú zábavné informácie, ale práve pri tomto type informácií bol medziročný nárast relatívne najpomalší. Naopak, skupina 18- až 29-ročných zaznamenala relatívne najväčší nárast práve v kategórii zábavných informácií, a to preto, lebo do tejto skupiny pribudli tí, ktorí boli roku 2003 v nižšej vekovej kategórii (a prejavovali vtedy výrazný záujem o zábavné informácie).

Tabuľka 30

nárast každodenných používateľov informácií z internetu

za roky 2003 – 2008 podľa veku

VEK 15 – 17 18 – 29 30 – 44 45 – 59 nad 60

Odborné informácie potrebné v zamestnaní

a pri štúdiu

2,3%

10,1%

8,5%

18,4%

8,3%

13,6%

5,0%

9,1%

1,1%

1,8%

Spravodajstvo

z vnútropolitického

a verejného života

1,1%

3,3%

4,9%

11,9%

4,9%

13,8%

2,9%

10,0%

0,4%

3,3%

Zahraničnopolitické spravodajstvo

1,1%

3,3%

3,3%

8,6%

3,9%

9,4%

3,0%

7,3%

0,7%

3,6%

Šport

4,5%

14,4%

3,0%

10,6%

3,1%

7,6%

2,4%

5,8%

0,7%

2,9%

Zábavné informácie

12,5%

22,2%

3,3%

15,9%

3,9%

8,4%

0,0%

5,4%

0,7%

1,8%

Krásna literatúra

0,0%

2,2%

1,1%

2,2%

0,0%

1,6%

0,3%

0,9%

0,0%

0,7%

Reklama

3,4%

11,1%

2,5%

7,0%

2,4%

5,0%

1,2%

1,2%

0,4%

0,7%

Poznámka: V hornom riadku sú výsledky z júna 2003, v spodnom riadku sú tučným písmom výsledky zo septembra 2008.

 

V porovnaní s inými skupinami môže v ekonomicky aktívnej skupine 30- až 44-ročných znepokojovať najnižší nárast každodenných používateľov odborných informácií potrebných v zamestnaní – z 8,3% na 13,6%. Keďže táto skupina bude pracovať v znalostnej ekonomike ešte niekoľko desaťročí, nárast záujmu o odborné informácie z internetu je doslova spoločensky potrebný. V kategórii 45- až 59-ročných sme zaznamenali jediný prípad, keď počet každodenných príjemcov určitého typu informácií z internetu nenarástol – reklamné informácie sleduje denne 1,2%, presne toľko to bolo aj pred piatimi rokmi. Presné informácie o  každodenných používateľoch jednotlivých druhov informácií za roky 2003 a 2008 v jednotlivých vekových kategóriách ukazuje Tabuľka 30.

Sledovali sme aj nárast počtu každodenných používateľov informácií z internetu podľa vzdelania. Relatívne najmenší nárast každodenných používateľov odborných informácií sme zaznamenali medzi vysokoškolsky vzdelanými. Za päťročné obdobie stúpol ich počet len o polovicu – z 23,6% na 33,1%. Nedokážeme posúdiť, či v dobre fungujúcej znalostnej ekonomike stačí, ak každodenne čerpá odborné informácie pre svoju prácu tretina vysokoškolsky vzdelaných. Aspoň raz týždenne čerpá odborné informácie z internetu 74,8% vysokoškolsky vzdelaných, 50,7% so základným vzdelaním, 19,2% vyučených a 25,1% so základným vzdelaním (v tom aj študentov stredných škôl).

Medzi vysokoškolsky vzdelanými stúpol najdynamickejšie počet každodenných záujemcov o zábavné informácie z internetu – z 0,6% na 13,9%. Medzi vysokoškolsky vzdelanými sme zaznamenali aj jediný pokles počtu každodenných príjemcov informácií, a to v kategórii reklamných informácií – zo 7,6% na 4,7%. Stredoškolsky vzdelaní pred piatimi rokmi vo všeobecnosti výrazne zaostávali v počte každodenných príjemcov informácií z internetu za vysokoškolsky vzdelanými, no v súčasnosti sa rozdiely zmenšujú. Presné informácie o  každodenných používateľoch jednotlivých druhov informácií za roky 2003 a 2008 v jednotlivých vzdelanostných kategóriách ukazuje Tabuľka 31.

Ak najmladšia veková kategória hojne využíva internet na zábavu a informácie o športe – až potom na informácie potrebné pre školu, znamená to, že vo využívaní internetu v tejto generácii prevláda „chcem“ nad „musím“. S pribúdajúcim vekom potom narastá „nevyhnutnosť“ používať internet. Ale aj v ekonomicky aktívnych skupinách 30- až 59-ročných je každodenné získavanie informácií o vnútropolitickom a verejnom živote o čosi frekventovanejšie než získavanie informácií pre prácu.

To je aj rozdiel oproti roku 2003, keď v týchto vekových kategóriách výrazne prevládalo získavanie odborných informácií nad spravodajskými. Využívanie informácií z internetu sa pre občanov Slovenska stáva súčasťou každodenného života, u jedného dominujú pracovné povinnosti, u iného zábava, vcelku sú však informácie z internetu čoraz častejšie prítomné pri čoraz širšom spektre poznávacích, vzdelávacích, pracovných či zábavných aktivít.

Tabuľka 31

nárast každodenných používateľov informácií z internetu

v rokoch 2003 – 2008 podľa vzdelania

  1 2 3 4

Odborné informácie do zamestnania

a do školy

1,2%

4,7%

1,7%

5,5%

6,5%

15,1%

23,6%

33,1%

Spravodajstvo z vnútropolitického

a verejného života

0,7%

2,7%

0,5%

6,0%

3,9%

15,7%

16,3%

21,9%

Zahraničnopolitické spravodajstvo

0,7%

2,0%

0,5%

4,3%

2,4%

10,9%

15,0%

18,5%

Šport

2,0%

7,1%

1,0%

5,5%

2,6%

9,0%

8,1%

9,3%

Zábavné informácie

3,7%

7,8%

0,2%

6,5%

0,4%

11,3%

0,6%

13,9%

Krásna literatúra

0,2%

1,0%

0,2%

1,2%

0,4%

1,5%

0,6%

3,3%

Reklama

1,0%

3.9%

0,5%

3,9%

1,7%

4,6%

7,6%

4,7%

Vzdelanie: 1 – základné • 2 – vyučení • 3 – stredné • 4 – vysokoškolské

Poznámka: V hornom riadku sú výsledky z júna 2003, v spodnom riadku sú tučným písmom výsledky zo septembra 2008.

Aj v skupine vysokoškolsky vzdelaných každý siedmy (13,9%) respondent odpovedal, že internet pre zábavu využíva denne, vnútropolitické spravodajstvo v internete denne sleduje každý piaty (21,9%), zahraničnopolitické spravodajstvo každý šiesty (18,5%). Samozrejme, nepopierame, že odborné informácie pre prácu dominujú – denne ich sleduje každý tretí vysokoškolsky vzdelaný.

V niektorých skupinách populácie definovaných podľa zamestnania je počet tých, ktorí denne vyhľadávajú v internete odborné informácie potrebné pre prácu, ešte vyšší. Medzi tvorivými odbornými pracovníkmi sú to viac než dve pätiny (41,6%) a v málopočetnej skupine riaditeľ, námestník, politik každý tretí (33,3%). Prekvapujúce je, že medzi študentmi je to len každý piaty (21,8%).

Tvoriví odborní pracovníci, hoci ich čas zaberá vyhľadávanie odborných informácií v internete, sú na druhom mieste aj z hľadiska získavania internetového spravodajstva z vnútropolitického a verejného života. Každý deň takéto informácie vyhľadáva štvrtina z nich (25,5%). Predbieha ich len málopočetná skupina riaditeľ, námestník, politik (33,3%). V získavaní zahraničnopolitických informácií z internetu sú dokonca tvoriví odborní pracovníci na prvom mieste. Každý deň takéto informácie získava každý piaty (21,6%). Na druhom mieste je skupina riaditeľ, námestník, politik (16,7%).

Študenti sú na prvom mieste v získavaní informácií o športe. Každodenne ich z internetu získava každý siedmy (14%). Na druhom mieste sú však opäť tvoriví odborní pracovníci a skupina riaditeľ, námestník, politik. V týchto skupinách športové informácie z internetu získava denne každý šiesty (16,7%). Presné informácie o každodenných používateľoch jednotlivých typov informácií z internetu vo vybraných zamestnaneckých kategóriách ukazuje Tabuľka 32.

Tabuľka 32

každodenní používatelia informácií z internetu

vo vybraných skupinách podľa zamestnania

  1 2 3 4

Odborné informácie

do zamestnania a do školy

21,8% 15,0% 41,6% 12,6%

Spravodajstvo z vnútropolitického

a verejného života

7,8% 18,3% 25,5% 14,5%
Zahraničnopolitické spravodajstvo 6,7% 12,2% 21,6% 10,0%
Šport 14,0% 9,3% 10,8% 11,8%
Zábavné informácie 20,2% 9,8% 16,7% 15,5%
Krásna literatúra 2,1% 2,0% 2,9% 0,9%
Reklama 9,3% 4,5% 6,9% 3,6%

Zamestnanie: 1 – študent • 2 – výkonný odborný pracovník

3 – tvorivý odborný pracovník • 4 – samostatne činný

4.2. Čítanie tlačených novín a online novín

Aj na Slovensku online verzie tradičných masmédií reálne preberajú publikum svojim tradičným predchodcom. Tlačené noviny (denníky) v súčasnosti číta denne 27,8%, viac ráz do týždňa 24,8%, asi raz týždenne 23,1%. Online noviny (denníky) na internete číta denne 14,3%, viac ráz do týždňa 12,7%, asi raz týždenne 8,5%. Úplných nečitateľov online denníkov je, pochopiteľne, podstatne viac (56%) než nečitateľov tlačených denníkov (14,2%). Zaujímavé je, že ani tlačené, ani online noviny takmer nemajú zriedkavých príležitostných čitateľov (hoci majú pomerne početné skupiny nečitateľov). Presné výsledky frekvencie čítania tlačených a online novín ukazuje Tabuľka 33.

Keďže problematika čítania denníkov v novom médiu sa nám zdala pomerne dôležitá, verifikovali sme ju v rámci dotazníka na inom mieste ešte jednou otázkou, kde sme sa respondentov „zoširoka“ pýtali, či čítajú aj online denníky na internete.

Tabuľka 33

frekvencia čítania tlačených a online novín (denníkov)
    tlačené online
každý alebo takmer každý deň 27,8% 14,3%
viac ráz do týždňa 24,8% 12,7%
asi raz do týždňa 23,1% 8,5%
asi raz do mesiaca 6,8% 5,7%
asi raz za štvrťrok 1,7% 1,5%
asi raz za polrok 0,8% 0.6%
asi raz ročne 0.9% 0,8%
vôbec alebo takmer vôbec 14,2% 56,0%
 

V tomto prípade odpovede poskytovali alternatívy áno, pravidelneáno, zriedkavonie. V zásade sa potvrdilo zistenie zo skôr spomínanej otázky, keďže nečitateľov online denníkov je rovnako – 56,2% (podľa predchádzajúcej otázky 56%). Svoje čítanie online denníkov považuje za pravidelné 17,4% a za nepravidelné 26,5%. Ľudia, ktorí deklarovali, že online denníky čítajú pravidelne (a je ich viac než šestina populácie), toto médium už zahrnuli do svojich návykov, čítanie online novín je samozrejmou súčasťou ich informačného správania.

Treba však zdôrazniť, že vo vybraných skupinách populácie sa už pomer medzi čitateľmi novín v online a tlačenej verzii takmer vyrovnáva. Napríklad v skupine 15- až 17-ročných je 13,5% každodenných čitateľov tlačených a 10% každodenných čitateľov online novín (dohromady aspoň raz týždenne číta tlačené denníky 64,1% a online denníky 38,9%). V skupine 18- až 29-ročných je 24% každodenných čitateľov tlačených a 19,2% každodenných čitateľov online novín (dohromady aspoň raz týždenne číta tlačené denníky 73,7% a online denníky 51,2%). Podľa očakávania s pribúdajúcim vekom pribúdajú v štruktúre každodenných čitateľov novín tí, ktorí sledujú tlačenú verziu, a ubúda tých, ktorí sledujú elektronickú verziu. V skupine 30- až 44-ročných je 30,4% každodenných čitateľov tlačených novín a 20,1% každodenných čitateľov online novín (dohromady aspoň raz týždenne číta tlačené denníky 78,9% a online denníky 44,4%). V skupine 45- až 59-ročných je 36% každodenných čitateľov tlačených a 12,7% každodenných čitateľov online novín (dohromady aspoň raz týždenne číta tlačené denníky 79,9% a online denníky 27,8%). V skupine nad 60 rokov je 24,1% každodenných čitateľov tlačených, no len 3,3% každodenných čitateľov online novín (dohromady aspoň raz týždenne číta tlačené denníky 72,6% a online denníky 10,6%).

Aj v  skupinách vytvorených podľa typu zamestnania sú výrazné rozdiely. Konkrétne v skupine samostatne zárobkovo činných osôb je 29,7% každodenných čitateľov tlačených novín a 25,2% každodenných čitateľov online novín (aspoň raz týždenne číta tlačené denníky 76,5% a online denníky 55,8%). V skupine študentov je 19,8% každodenných čitateľov tlačených novín a 15,5% každodenných čitateľov online novín (aspoň raz týždenne číta tlačené denníky 71,4% a online denníky 51,2%). V málopočetnej, a teda aj nie celkom reprezentatívnej skupine riaditeľ, námestník, politik je dokonca viac každodenných čitateľov online denníkov (33,3%) než každodenných čitateľov tlačených denníkov – 16,7% (aspoň raz týždenne číta tlačené denníky 83,4% a online denníky 66,7%).

Frekvencia čítania online denníkov zjavne súvisí s dosiahnutým vzdelaním. V skupine s vysokoškolským vzdelaním číta online denníky denne 30,5% (najmenej raz týždenne dohromady 62,3%), no v skupine so základným vzdelaním číta online denníky denne 6,1% (najmenej raz týždenne dohromady 20,6%). Vyučení majú blízko k základnému vzdelaniu (9,6% denne a 25% dohromady najmenej raz týždenne), stredoškolsky vzdelaní sa približujú viac k vysokoškolsky vzdelaným (30,5% denne a 49,6% dohromady najmenej raz týždenne). Vplyv vzdelania na nárast počtu každodenných čitateľov vykazuje aj čítanie tlačených denníkov (vzdelanie vysokoškolské – 38,4%, stredoškolské – 35,2%, vyučení – 27,2%, základné vzdelanie – 16,2%), rozdiely sú však podstatne menšie. Celú škálu odpovedí ukazuje Tabuľka 34.

Tabuľka 34

Frekvencia čítania online novín (denníkov) podľa vzdelania
  1 2 3 4
každý alebo takmer každý deň 6,1% 9,6% 20,7% 30,5%
viac ráz do týždňa 5,9% 8,7% 19,6% 21,2%
asi raz do týždňa 8,6% 6,7% 9,3% 10,6%
asi raz do mesiaca 6,1% 4,3% 6,1% 6,6%
asi raz za štvrťrok 2,2% 0,5% 1,5% 2,0%
asi raz za polrok 0,5% 0,5% 0,9% 0,7%
asi raz ročne 1,2% 0,5% 0,7% 0,7%
vôbec alebo takmer vôbec 69,3% 69,2% 41,3% 27,8%

Vzdelanie: 1 – základné • 2 – vyučení • 3 – stredné • 4 – vysokoškolské

Rod a národnosť negenerujú významné rozdiely z hľadiska čítania denníkov, čo platí rovnako pre tlačené aj online noviny. Online noviny číta denne 13,9% mužov a 14,5% žien (aspoň raz týždenne dohromady 33,8% mužov a 36,8% žien). Online noviny číta denne 14,5% občanov slovenskej národnosti, 13,3% maďarskej národnosti a rovnako 13,3% ukrajinskej národnosti (aspoň raz týždenne dohromady 36,1% občanov slovenskej národnosti, 32,6% maďarskej národnosti a 40% ukrajinskej národnosti). Veľké odlišnosti od priemeru sa však ukázali pri respondentoch rómskej národnosti, pretože všetci (100%) deklarovali, že online denníky nečítajú vôbec či takmer vôbec.

Významnejšie rozdiely existujú z hľadiska veľkosti sídla – v obciach do 1 999 obyvateľov je každodenných čitateľov online denníkov 11,2% (aspoň raz týždenne dohromady 32,4%), v obciach nad 100 000 obyvateľov je každodenných čitateľov online denníkov 17,6% (aspoň raz týždenne dohromady 45,8%). Tento rozdiel však súvisí aj s internetovým pokrytím miest a vidieka, ako aj so vzdelanostnou štruktúrou tamojšej populácie. Najviac každodenných čitateľov majú online noviny v Bratislavskom kraji – 21,2% (aspoň raz týždenne dohromady 50,8%), najmenej v Košickom kraji – 10,3% (aspoň raz týždenne dohromady 30,3%).

Sieťové prostredie internetu dnes umožňuje viac než len získavanie (sťahovanie) textových, obrazových, zvukových či iných informácií. Aplikácie súhrnne označované ako Web 2.0 dávajú každému používateľovi internetu reálnu možnosť participovať priamo aj na vytváraní obsahu, pričom varianty tejto participácie sú rôzne a participácia bola možná aj pred „érou 2.0“. V tohoročnom výskume sme sledovali aspoň tie formy interaktivity, na ktorých výskum je vhodná aj celoplošná dotazníková metóda.

Z hľadiska doterajšej masmediálnej komunikácie je novým prvkom už možnosť čítať diskusie k článkom v online novinách. Čitateľ má takto možnosť zoznámiť sa s názormi iných čitateľov a sám môže v diskusii svoje názory prezentovať, čo tlačené médium principiálne vylučuje. Z tých, ktorí čítajú online noviny, 15,1% často číta diskusie k článkom, no neprispieva do nich, a dokonca až 39,6% občas číta diskusie k článkom, no neprispieva do nich. Do diskusií k článkom prispievajú často 3% a občas 10,8%. Takmer sedmina čitateľov diskusií k online denníkom sa stáva diskutérom. Alebo, naopak, napriek interaktívnemu potenciálu média je počet príjemcov-čitateľov stále niekoľkonásobne vyšší než počet tvorcov-diskutérov. Tých, ktorí vôbec nesledujú diskusie (sociálny potenciál média ignorujú), je 31,6%. Pomer medzi tými, ktorí potenciál technológie využívajú aktívne (píšu), tými, ktorí potenciál tejto konkrétnej technológie využívajú pasívne (čítajú), a tými, ktorí potenciál technológie nevyužívajú (nečítajú), je asi 1 : 3 : 2.

Výskum ukázal, že online diskusie k denníkových článkom sú všeľudovým spôsob vyjadrovania názoru. Netvrdíme, že sú demokratickým spôsobom vyjadrovania, pretože obsahová, etická i jazyková úroveň týchto diskusií je často problematická.

Prekvapujúco sa ukázalo, že relatívne najmenší záujem o online diskusie k novinovým článkom je medzi stredoškolskou mládežou vo veku 15 až 17 rokov. Z tých, ktorí čítajú online denníky, až 47,9% nesleduje diskusie vôbec. V ostatných vekových kategóriách je medzi čitateľmi online denníkov počet tých, ktorí nečítajú diskusie, veľmi vyrovnaný – pohybuje sa v rozpätí 29,1% až 30,2%. Medzi mládežou vo veku 15 až 17 rokov sme vôbec nenašli takých, ktorí často prispievajú do diskusií (občas diskutuje 8,3%), a takmer rovnaká situácia je aj v generácii nad 60 rokov (často nediskutuje nik a občas 7,4%). Najviac tých, ktorí diskutujú často, je v skupine vo veku 18 až 29 rokov – 4,3% (občas 12,4%), nasleduje skupina 30 až 44 rokov – často 3,5% (občas 10,5%) a 45 až 59 rokov – často 1,9% (občas 10,7%). Pomerne nízky záujem najmladšej generácie o diskusie k online denníkom možno pravdepodobne vysvetliť tým, že svoju potrebu diskutovať a debatovať realizujú v iných sieťových médiách, napr. na čete. U najstaršej generácie nad 60 rokov nižší záujem o online diskusie k denníkom neprekvapuje, pretože táto generácia má už vo svojom informačnom správaní pevne zakódované stereotypy pasívneho konzumenta masmédií, ktorý nepotrebuje reagovať na články žiadnou formou písanej spätnej väzby. Presné údaje o aktívnej a pasívnej účasti v online diskusiách k článkom v elektronických denníkoch podľa veku ukazuje Tabuľka 35.

Tabuľka 35

účasť v online diskusiách k elektronickým denníkom podľa veku
VEK 15 – 17 18 – 29 30 – 44 45 – 59 60 a viac
Často čítam diskusie k článkom, ale neprispievam 8,3% 13,4% 17,4% 18,4% 11,1%
Občas čítam diskusie k článkom, ale neprispievam 35,4% 39,8% 38,4% 39,8% 51,9%

Do diskusií k článkom

aj často prispievam

0,0% 4,3% 3,5% 1,9% 0,0%

Do diskusií k článkom

aj občas prispievam

8,3% 12,4% 10,5% 10,7% 7,4%
Diskusie nečítam 47,9% 30,1% 30,2% 29,1% 29,6%
 

Z hľadiska dosiahnutého vzdelania sa ukázali medzi participantmi v online diskusiách k elektronickým denníkom určité rozdiely. Pre ľudí so základným vzdelaním je typické, že tieto diskusie nečítajú (40,4%) alebo ich čítajú len občas (40,4%). Vyučení v porovnaní s inými skupinami sa vyznačujú tým, že často čítajú diskusie pravidelne, no neprispievajú do nich (21,4%), resp. sú najčastejšími prispievateľmi do diskusií (4,9%). Stredoškolsky vzdelaní približne kopírujú celú populáciu. Vysokoškolsky vzdelaní sú ako skupina umiernení – je medzi nimi najmenej tých, ktorí do diskusií prispievajú často (len 1,9%), ale aj najmenej tých, ktorí diskusie nečítajú vôbec (27,1%). Diskusie k online denníkom sú neelitárske. Počet tých, ktorí do nich aspoň občas prispievajú, je rovnaký medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním (12,2%) a základným vzdelaním (12,1%), o čosi vyšší je medzi vyučenými (14,6%) a stredoškolsky vzdelanými (14,9%).

Formy účasti v online diskusiách k elektronickým denníkom v jednotlivých skupinách populácie vytvorených podľa dosiahnutého vzdelania ukazuje tabuľka Tabuľka 36.

Tabuľka 36

účasť v online diskusiách k elektronickým denníkom

podľa vzdelania

  1 2 3 4

často čítam diskusie k článkom,

ale neprispievam

7,1% 21,4% 17,0% 12,1%

občas čítam diskusie k článkom,

ale neprispievam do nich

40,4% 30,1% 39,3% 48,6%

Do diskusií k článkom

aj často prispievam

2,0% 4,9% 3,1% 1,9%

do diskusií k článkom

aj občas prispievam

10,1% 9,7% 11,8% 10,3%
Diskusie nečítam 40,4% 34,0% 28,8% 27,1%

Vzdelanie: 1 – základné • 2 – vyučení • 3 – stredné • 4 – vysokoškolské

Z hľadiska zamestnania sa ako najaktívnejšia skupina v diskusiách k online denníkom ukázali samostatne ekonomicky činní (podnikateľ, živnostník a pod.). Často do diskusií prispieva 4,3% a občas 14,5%. Naopak v kategórii riaditeľ, námestník, politik nie sú prispievatelia do online diskusií (často aj občas po 0%).

Z hľadiska veľkosti sídla sa ukázalo, že ľudia, ktorí do diskusií prispievajú, žijú skôr v menších mestách. V sídlach s počtom obyvateľov 2 000 až 4 999 z čitateľov online denníkov prispieva do online diskusií často 3,1% a občas 16,9%. V sídlach s počtom obyvateľov 5 000 až 19 999 z čitateľov online denníkov prispieva do online diskusií často 5,1% a občas 12,7%. V sídlach s počtom obyvateľov 20 000 až 49 999 z čitateľov online denníkov prispieva do online diskusií často 3,6% a občas 13,1%. Vo väčších sídlach je potom počet diskutérov o niečo menší. V sídlach s počtom obyvateľov 50 000 až 99 999 z čitateľov online denníkov prispieva do online diskusií často len 1,5% a občas 9,2%. V sídlach s počtom obyvateľov nad 100 000 z čitateľov online denníkov prispieva do online diskusií často 4,3% a občas 6,5%.

4.3. Medziľudská komunikácia na internete

Internet dáva ľuďom možnosť rôznym spôsobom vstupovať do komunikácie s inými. Aj v našom výskume sme vytypovali rôznorodé nástroje medziľudskej komunikácie – e-mail, chat (ďalej čet; s vysvetlivkou, že máme na mysli napríklad „zoznamku“, „pokec“) a odborné diskusné skupiny. Respondentov sme sa pýtali, či a ako často ich využívajú, pričom sme ponúkli šesť alternatívnych odpovedí: v súčasnosti pravidelne – v minulosti pravidelne – v minulosti občas – v súčasnosti občas – túto formu komunikácie v internete nevyužívam – netýka sa ma, nepoužívam internet. Respondent si mal vybrať odpoveď, ktorá najviac zodpovedá jeho stavu vo využívaní internetu.

E-mail v súčasnosti pravidelne využíva 38,5% a občas 10,4%. Takých, ktorí e-mail nevyužívajú, no v minulosti ho využívali pravidelne, je len 1,6%, resp. 1,1% využívalo e-mail v minulosti občas. Takých, ktorí využívajú internet, no nevyužívajú e-mail, je 4,8%. Zvyšok nevyužíva internet.

Aj frekvencia mailovania súvisí s vekom. Najviac e-mail pravidelne využíva skupina 18- až 29-ročných: 57,8% mailuje v súčasnosti často a 11,2% občas. Nasledujú 15- až 17-roční: 48,9% často a 31,1% občas, 30- až 44-roční: 45,7% často a 10,7% občas, 45- až 59-roční: 30,5% často a 10,1% občas. Najmenej, samozrejme, využívajú e-mail ľudia starší než 60 rokov – 8,5% často a 2,2% občas. Pritom je zaujímavé, že kategória tých, ktorí mailujú menej než v minulosti, je najpočetnejšia v najmladšej skupine 15- až 17-ročných, kde sa až 5,6% sa priklonilo k odpovedi v minulosti pravidelne. V ostatných vekových skupinách sa početnosť tejto odpovede pohybovala v rozpätí od 0,7% do 2,2%.

Rovnako zaujímavé je sledovať aj ľudí, ktorí používajú internet, no nepoužívajú e-mail. Najviac ich je vo vekovej skupine 15- až 17-roční – 7,8%. Predpokladáme, že títo mladí ľudia využívajú iné, dynamickejšie možnosti medziľudskej komunikácie, najmä čet.

Výrazne viac než vek však na frekvenciu mailovania vplýva dosiahnuté vzdelanie. V skupine s vysokoškolským vzdelaním v súčasnosti mailuje často 74,3% a občas 7,2%; v skupine so stredoškolským vzdelaním mailuje často 54,8% a občas 9,2%; v skupine vyučených často 23,7% a občas 11,2%; v skupine so základným vzdelaním mailuje často 21,7% a občas 12,1%.

Najväčšie rozdiely vo frekvencii využívania e-mailu sa ukazujú medzi skupinami podľa zamestnania. Najviac mailujú tvoriví pracovníci – 83,3% často a 4,9% občas. Potom nasledujú samostatne zárobkovo činní – 70,3% často a 7,2% občas. Až po nich sú študenti – 63,4% často a 20,9% občas. Medzi výkonnými pracovníkmi mailuje 56,7% často a 12,7% občas. V málopočetnej, a teda aj nie celkom reprezentatívnej skupine riaditeľ, námestník, politik mailuje 50% často a 33,3% občas. V dôsledku určitej spoločenskej izolácie je pomerne frekventované mailovanie aj v kategórií osôb v domácnosti alebo na materskej dovolenke – 35,9% často a 15,4% občas. E-mailom komunikujú aj kvalifikovaní robotníci – 24,1% často a 11,5% občas. V skupine nezamestnaných mailuje 22% často a 11,0% občas. Málo mailujú pomocní robotníci – 9,9% často a 4,4% občas. Podľa očakávania najmenšiu frekvenciu mailovania vykazujú dôchodcovia – len 2,8% často a 2% občas.

Z hľadiska zamestnania sme opäť sledovali aj tých, ktorí využívajú internet, no nevyužívajú e-mail. Na naše prekvapenie najviac ich bolo v skupine riaditeľ, námestník, politik – 16,7%. Keďže zamestnanie je najvýznamnejším indikátorom využívania e-mailu, dáta sme zhrnuli aj do Tabuľky 37.

Tabuľka 37

využívanie e-mailu podľa zamestnania
  1 2 3 4 5 6
pomocný robotník 9,9% 1,1% 0,0% 4,4% 2,2% 82,4%
kvalifikovaný robotník 24,1% 0,4% 1,6% 11,5% 7,1% 55,3%
výkonný odborný pracovník 56,7% 2,0% 1,2% 12,7% 7,3% 20,0%
tvorivý odborný pracovník 83,3% 3,9% 1,0% 4,9% 4,9% 2,0%
riaditeľ, námestník, politik 50,0% 0,0% 0,0% 33,3% 16,7% 0,0%
samostatne ekonomicky činný 70,3% 2,7% 0,0% 7,2% 2,7% 17,1%
nepracujúci dôchodca 2,8% 0,4% 1,6% 2,0% 2,0% 91,2%
študent 63,4% 3,7% 0,5% 20,9% 5,8% 5,8%
v domácnosti, na materskej 35,9% 0,0% 5,1% 15,4% 2,6% 2,6%
nezamestnaný 22,0% 1,1% 0,0% 11,0% 2,2% 2,2%

Frekvencia: 1 – v súčasnosti pravidelne • 2 – v minulosti pravidelne • 3 – v minulosti občas

4 – v súčasnosti občas • 5 – túto formu v internete nevyužíva • 6 – nepoužíva internet

Čet je textová komunikácia medzi viacerými účastníkmi v elektronickej sieti v reálnom čase (online). Umožňuje ho množstvo rôznych protokolov a aplikácií. Spravidla býva považovaný za elektronickú a písomnú formu neformálneho skupinového rozhovoru (klebetenia, „trkotania“). V súčasnosti četuje pravidelne 16,5% dospelej populácie a občas 20,9%, v minulosti četovalo pravidelne 3,4% a občas 4,4%. Internet používa, no nečetuje, 20,9%. Zvyšok nepoužíva internet vôbec.

Záujem o četovanie („zoznamka“, „pokec“) jednoznačne súvisí s vekom. V skupine 15- až 17-ročných četuje v súčasnosti pravidelne 56,7% a občas 24,4%. Viac ako štyri pätiny mládeže v tomto veku teda komunikujú prostredníctvom četu. V skupine 18- až 29-ročných sa četuje oveľa menej – pravidelne 34% a občas 16,7%. V skupine 30- až 44-ročných četuje pravidelne 10,7% a občas 11,5%. V skupine 45- až 60-ročných četuje pravidelne 5,5% a občas 4,9%. V skupine nad 60 rokov četuje pravidelne 1,1% a občas 3%.

Zaujímavé je však sledovať aj tých, ktorí svoj vzťah k četu definujú odpoveďou v minulosti pravidelne. Sú to ľudia, ktorí z najrôznejších dôvodov četovať prestali. Keďže táto odpoveď je najfrekventovanejšia medzi mladšími vekovými kategóriami, domnievame sa, že dôvodom na ukončenie četovania nebolo skomplikovanie prístupu k internetu, ale práve naopak, subjektívny pokles záujmu o túto formu komunikácie. K odpovedi v minulosti pravidelne sa priklonilo 5,6% v skupine 15- až 17-ročných a 7% v skupine 18- až 29-ročných. Pre týchto mladých ľudí četovanie prestalo byť zaujímavé, možno módna vlna četu je už za zenitom.

Čet je spôsob komunikácie, ktorý nemá nijakú analógiu v spôsoboch komunikácie minulých období. Podobne ako niektoré iné technológie (počítačové hry, sieťové virtuálne hry, blog) paradigmaticky rozdeľuje populáciu podľa veku na dve nekompatibilné skupiny. V skupine 15- až 17-ročných je pomer medzi tými, ktorí majú s četom skúsenosť, a tými, čo ho nikdy nevyskúšali, takmer 6,5 : 1 (86,7% : 13,4%). V skupine 18- až 29-ročných je tento pomer stále v prospech skúseností s četom – 2:1 (65,2% : 34,8%). V skupine 30- až 44-ročných už ľudí bez skúsenosti s četom prevláda, pomer je asi 1 : 2 (30,8% : 69,2%). V skupine 45 až 59-ročných je skúsenosť s četom zriedkavá a pomer je 1 : 6 (15,6% : 84,4%). V skupine nad 60 rokov nie je zriedkavosťou sociálna izolácia a absencia pravidelnej medziľudskej komunikácie, takže práve čet by bol preklenutím takýchto problémov. Toto médium však prišlo pre najstaršiu generáciu neskoro, takže pomer medzi tými, ktorí s četovaním nejakú skúsenosť majú, a tými, čo ju nemajú vôbec, je 1 : 16 (5,9% : 94,1%). Využívanie četu v jednotlivých vekových kategóriách ukazuje Tabuľka 38.

Tabuľka 38

využívanie chatu podľa veku
vek 1 2 3 4 5 6
15 – 17 56,7% 5,6% 0,0% 24,4% 7,8% 5,6%
18 – 29 34,0% 7,0% 7,5% 16,7% 13,1% 21,7%
30 – 44 10,7% 2,9% 5,7% 11,5% 31,9% 37,3%
45 – 59 5,5% 1,8% 3,4% 4,9% 31,5% 52,9%
60 a viac 1,1% 0,7% 1,1% 3,0% 6,7% 87,4%

Frekvencia: 1 – v súčasnosti pravidelne • 2 – v minulosti pravidelne • 3 – v minulosti občas

4 – v súčasnosti občas • 5 – túto formu v internete nevyužíva • 6 – nepoužíva internet

Významné rozdiely vo využívaní četu vyplynuli popri veku aj zo zamestnania. Najviac v súčasnosti pravidelne četujú študenti – 55,7%, pritom až 8,3% četovalo pravidelne v minulosti a v súčasnosti už takúto formu komunikácie zanechali. Nadpriemerne četujú aj tvoriví odborní pracovníci – pravidelne 22,5%, pritom aj medzi nimi je nadpriemerne veľa takých, ktorí četovali pravidelne len v minulosti – 6,9%. Medzi tvorivými odbornými pracovníkmi je však zároveň najviac takých, ktorí pracujú s internetom, ale čet nevyužívajú vôbec – 42,2%. Takých, ktorí internet využívajú, no nečetujú, je veľa aj medzi samostatne zárobkovo činnými – 40,5%, výkonnými odbornými pracovníkmi – 35,9% a osobami (spravidla ženami) na materskej dovolenke a v domácnosti – 35,9%. Práve o tejto kategórii sme predpokladali, že absenciu každodenných kontaktov na pracovisku bude nahrádzať četom. Medzi ženami na materskej dovolenke a v domácnosti však niet takých, ktoré by četovali pravidelne (v súčasnosti aj v minulosti – 0%).

Rodový stereotyp o „klebetných“ ženách sa četom nijako nepotvrdzuje – pravidelne v súčasnosti četuje 17,4% mužov a 15,6% žien (v minulosti pravidelne 4,2% mužov a 2,7% žien).

Zároveň sme sledovali, s akou frekvenciou participujú ľudia v odborných diskusných skupinách v internete. Takéto skupiny môžu súvisieť najmä so zamestnaním a štúdiom, ale napríklad aj s aktivitami voľného času či ochranou zdravia. V celej populácii sa v súčasnosti zapája do odborných diskusných skupín v internete len 3,4% pravidelne a 8,3% občas, v minulosti pravidelne 1,3% a 2,9% občas. Internet používa, no takúto možnosť nevyužíva 39,2%. Zvyšok internet nevyužíva.

Výrazne nadpriemerne participujú v odborných diskusných skupinách niektoré kategórie podľa zamestnania. V súčasnosti sa do odborných diskusných skupín zapája zo skupiny riaditeľ, námestník, politik 16,7% pravidelne a 16,7% občas, zo skupiny tvorivých odborných pracovníkov 13,7% pravidelne a 23,5% občas, zo študentov 7,3% pravidelne a 14,1% občas. Podľa očakávania sa pravidelná participácia v odborných internetových diskusiách vôbec nevyskytuje v skupinách nekvalifikovaných manuálnych robotníkov, nezamestnaných, osôb v domácnosti či dôchodcov.

V internetových odborných diskusných skupinách v súčasnosti participuje z vysokoškolsky vzdelaných 10,6% pravidelne a 21,2% občas, zo stredoškolsky vzdelaných 4,4% pravidelne a 10,3% občas, z vyučených 1,5% pravidelne a 4,1% občas, v skupine so základným vzdelaním 1,7% pravidelne a 5,4% občas.

Ukázalo sa, že e-mail, ktorý neumožňuje online komunikáciu medzi ľuďmi, stále zostáva najvyužívanejšou aplikáciou elektronickej interakcie medzi ľuďmi. Relatívne málo je tých, ktorí e-mail pravidelne používali, ale dnes ho prestávajú používať. Určitý odliv záujemcov je viditeľný pri čete. Odborné diskusné skupiny sú v internete využívané málo, čo je prekvapujúce, keďže je deklarovaný vstup našej ekonomiky do znalostnej fázy. Pravidelná neformálna komunikácia prostredníctvom četu je asi päťkrát  frekventovanejšia než komunikácia v odborných diskusných skupinách. Naopak, tých, ktorí využívajú internet, ale nevyužívajú odborné diskusné skupiny, je dvakrát toľko než tých, ktorí využívajú internet, no nevyužívajú čet.

Porovnanie využívania uvedených foriem elektronickej komunikácie v dospelej populácii ukazuje Tabuľka 39.

Tabuľka 39

využívanie vybraných foriem elektronickej komunikácie
  1 2 3 4 5 6
e-mail 38,5% 1,6% 1,1% 10,4% 4,8% 43,7%
čet („zoznamka“, „pokec“) 16,5% 3,4% 4,4% 10,4% 20,9% 44,3%
odborné diskusné skupiny 3,4% 1,3% 2,9% 8,3% 39,2% 44,8%

Frekvencia: 1 – v súčasnosti pravidelne • 2 – v minulosti pravidelne • 3 – v minulosti občas

4 – v súčasnosti občas • 5 – túto formu v internete nevyužíva • 6 – nepoužíva internet

Poznámka: Rozdiely v šiestej odpovedi (nepoužíva internet) sú spôsobené štatistickou chybou, teda nepresnými odpoveďami respondentov, príp. nepresnými záznamami anketárov.

Zdá sa, že ľudia vo všetkých sociálnych a demografických kategóriách využívajú internet v prvom rade ako platformu pre neformálnu komunikáciu. Ako ukazuje Tabuľka 40, ešte aj v skupine  vysokoškolsky vzdelaných, ktorí by mali byť predvojom znalostnej ekonomiky, je častejšie používaný čet než odborné diskusné skupiny.

Tabuľka 40

využívanie vybraných foriem elektronickej komunikácie medzi vysokoškolsky vzdelanými
  1 2 3 4 5 6
e-mail 74,3% 3,9% 0,7% 7,2% 4,6% 9,2%
čet („zoznamka“, „pokec“) 16,6% 4,6% 10,6% 14,6% 43,7% 9,9%
odborné diskusné skupiny 10,6% 2,0% 4,6% 21,2% 51,6% 10,0%

Frekvencia: 1 – v súčasnosti pravidelne • 2 – v minulosti pravidelne • 3 – v minulosti občas

4 – v súčasnosti občas • 5 – túto formu v internete nevyužíva • 6 – nepoužíva internet

Poznámka: Rozdiely v šiestej odpovedi (nepoužíva internet) sú spôsobené štatistickou chybou, teda nepresnými odpoveďami respondentov, príp. nepresnými záznamami anketárov.

Spomedzi technológií patriacich do skupiny označovanej Web 2.0 sme osobitne sledovali záujem o  blog. Blog (weblog) je dynamická webová stránka, na ktorej možno zverejňovať text, obraz, zvuk či video, a to aj s reakciami návštevníkov stránky. Blog má zväčša formu online denníčka (pojmom online denník sme v našom výskume označovali elektronické verzie novín), kde sú príspevky radené (zobrazované) od najnovšieho po najstarší. Nejaký blog či blogy pravidelne číta 2,6% a občas 18,8%. To znamená, že viac než pätina dospelej populácie prichádza do kontaktu s týmto novým spôsobom komunikácie, ktorý sa rozšíril len pred niekoľkými rokmi. Samozrejme, aj tu sú výrazné rozdiely medzi niektorými demografickými skupinami.

Podľa očakávania významné rozdiely v čítaní blogov podmieňuje vek, s pribúdajúcim vekom počet čitateľov blogu plynule klesá. V najmladšej vekovej kategórii 15 až 17 rokov číta blogy 37% (6,7% často a 30,3% občas). V kategórii 18 až 29 rokov číta blogy 36,9% (5,6% často a 31,3% občas). V kategórii 30 až 44 rokov číta blogy 21,9% (1,8% často a 20,1% občas). V kategórii 45 až 59 rokov číta blogy 14% (1,2% často a 12,8% občas). V kategórii nad 60 rokov už blogy často nečíta nikto, občas ich čítajú 4%. Pritom blog zjavne nemá potenciál stať sa všeobecne využívaným médiom. Aj v najmladšej kategórii 15- až 17-ročných je viac tých, ktorí ho nečítajú (hoci vedia, čo to je), než tých, ktorí ho čítajú. V súhrne údaje o čítaní, resp. nečítaní blogov v jednotlivých vekových kategóriách ukazuje Tabuľka 41.

Aj z hľadiska dosiahnutého vzdelania sú medzi jednotlivými demografickými skupinami určité rozdiely. Neprejavujú sa v počte pravidelných čitateľov blogov (ich počet je pomerne nízky v každej skupine), ale prejavujú sa v počte občasných čitateľov.

Tabuľka 41

čítanie blogov podľa veku
vek 15 – 17 18 – 29 30 – 44 45 – 59 60 a viac
číta pravidelne 6,7% 5,6% 1,8% 1,2% 0,0%
číta občas 30,3% 31,3% 20,1% 12,8% 4,0%
nečíta 41,6% 29,1% 30,5% 26,1% 6,6%

internet používa, no nevie,

čo je blog

14,6% 12,3% 12,8% 10,0% 3,7%
internet nepoužíva 6,7% 21,8% 34,9% 49,8% 85,7%

Občasných čitateľov je výrazne najviac medzi vysokoškolsky vzdelanými – 35,5%, nasledujú stredoškolsky vzdelaní – 24,8%; so základným vzdelaním – 12,9%; a nakoniec vyučení – 11,8%. Čítanie blogov v jednotlivých demografických skupinách populácie vytvorených podľa dosiahnutého vzdelania ukazuje tabuľka Tabuľka 42.

Tabuľka 42

čítanie blogov podľa vzdelania
  1 2 3 4
číta pravidelne 2,0% 2,2% 3,5% 2,6%
číta občas 12,9% 11,8% 24,8% 35,5%
nečíta 17,9% 19,1% 31,5% 42,1%
internet používa, nevie čo je blog 7,4% 9,7% 13,7% 10,5%
internet nepoužíva 59,8% 57,2% 26,5% 9,2%

Vzdelanie: 1 – základné • 2 – vyučení • 3 – stredné • 4 – vysokoškolské

Na čítanie blogov nemá pohlavie žiaden vplyv. Blogy číta pravidelne rovnako 2,6% mužov i žien, občas blogy číta 19,1% mužov a 18,6% žien. Prejavil sa však určitý vplyv veľkosti sídla. V sídlach s počtom obyvateľov do 1 999, 2 000 až 4 999, 5 000 až 19 999, 20 000 až 49 999 počet pravidelných čitateľov blogov sa pohyboval v rozpätí 2,1% až 2,4% a počet občasných čitateľov v rozpätí 14,6% až 19,6%. Vo väčších sídlach je však počet čitateľov blogov väčší. V sídlach s počtom obyvateľov 50 000 až 99 999 číta blogy často 4,4% a občas 22,5%. V sídlach s počtom obyvateľov nad 100 000 číta blogy často 3,7% a občas až 28,9%. Tento parameter však odráža aj možnosti využívať internet, pretože penetrácia je tým vyššia, čím sú sídla väčšie.

Celkove spomedzi všetkých demografických skupín, ktoré sme sledovali, najviac tých, ktorí čítajú blogy často, je medzi študentmi – 7,4%; občas ich číta 37,9%. V tejto kategórii 36,3% blogy nečíta, 11,1% nevie, čo je blog (hoci internet používa); 7,4% internet nepoužíva.

4.4 Vkladanie informácií a obsahu na internet

Elektronické sieťové technológie priniesli do komunikácie niekoľko významných zmien. Jednou z nich je obrat vo vzťahu medzi pôvodcom a príjemcom informácií. Viacero aplikácií, predovšetkým tie, ktoré sa súhrnne označujú ako Web 2.0, dávajú príjemcovi možnosť bezpro­strednej reakcie smerom k pôvodcovi informácie (typ spätnej väzby), resp. k ostatným príjemcom. Takéto čosi pri predchádzajúcich komunikačných kanáloch (napr. rukopisných, tlačených, audiovizuálnych) nebolo technicky možné. V súčasnosti ktokoľvek môže do internetu veľmi jednoducho vkladať text, obraz, zvuk, animáciu či iné komunikáty. Hranica tvorca – publikum sa rozptyľuje.

Respondentov sme sa zároveň pýtali, či na rôzne stránky v internete vkladajú nejaký obsah, napríklad fotografie, videá, hudbu, rozsiahlejšie články a pod. Pravidelne vkladá do internetu obsah 6,9%, zriedkavo či výnimočne 13,5%, teda spolu pätina (20,4%) ľudí starších ako 15 rokov do internetu obsah vkladá či aspoň vložila. Obsah do internetu nevkladá 35,6% (no internet používa) a 44,1% internet nepoužíva. Pomer medzi tými, ktorí obsah do internetu vkladajú často, vkladajú výnimočne, nevkladajú obsah a nepoužívajú internet, je asi 1 : 2 : 5 : 7.

Aj pri tejto otázke sme očakávali výrazné rozdiely, a to najmä z hľadiska veku. V najmladšej skúmanej kategórii 15- až 17-ročných viac než pätina (21,1%) vkladá obsah do internetu pravidelne a ďalšia takmer tretina (32,2%) zriedkavo. Frekvencia a intenzita vkladania obsahu do internetu klesá s vekom. V skupine 18- až 29-ročných vkladá obsah pravidelne 14,8% a zriedkavo 24%. V skupine 30- až 44-ročných vkladá obsah pravidelne 5,5% a zriedkavo 12,8%. V skupine 45- až 60-ročných vkladá obsah pravidelne už len 1,8% a zriedkavo 7,6%. V skupine nad 60 rokov už niet tých, čo vkladajú často (0%), a len 1,8% vkladá obsah zriedkavo. Presné údaje o vkladaní rôznych obsahov na internetové stránky ukazuje Tabuľka 43.

Tabuľka 43

vkladanie obsahu do internetu podľa veku
vek 15 – 17 18 – 29 30 – 44 45 – 59 60 a viac
vkladá pravidelne 21,1% 14,8% 5,5% 1,8% 0,0%
vkladá zriedkavo, výnimočne 32,2% 24,0% 12,8% 7,6% 1,8%
internet používa, ale nevkladá 38,9% 39,3% 44,8% 38,0% 12,8%
internet nepoužíva 7,8% 22,0% 37,0% 52,6% 85,3%
 

Tieto údaje sú vcelku prekvapujúce, pretože sme očakávali, že v skupinách produktívneho veku bude časté vkladanie frekventovanejšie, a to v súvislosti s prácou a zamestnaním. Deklarovaný prechod slovenskej ekonomiky do znalostnej fázy by indikoval oveľa vyššiu frekvenciu vkladania rôznych obsahov predovšetkým na firemné stránky v internete.

Intenzita vkladania obsahu do internetu je podpriemerná okrem predpokladaných kategórií, ako sú dôchodcovia, manuálni či kvalifikovaní robotníci, aj v kategórii výkonných pracovníkov (so stredoškolským vzdelaním): 4,1% často a 12,6% zriedkavo. Vysoká intenzita vkladania obsahu do internetu je v málopočetnej skupine riaditeľ, námestník, politik: 16,7% často a 16,7% zriedkavo. Nadpriemernú intenzitu vkladania obsahu vykazujú aj tvoriví odborní pracovníci – 12,7% často a 34,3% zriedkavo, resp. samostatne ekonomicky činní (podnikateľ, živnostník a pod.) – 8,1% často a 19,8% zriedkavo. Suverénne najväčšie skúsenosti s vkladaním obsahov do internetu majú študenti, veď až 23,4% vkladá obsah často a ďalších 30,7% zriedkavo. Relatívne dobrým indikátorom je aj dosiahnuté vzdelanie. Medzi vysokoškolsky vzdelanými obsah vkladá často 9,9% a výnimočne 23,7%. Medzi stredoškolsky vzdelanými obsah vkladá často 7,8% a výnimočne 15,9%. Medzi vyučenými obsah vkladá často už len 3,1% a výnimočne 8,2%. Údaje o skupine so základným vzdelaním sú skreslené, pretože tam patrí aj mimoriadne aktívna skupina stredoškolákov. Prekvapujúco sa ukázalo, že obsahy do internetu vkladajú viac muži (často 8,1%, výnimočne 14,9%) než ženy (často 5,8%, výnimočne 12,2%).

Skupina tvorivých odborných pracovníkov a skupina manažérov sa vyznačujú mimoriadne vysokou frekvenciou získavania akýchkoľvek informácií z internetu. Ten istý vysokokvalifikovaný odborník, ktorí predpoludním sleduje plnotextové online odborné časopisy, vyhľadáva v databázach či vkladá obsah do internetu, potom popoludní mailuje s kolegami, podvečer sa na internete zabáva a neskoro večer možno už číta zajtrajšie vydanie online novín. Informačné správanie je komplexný jav a aj v takých špecializovaných skupinách, ako sú tvoriví odborníci či manažéri, zahŕňa aj zábavu v sieti či sledovanie masmédií.

 

Zhrnutie

 

·      V súčasnosti pokračuje pomerne prudký rast počtu domácností vybavených počítačom a internetovým pripojením. Dnes sa stáva pravidlom, že mať doma počítač znamená aj mať ho pripojený k sieti. Pred piatimi rokmi boli pripojené k internetu len asi dve pätiny počítačov v domácnostiach, dnes už viac než štyri pätiny.

·      Od roku 2003 nastal výrazný (asi dvojnásobný) nárast v čítaní textov a informácií z internetu. Najviac sú stále čítané odborné informácie pre potreby zamestnania alebo štúdia – denne či takmer denne ich číta 11,3% dospelej populácie a raz do týždňa alebo častejšie dohromady 36,8% (r. 2003 denne 5,8%, aspoň raz týždenne dohromady 18,9%).

·      Využívanie informácií z internetu sa pre občanov Slovenska stáva súčasťou každodenného života, vcelku sú však informácie z internetu čoraz viac prítomné pri čoraz širšom spektre poznávacích, vzdelávacích, pracovných či zábavných aktivít. Napríklad v skupine vysokoškolsky vzdelaných každý siedmy (13,9%) denne využíva internet na zábavu (roku 2003 to bolo v tejto demografickej skupine len 0,6%).

·      Online verzie denníkov reálne preberajú čitateľov tlačeným novinám, tretina čitateľov dnes sleduje elektronickú verziu (tlačené noviny číta denne 27,8% populácie a online noviny v internete 14,3%). Vo vybraných skupinách populácie, ako sú študenti či samostatne zárobkovo činní, sa už pomer medzi čitateľmi novín v online a tlačenej verzii takmer vyrovnáva.

·      Do online diskusií k článkom v elektronických novinách prispieva často 3% a občas 10,8% z čitateľov elektronických verzií novín. Pomer medzi tými, ktorí do diskusií píšu, tými, ktorí diskusie len čítajú, a tými, ktorí diskusie nečítajú, je asi 1 : 3 : 2. Do týchto diskusií prispievajú najviac ľudia vo veku 18 až 29 rokov, z menších miest, vyučení. Najmenej prispieva mládež vo veku 15 až 17 rokov, ľudia nad 60 rokov, ľudia vysokoškolsky vzdelaní.

·      E-mail v súčasnosti využíva polovica populácie. Najviac ho využívajú skupiny vysokoškolsky vzdelaných, tvorivých odborných pracovníkov a 18- až 29-ročných. Kategória tých, ktorí e-mailujú menej než v minulosti, je najpočetnejšia v najmladšej skupine 15- až 17-ročných.

·      V súčasnosti četuje pravidelne šestina dospelej populácie, ďalšia pätina četuje občas 20,9%. Záujem o čet klesá s vekom, v skupine 15- až 17-ročných četuje v súčasnosti pravidelne 56,7% a občas 24,4%, ale 5,6% z tejto skupiny četovalo v minulosti, no dnes už nie. Muži četujú mierne viac než ženy, v skupine osôb tvorenej ženami na materskej dovolenke a v domácnosti niet pravidelne četujúcich.

·      Internetové odborné diskusné skupiny a fóra sa využívajú veľmi málo. Ešte aj v skupine  vysokoškolsky vzdelaných sa častejšie používa čet než v odborných diskusných skupinách.

·      Blogy číta pätina dospelých (pravidelne 2,6%, občas 18,8%). Ich čítanie klesá s vekom. V najmladšej kategórii 15- až 17-ročných číta blogy 37% (6,7% často a 30,3% občas).

·      Na rôzne stránky v internete vkladá nejaký obsah, napríklad fotografie, videá, hudbu, rozsiahlejšie články, asi pätina populácie (pravidelne 6,9%, zriedkavo či výnimočne 13,5%). Pomer medzi tými, ktorí obsah do internetu vkladajú často, vkladajú výnimočne, nevkladajú obsah vôbec a nepoužívajú internet, je asi 1 : 2 : 5 : 7.

·      Frekvencia a intenzita vkladania obsahu do internetu klesá s vekom. V najmladšej kategórii 15- až 17-ročných viac než pätina (21,1%) vkladá obsah do internetu pravidelne a ďalšia takmer tretina (32,2%) zriedkavo. Nadpriemernú intenzitu vkladania obsahu do internetu vykazujú aj vysokoškolsky vzdelaní, tvoriví odborní pracovníci a samostatne ekonomicky činní.



[1] Rankov, Pavol – Valček, Peter. Čítanie 2003. Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2003, s. 45 – 53.

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013