Literárna veda 2007


 

Zorné polia a pohyblivé hranice
(Slovenská literárna veda 2007)

Jaroslav Vlnka


 

PaedDr. Jaroslav Vlnka, PhD.

sa narodil 18. októbra 1971 v Bánovciach nad Bebravou. Pracuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. 

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, v ktorých sa počet literárnovedných kníh pohyboval v rozmedzí 30 – 35, bol rok 2007 úspešnejší. Na prvom mieste treba zdôrazniť, že naše zorné pole bolo široké, pretože sme zohľadňovali aj publikácie v rôznej miere popularizačné. Takisto sme vzali na zreteľ odborné súvislosti kritických vydaní a príležitostný charakter literárnej reflexie, či osobnostnej prezentácie, ba do hodnotenia sme zaradili aj publikácie dotýkajúce sa literárnovednej problematiky len okrajovo. Išlo spravidla o vedecké zborníky, ktoré výskumnými cieľmi súviseli so spoločenskými vedami.

Tento prístup mal svoje praktické zdôvodnenie. Keby sme pri našom zaraďovaní striktne uvažovali len o exaktnej literárnej vede, počet publikácií by sa rapídne znížil a stal by sa súčasťou vo viacerých ohľadoch diskutabilného výberu. Pokiaľ však hovoríme o výbere, platí to vo všeobecnosti aj o literárnovedných publikáciách s vročením 2007. Ich celkový počet bude pravdepodobne vyšší než sa nám do pracovnej uzávierky podarilo zistiť. Určite viac než momentálnych 40, pravdepodobne aspoň 44 kníh. Na druhom mieste preto treba zdôrazniť slovo pravdepodobne. Veď knihy s vročením predchádzajúceho roka vychádzajú často ešte aj v septembri či októbri roka nasledujúceho, ba v niektorých prípadoch aj s odstupom dvoch rokov. Toto zistenie nás presviedča o pohyblivosti hraníc času, v prípade toho, čo sa má stať nadčasové. Ako však zhodnocovať čosi, za hranicou prítomnosti, čo ešte len bude, ale tvári sa akoby už bolo? Z tohto poznania vyplýva zložitosť komplexného zachytenia danej problematiky, ktorá si vyžaduje priam terénny výskum. Ovocie vedeckovýskumnej práce, teda literárnovedné knihy, obrazne aj prakticky miznú vo výške regálov bežných kníhkupectiev, alebo jednoducho nie sú všeobecne dostupným tovarom. Skôr sú záležitosťou vedeckej výmeny, odmenou za konferenčné vystúpenie, alebo fungujú v súradniciach zámeny za recenziu, či prichádzajú ako dar po linke priateľstva...

Viaceré publikácie sú knižnými výstupmi z grantov, čiastkovými či ucelenými výsledkami výskumných úloh systematickej vedeckej činnosti. Vznikajú na špecializovaných pracoviskách Slovenskej akadémie vied alebo v rámci katedrových programov na príslušných filozofických a pedagogických fakultách v akademickom prostredí. V nemalej miere sú publikačné aktivity podnecované či priamo iniciované kultúrnymi inštitúciami, najmä Literárnym informačným centrom (ďalej LIC) a Maticou slovenskou. Vo významnej miere výsledky výskumu v literárnej vede prezentujú univerzitné edície i renomované vydavateľstvá (Kalligram, Vydavateľstvo Tatran, Vydavateľstvo Michala Vaška), ojedinelo aj solitéri (Karol Horák).


Naše hodnotenie literárnej vedy začína kritickými vydaniami. Prevládali publikácie z edície Knižnica slovenskej literatúry, ktoré sa realizovali v spolupráci vydavateľstva Kalligram a Ústavu slovenskej literatúry SAV (ďalej ÚSL SAV), s podporou Ministerstva školstva a Ministerstva kultúry.

Literárny vedec Július Pašteka v minulom roku zostavil publikáciu Andrej Žarnov: Môj domov jediný (Vydavateľstvo M. Vaška). Je to objemné dielo známeho básnika a lekára, ktorý 30 rokov života strávil v exile. Uvádza ho rozsiahla „literárnokritická skica“ – J. Pašteka tak skromne nazýva svoj vstupný text ašpirujúci na komplexnosť zachytenia tvorivej genézy a vplyvov literárnej aj osobnostnej formácie A. Žarnova. Obsahuje minuciózne interpretácie básnikových diel v chronologickom slede, reflektuje motivickú štruktúru a lyrický subjekt, spoločenské aj politické postoje. Pašteka situuje básnika na čestné miesto vo vývinovom organizme slovenskej literatúry od „Hollého po Beniaka“. Okrem reedícií básnických zbierok sú tu i básne uverejnené v periodikách, tiež výber z publicistických článkov, ankiet, rozhovorov a osobnej korešpondencie, ktorý umožňuje celistvý pohľad na tvorivé a ľudské osudy básnika.

Literárny historik Michal Gáfrik sa od začiatku svojej vedeckovýskumnej práce zaoberal slovenskou literatúrou na prelome 19. a 20. storočia. O tejto problematike publikoval niekoľko závažných syntetizujúcich prác a zaslúžil sa aj o akademické vydanie Súborného diela Ivana Kraska. Minulý rok ku Gáfrikovým publikáciám pribudla antológia prózy slovenskej moderny Koniec lásky (Matica slovenská), ktorú zostavil, uviedol štúdiou a doplnil textologickými a bibliografickými poznámkami. Vo vstupnej štúdii zvýznamnil tvorivé iniciatívy básnikov Slovenskej moderny v próze, tak ako vo svojej staršej odbornej práci Próza slovenskej moderny (1993). Poukázal na nasledujúci fakt: „V slovenskom kultúrnom povedomí – podoprenom aj tvrdeniami literárnej vedy – veľmi dlho pretrvával názor, že v slovenskej próze až hlboko do medzivojnového obdobia fakticky nijakých ohlasov moderných, európskych, myšlienkových a poetologických snažení nebolo, že pokračovala v rozprávačskom modeli a spôsobe vyjadrovania, ktorých základy položil ešte Kukučín a ktorého tematický okruh takmer nepresiahol životné osudy, videnie a myslenie dedinského človeka“. Gáfrik sa opätovne snaží vyvrátiť túto vžitú predstavu a dokázať, že prozaické ambície autorov slovenskej moderny neboli „len okrajové“. Antológia je zároveň prvým uceleným obrazom tvorivých zámerov predstaviteľov moderny v próze. Predstavuje rozhodujúce moderné tendencie v prozaických dielach J. Jesenského, I. Galla, Ľ. Groeblovej, I. Kraska, VHS, Kosorkina a M. Rázusa.

Renomovaný literárny vedec Rudolf Chmel je zostavovateľom knižnej publikácie Ľudovít Štúr: Dielo (Kalligram a ÚSL SAV), ktorá je kritickým vydaním diela „integrálnej osobnosti“ literárneho, kultúrneho a politického života. Zvýrazňuje osobnostný vklad, tvorivý potenciál aj prínos Ľudovíta Štúra do viacerých spoločenskovedných oblastí. Podáva svedectvo o Štúrovom významnom podiele na vyhranení základného formátu romantickej literatúry, na kodifikovaní spisovnej slovenčiny, utváraní pocitu národnej svojbytnosti a položení základov modernej politickej a spoločenskej žurnalistiky. Štúrove práce zaradené do výberu dokumentujú zápas o národnú a kultúrnu identitu uprostred maďarizačných tlakov, jeho „boj“ o slovenčinu, ktorý vyúsťuje dielami Nárečia slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej. Výber tiež oživuje Štúrove názory na literatúru, jeho odmietanie napodobňovania cudzích vzorov dielom O národných povestiach a piesňach plemien slovanských, ktoré je jeho súčasťou. Kritické vydanie rovnako zachytáva odvážne politické názory Ľudovíta Štúra, ktoré sa po prehratej revolúcii 1848 – 1849 zmenili na utopické vízie všeslovanskej jednoty a zároveň sa stali ostrou kritikou monarchie v práci Slovanstvo a svet budúcnosti. V publikácii nájdeme rozsiahly výber zo Štúrovej korešpondencie, aj kritickú reflexiu jeho diela. Výber obsahuje fotografický a dokumentačný materiál, kalendárium života a štúdiu o úsiliach, aktivitách, zámeroch a túžbach Ľ. Štúra aj celej štúrovskej generácie. Hoci je Štúr excelentnou osobnosťou literatúry a jeho dielo povinným čítaním, pomerne zarážajúco vyznieva vážne zistenie, že „Poldruhastoročie po smrti tohto teoretického aj praktického osnovovateľa slovenského národa nemáme – s výnimkou jeho listov – súborné, akademické, kritické vydanie jeho mnohostranného diela“. Daný titul túto situáciu mení a vyrovnáva spomínané historické manko.

Literárna vedkyňa Jana Kuzmíková sa pri zostavovaní knižného výberu František Švantner: Nevesta hôľ a iné prózy (Kalligram a ÚSL SAV) opiera o svoj predchádzajúci výskum. Východiskom citlivej selekcie prozaickej tvorby príslušníka naturizmu sa stala odborná publikácia František Švantner (V zákulisí naturizmu). Poznatky z nej spolu s najnovšími zisteniami zostavovateľka reflektuje v ťažiskovej štúdii František Švantner romantik, modernista alebo postmodernista? Výber je zostavený chronologicky a prináša aj dve dosiaľ nepublikované prózy autora: Rozprávajú každému a Suky. Prvú prózu sa Andrej Mráz rozhodol z neznámych dôvodov neuverejniť v Slovenských pohľadoch, druhá pochádza z archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Zo Švantnerovho debutu, súboru próz Malka, Kuzmíková vyberá podstatnú časť, najmä texty reflektujúce šírku tematického spracovania aj odtiene zobrazovacích postupov autora. Pri redigovaní románu Nevesta hôľ Kuzmíková vychádza z pôvodného textu z roku 1946, ktorý ešte nie je poznačený cenzorskými zásahmi nasledujúcich vydaní, dotýkajúcich sa zväčša náboženských výrazov. Román si však vyžiadal aktualizačné jazykové a štylistické zásahy. Výber z prozaickej tvorby završujú texty z posmrtne vydaného súboru Dáma (1966), kde Kuzmíková opätovne zaraďuje novelu Božia hra, ktorá sa tam z ideologických dôvodov nedostala, a takisto do jednotlivých noviel vracia pasáže, vyčiarknuté z rovnakých dôvodov. Prozaickú tvorbu Františka Švantnera Kuzmíková rozširuje o nepublikované čitateľské poznámky autora k vlastnej tvorbe, o jeho úvahy o umení, kresťanstve, komunizme atď. Autor si ich zapisoval v rokoch 1947 – 1950 a komplexnejšie ich prezentuje Integrálny denník (Zost. Pavol Števček). Výber dopĺňajú publikované úvahy, portréty a výňatky z korešpondencie, odborné názory na tvorbu Švantnera (A. Matuška, J. Števček, O. Čepan, M. Šútovec, D. Kročanová – Roberts, J. Kuzmíková) i spomienky jeho priateľov. Kalendárium a rozsiahla obrazová príloha už len potvrdzujú úspešne zvládnutý zámer vytvoriť nový, ucelený a nezaťažený obraz života a diela autora.

Literárny vedec a kritik Vladimír Barborík, ktorý sa ako zostavovateľ podpísal pod kritické vydanie knihy Pavel Hrúz: Okultizmus a iné prózy (Kalligram a ÚSL SAV) je zároveň autorom epilógu a kalendária. Publikácia predstavuje výber próz zo súborov Okultizmus a Pereat, ktoré dopĺňa sedem doteraz len časopisecky publikovaných próz (Ruja v chránenom revíre atď.). Zostavovateľ sprostredkováva Hrúzove názory na literatúru prostredníctvom uverejnených rozhovorov, ale aj dobové recenzie a kritiky autorových diel, ktoré sa konfrontujú s pohľadmi Hrúzových súčasníkov (M. Šútovec, J. Páv, I. Kadlečík, L. Vaculík). V rozsiahlom doslove sa Barborík opiera o výsledky vlastného výskumu z monografie Prozaik Pavel Hrúz (2000) a zameriava sa najmä na periodizáciu jeho tvorby. Reflektuje Hrúzov tvorivý vývin v spätosti s „dobovou literárnou a spoločenskou situáciou“, hľadá miesto autora v spoločenstve generačných rovesníkov aj v próze 60. rokov, špecifikuje jeho stratégiu zobrazovania reality a videnia sveta pohľadom „zdola (nahor)“.

Literárna vedkyňa Jelena Paštéková edične pripravila publikáciu Leopold Lahola: Posledná vec a iné (Kalligram a ÚSL SAV), ktorá sa na pultoch kníhkupectiev objavila iba nedávno, na prelome mája a júna 2008. Predstavuje prvý reprezentatívny aj vysoko ucelený výber z rozmanitého diela L. Laholu. Zaznamenáva nielen známe dramatické a prozaické výboje autora, ale aj jeho menej známu básnickú tvorbu a pohnuté životné osudy. Výber takisto zachytáva Laholovu publicistiku aj súkromnú korešpondenciu, prináša množstvo jeho tvorivých náčrtkov a skíc aj vzácne autorove svedectvá a názory na umenie a literatúru. Publikácia zároveň odráža neraz kontroverznú a problematickú reflexiu Laholovho diela. Prezentuje úvahy literárnych znalcov, záujemcov, ba aj autorových známych, ktorí sa pokúšajú odhaliť zastreté miesta jeho biografie. Aspektom nejasných koordinátov Laholovho života a neuzavretého zhodnocovania jeho tvorby je motivovaný doslov J. Paštékovej Kádrový profil životnej energie, ktorý má parametre vedeckej štúdie. Písať o Laholovi, ako tvrdí zostavovateľka, „nie je jednoduché, problematická je sama faktografia. Články pátrajú po základných údajoch a prinášajú rozporuplné zistenia. Z pátosu histórie a nejasnosti životopisných okolností vznikla legenda, ktorá prekryla jeho dielo“. Publikácia zaostruje niektoré nejasné predstavy o Laholovom živote, zároveň rozvíja príťažlivú legendu a rozširuje interpretačné obzory. Komplexným výberom dáva do pozornosti dielo, ktoré si to rozhodne zaslúži.


V oblasti literárnej histórie vzniklo najviac publikácií. Ide zväčša o kolektívne diela a zborníky z vedeckých konferencií, príspevky k vývinovej genéze sledovaných období a autorov, či interpretačné sondy, ktoré sa interpretované diela snažia začleniť do literárnohistorického rámca a vývinových súradníc súdobej slovenskej literatúry. V prípade samostatných prác išlo najmä o monografie zamerané na konkrétneho autora alebo generáciu. Časť publikácií bola určená aj pre vyučovací proces. Okrem dvoch reedícií Šmatlákových Dejín slovenskej literatúry, vznikli špecifické dejiny zamerané na literatúru pre deti a mládež a vedeckú fantastiku.

Literárny vedec, špecialista na literatúru pre deti a mládež Ondrej Sliacky je autorom azda najzávažnejšej literárnohistorickej práce predchádzajúceho roka. Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1960 (LIC) nadväzujú, prehlbujú a rozširujú autorom dávnejšie vydané Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1945. Profesor Sliacky, pre ktorého je literatúra pre deti a mládež celoživotným výskumným programom, ale aj poslaním (autor sa venuje redaktorskej a osvetovej činnosti), svoju najnovšiu publikáciu osnoval ako príbeh dejín – odborne vyspelý, informatívne hodnotný a čitateľsky pútavý. Autor sa zaoberá vznikom, vývinom a napredovaním špecifického typu literatúry, ktorá „je dnes legitímnou súčasťou národnej kultúry“. Túto literatúru situoval do diachrónnej roviny a postupoval od „pokusov o knihy“ slúžiacich na didaktické a mravokárne účely v osvietenskom období, vývinovými úskaliami a procesom vyhraňovania, smerom k premene na cieľavedomú činnosť orientovanú na detského čitateľa, k jej plnohodnotnému začleneniu do čitateľského fondu. Okrem zovšeobecňujúceho zhromažďovania poznatkov Sliacky pracuje aj s metódou analýz formálnej a sémantickej štruktúry diel významných autorov. Ponúka množstvo portrétových štúdií organicky včlenených do vývinového procesu. Využíva závažné dobové, ale aj najnovšie kritické reflexie a prezentuje vlastnú hodnotovo-postojovú hierarchizáciu diel.

Stanislav Šmatlák, renomovaný literárny vedec a predovšetkým literárny historik, je autorom už štvrtého vydania Dejín slovenskej literatúry I. (LIC), ktorá nestráca svoju podnetnosť a názorovú relevantnosť ani dvadsať rokov od svojho prvého vydania. Autor vníma literárny vývin v hlbších súvislostiach javov podmienených kultúrnym a politickým dianím. Píše svoje dejiny ako príbeh zmyslu, vplyvov a tendencií, vzťahov aj odlišností, ktorý začína prvými literárnymi prejavmi staroslovienskej a stredovekej literatúry, pokračuje tvorivými výbojmi autorov vystupujúcich z anonymity v renesančnej, humanistickej a barokovej literatúre a smeruje až k vyspelosti básnického umenia Jána Hollého.

Rovnako vo štvrtom vydaní na sklonku roku 2007 vyšiel aj druhý diel Šmatlákovej literárnohistorickej syntézy Dejiny slovenskej literatúry II. (LIC), ktorý završuje systematické sledovanie vývinových súradníc prezentáciou interpretačných prienikov do modernej slovenskej literatúry (1918 –1948). Práca je precízne a bohato štruktúrovaná, má vysokú informatívnu aj inšpiratívnu hodnotu, ponúka ucelený pohľad a je aj čitateľsky príťažlivá.

Literárny kritik, prozaik a nadšenec pre vedeckú fantastiku Miloš Ferko sa pokúsil o súhrnné Dejiny slovenskej fantastiky (LIC). Vychádza z periodizácie vývinu a prezentácie predstaviteľov fantastickej literatúry v knihe Slovenská fantastika do roku 2000 (2001, v spoluautorstve s Ondrejom Hercom). Cieľom je „poskytnúť prehľad o oblasti, ktorá dosiaľ nebola centrom záujmu literárnej vedy ani literárnej histórie“. Vedecká fantastika patrí do literárneho subsystému bez systematickej reflexie, preto sú odborné zdroje Ferkovej práce pomerne obmedzené a referenčné. Ide tu o prehĺbené poznanie vývinu fantastickej literatúry prostredníctvom analýz ťažiskových diel najvýraznejších predstaviteľov. Ferko pred procesuálnym hľadiskom a vnútornými súvislosťami uplatňuje literárnokritický aspekt a svoje informatívno – hodnotiace interpretácie kladie do historického rámca. Začiatky fantastickej literatúry autor „umiestňuje“ do obdobia literárneho romantizmu, základ fantastiky vidí vo využití prvkov nadprirodzena v romantických podobách žánrov folklórnej a historickej povesti. Cez (z pohľadu fantastiky) prázdne obdobie realizmu Ferko centruje pozornosť prostredníctvom prózy moderny, špeciálne Kraskovho diela List mŕtvemu do medzivojnového obdobia. Bolo to obdobie poznačené zvýšeným uplatňovaním podnetov vedeckého a technického rozvoja v umeleckej tvorbe. Tu vyvstáva otázka intencionálnosti fantastickej literatúry v historickom priereze, analogicky ako je to napríklad v literatúre pre deti a mládež. Dôraz tejto reflexie spočíva v povojnovom období, v ktorom možno vo fantastike zreteľnejšie sledovať cieľavedomé tvorivé aktivity. Ferko uplatňuje chronologický prístup, predstavuje hutné a informatívne výdatné interpretácie výrazných predstaviteľov aj vyčerpávajúci prehľad autorov, ktorí sa do dejín fantastiky zapísali len sporadicky. Všíma si prepojenosť subsystému fantastickej literatúry s tzv. hlavným prúdom, vzájomné ovplyvňovanie aj prekrývanie v hektickom období po roku 1989. Autor predstavuje verejnosti aj menej známe časopisecké aktivity, významné zborníky a rodiacu sa odbornú diskusiu o fenoméne literárnej fantastiky, ktorú podnecuje aj táto publikácia.


V minulom roku vznikli aj tri publikácie, ktoré môžu poslúžiť ako vysokoškolské a stredoškolské učebnice a skriptá, pretože sú svojím určením primárne orientované na vyučovací proces. Uplatnenie však môžu nájsť nielen v pedagogickej praxi.

Literárna historička a vysokoškolská pedagogička Zuzana Kákošová absolvovala úspešný publikačný rok. Jej dlhoročný výskumný záujem sa zúročil v Príručke k dejinám staršej slovenskej literatúry (Filozofická fakulta UCM), ktorá je jednou z troch vydaných kníh Z. Kakošovej za rok 2007 (dve vyšli v spoluautorstve). Dominuje tu textová časť prezentujúca závažné staroslovienské písomnosti a diela stredovekej, renesančnej a barokovej literatúry. Tým sa len utvrdzuje prioritné určenie knihy pre pedagogickú prax a študentov slovakistiky. Je to súčasne historiografická práca, ktorá zachytáva vnútornú kontinuitu literatúry od staroslovienskeho obdobia až do obdobia baroka. Autorka si všíma ideovotematické súvislosti v tvorbe výrazných predstaviteľov, žánrové premeny aj medziliterárne vzťahy. Takisto sleduje nadväznosť na kontexty súdobých európskych literatúr.

Ďalšie vydanie knihy Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva I. Stredovek (Vydavateľstvo Tatran) znovu odráža systematický záber literárneho vedca a pedagóga Jozefa Minárika tejto problematiky. Popularizačným spôsobom a úvodnou štúdiou približuje literárnu tvorbu autorov odľahlého obdobia. Predovšetkým však necháva prehovoriť stredoveké písomnosti, uvádzané s interpretačnými postrehmi o sémantickom jadre a žánrových otázkach.

Ďalšou knihou z edičnej dielne bratislavského Vydavateľstva Tatran je reedícia antológie Slovenskí romantici. Poézia I., ktorú zostavil literárny historik, editor a textológ Cyril Kraus. Špecialista na obdobie literárneho klasicizmu a romantizmu doprevádza pomerne rozsiahly a obsažný výber romantickej poézie výkladovou štúdiou. V nej vysvetľuje pojem romantizmus a upozorňuje na jeho typologickú pestrosť a žánrovú mnohorozmernosť. Takisto sa zamýšľa nad činiteľmi nástupu romantizmu v slovenskom literárnom prostredí, všíma si špecifickú podobu slovenskej romantickej poézie. Poukazuje na vplyv uzákonenia spisovnej slovenčiny na tvorbu romantikov, demonštruje úzku spätosť literatúry s národným životom.


Osobitnú kapitolu nášho hodnotenia tvoria monografie, charakteristické pestrými prístupmi k zvolenej problematike. Výsledkom sú pomerne rôznorodé publikácie: monografické syntézy, syntetické portréty autorov a literárnych skupín, portrétové koláže či nostalgické návraty s parametrom vedeckej eseje...

Literárny kritik Peter Darovec v podtitule dlho očakávanej monografie Pavel Vilikovský alebo prepísať sa k citu, prečítať sa k zmyslu (Kalligram) naznačuje interpretačný prístup, ktorý napĺňa želanie z prebalu Vilikovského knihy Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, aby sa čitatelia stali zároveň spoluautormi jeho textov a tvorivo sa podieľali na ich dotváraní. Darovec si uvedomuje náročnosť vlastného zámeru aj obmedzené možnosti ucelene spracovať ešte neuzavreté dielo autora, ktoré predstavuje živú tradíciu. Jeho prístup preto nemôže byť iný ako výberový. Už na začiatku monografickej práce jej autor zápasí so skľučujúcou otázkou: „Načo písať túto knihu o Vilikovského prózach, keď môže byť iba záznamom jedného z mnohých realizovaných a ešte mnohejších potenciálnych čítaní autorových textov?“ Táto úvodná otázka, ktorá nie je posledná, vlastne odzrkadľuje priebeh hľadania vhodnej metódy, ujasňovania koncepcie a postulovania výskumných cieľov. Pri otázkach Darovec zostáva v celej svojej knihe o Vilikovskom. V rámci podmienenej výberovosti sa sústreďuje len na prozaickú tvorbu autora v chronologickom slede, bokom necháva jeho prekladateľskú činnosť. Pri čítaní zmyslu uplatňuje literárnokritické hľadisko: aj odborné pramene nachádza predovšetkým v časopiseckých recenziách a kritických článkoch. Jeho hodnotenia Vilikovského prózy si sčasti zachovávajú sviežosť momentálnych kritických reakcií aj bezprostrednosť čitateľského zážitku. Svedčia o tom názvy kapitol: Kniha viet: Prvá veta spánku, Kniha tela a duše: Eskalácia citu atď. Darovec upozorňuje na problematické miesta čítania, dovoláva sa diskusie, ktorá predstavuje možnosť formovania komplexných pohľadov na tvorbu súčasných autorov. Darovcove interpretácie sa vertikálne navrstvujú na text – s predpokladom hlbších súvislostí nasledujúceho výskumu predstavujú podnetný príspevok do otvoreného dialógu.

Známy literárny teoretik, kritik a vysokoškolský profesor Milan Jurčo má na svojom konte viacero monografií, interpretačných štúdií, esejí a editorských prác. Jeho najnovšie dielo Obnažovanie koreňov. Paralely života, tvorby a reflexií Juraja Kuniaka (Matica slovenská), predstavuje netradičnú monografiu o súčasnom básnikovi a prozaikovi. Jurčo ju vytvoril ako mozaiku vlastných hodnotiacich pohľadov a interpretačných prienikov, ale aj názorov iných literárnych kritikov a publicistov, ktorí hodnotili Kuniakovu tvorbu v rôznych časopisoch. Tieto články Jurčo priamo transponuje do svojej knihy, pričom zachováva pluralitu názorov, ktoré vyplynuli zo širokého spektra ideovotematických podôb a formálnych prvkov Kuniakovej poézie. Často v nich rezonuje aj nevšedný osud tohto cestovateľa a horolezca, ktorý vyštudoval elektrotechniku. Miesto básnika v kontexte súdobej literatúry a špecifiká jeho autorského štýlu Jurčo orientačne vyhraňuje vo vstupnej eseji, v ktorej dielo Juraja Kuniaka pripodobňuje k zemitej poézii „barda slovenského básnictva Milana Rúfusa“. Kniha obsahuje fotografie z rodinného archívu a ukážky zo súkromnej korešpondencie. V kľúčovej sonde Aj poézia má svoj nervový systém Jurčo zvýrazňuje etický rozmer básnika, jeho hĺbku vhľadu do súčasných medziľudských a partnerských vzťahov. Publikácia je mnohorozmerným priestorom, kde si čitateľ môže nájsť vlastnú cestu k básnikovi.

Literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prozaik a dramatik Karol Horák publikoval knihu Biografická silueta Jozefa Horáka v prešovskom vydavateľstve Slovacontact plus. Vyšla pri príležitosti storočnice dramatika, prozaika, básnika a redaktora Jozefa Horáka. Bohužiaľ, zostala nám nateraz nedostupná.

Karol Horák bol nielen autorom jednej z monografických prác minulého roka, ale zároveň sa aj sám stal predmetom monografie – jeho dramatické dielo predstavila Dagmar Inštitorisová. Divadelná historička a teoretička sa najmä v prvej ťažiskovej časti knihy Čítanie v mysli dramatika (Karola Horáka) (Vydavateľstvo Tatran) zaoberá estetickou koncepciou Horákovej dramatickej tvorby, reflektuje poetologický zreteľ jeho drám a ich špecifickú obraznosť. Do časti Iné pohľady na dramatickú tvorbu Karola Horáka zaraďuje množstvo pasáží z odborných článkov a recenzií, ktorých zostava napomáha ucelený obraz tvorby autora, samozrejme, za asistencie vnímavého čitateľa. Postrehy kritickej reflexie navyše prehlbujú pohľady kolegov a priateľov Karola Horáka, dramaturgov, režisérov, scénografov a hercov (J. Liptáková, M. Babiak, R. Polák, M. Kákoš, J. Ciller a iní). Osobitná časť sa venuje problematike autorského myslenia K. Horáka, v ktorej dostáva priestor aj sám autor. Nasledujúce časti majú dôsledný evidenčný a sumarizačný charakter, obsahujú bohatý fotodokumentačný materiál, rozsiahle výlomky z autorových drám, próz aj scenárov, takisto súpisy a registre literárneho, literárnovedného aj dramatického diela tohto viacdomého autora. Súčasne obsahujú výberovú bibliografiu prác o jeho rozmanitom diele. Do publikácie je dokonca vložené DVD s ukážkami Horákových inscenácií a hier. Výrazným plusom Inštitorisovej knihy je jej grafika, aj to, že sa nesnaží interpretačne vyčerpať autorovo dielo, ale skôr upozorniť na to „v čom spočíva krása“, ktorá sa v ňom skrýva.

Stanislava Repar (Chrobáková), známa najmä ako mienkotvorná literárna kritička 90. rokov, publikovala dielo Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu (Kalligram), ktoré rekapituluje doterajšie spôsobenie autorky na literárnej scéne. Kniha má pomerne vysokú informatívnu hodnotu, je svedectvom o mnohostranných aktivitách viacdomej autorky, ktorá sa odbornej aj širšej čitateľskej verejnosti predstavila ako literárna teoretička a kritička, esejistka, prekladateľka aj ako autorka prozaických a básnických diel. Publikácia Stanislavy Repar čitateľa uvádza do životných osudov autorky, čím napĺňa typologické kritérium súborného diela. Z edičnej poznámky sa dozvedáme, že analytické sondy do slovenskej poézie a problematiky feministickej filozofie sú rozpracovaním a prehĺbením skorších prác. Vychádzajú z dizertačnej práce Situácia básne a publikačných výstupov grantového projektu Semiotika mlčania. V súvislosti s východiskami je publikácia rozdelená do dvoch častí. V interpretáciách reflektujúcich zámery uvedenej dizertácie Repar smeruje k podstate poézie generačných rovesníkov E. Grocha a K. Chmela. Povahu esejistických meditácií majú aj interpretácie tvorby generačne starších básnikov J. Mihalkoviča, J. Ondruša, Š. Strážaya, I. Štrpku a I. Krasku. Básnický text pre Repar predstavuje inšpiračný podnet. Svoje básnické analýzy básní však prestupuje viacerými kontextovými zamysleniami: o postmodernej situácii či aspektoch jazyka... V ďalšej časti publikácie, ktorej východiskom je spomínaná Semiotika mlčania sa Repar pokúsila uplatniť teoretické poznatky pri interpretácii poézie vybraných slovinských básnikov (E. Vouk, M. Kušar, S. Markovič) a tvorby M. Haugovej. Opätovne rozpracováva postrehy a sentencie z vlastnej monografie Mila Haugová. Tak ako v predchádzajúcej časti, v ktorej sa venuje pozornosť Dušekovej próze Náprstok (1985) aj druhú časť dopĺňa štúdia o fenoméne nehotovosti v próze Ballu. Najnovšia publikácia S. Repar predstavuje svojrázny, odvážny aj diskutabilný prístup k literárnemu textu a prináša viacero zaujímavých zistení.

Básnik, dramatik a publicista, člen literárnej skupiny autorov kritikou označovaných ako konkretisti – Ľubomír Feldek beletrizoval svoj spisovateľský životopis v knihe Prekliata trnavská skupina (Columbus). Súbor článkov, ktoré autor publikoval predtým časopisecky, predstavuje literárnohistorické eseje, v ktorých sa vracia do obdobia nástupu Trnavskej skupiny (Ľ. Feldek, J. Stacho, J. Ondruš, J. Mihalkovič). Autor však naznačuje širšie spoločenské a politické podmienky od roku 1945, sleduje proces postupného uvoľňovania kultúrnej atmosféry, v ktorom nachádza stimuly konkretizmu. Osud Trnavskej skupiny Feldek pripodobňuje francúzskym prekliatym básnikom, tvorbu konkretistov opätovne sprítomňuje zainteresovaným výberom, ktorý súčasne obsahuje aj diela spriaznených autorov vstupujúcich do literatúry v 60. rokoch 20. storočia. Publikácia má pomerne vysokú informačnú a dokumentačnú hodnotu, keďže prináša informácie z prvej ruky.

Neustále aktívnej osobnosti slovenskej literárnej vedy je venovaný zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Z problematiky literárnej vedy (Prešovská univerzita, ďalej PU), ktorý zostavila Marta Součková. Zborník má príležitostný charakter. Zahŕňa príspevky z konferencie, zrealizovanej na počesť významného životného jubilea – osemdesiatky prof. Pavla Petrusa, prvého dekana prešovskej filozofickej fakulty. Príspevky sú rozdelené do troch častí. Prvá časť obsahuje jubilejné články, v nasledujúcej časti nachádzame príspevky, ktoré sa tematicky kryjú s literárnovednou orientáciou prof. Petrusa, na problematiku slovenského literárneho realizmu a moderny, medziliterárne vzťahy, literárnu kritika sklonku 19. storočia a problematiku literatúry pre deti a mládež. P. Petrus sa na tvorbe zborníka aj sám podieľa štúdiou Literárnokritické reflexie S. H. Vajanského v českej literatúre a v spoluautorstve s Imrichom Sedlákom tu publikuje štúdiu o básnickom a prozaickom diele takmer zabudnutého autora: Jozef Tomášik-Dumín v kontexte slovenskej literatúry. Najmä Vajanským, o ktorom jubilujúci profesor publikoval niekoľko závažných monograficky ladených prác, sa v zborníku zaoberajú viacerí prispievatelia. Felicitas Maukšová publikuje Poznámky k recepčnej analýze lyriky autora, novší pohľad na prozaickú tvorbu Vajanského prezentuje I. Taranenková. M. Mikulová sa vo svojej štúdii vracia ku genéze Kukučínovho románu Dom v stráni a Ján Gbúr sa zaoberá Hostinského literárno-estetickou koncepciou realizmu. Dana Kršáková v príspevku Poézia ako cesta z osamelosti načrela už do problematiky moderny a sleduje zjednocujúce činitele Kraskovej básnickej výpovede. Zborník prináša niekoľko štúdií a príspevkov o literárnom realizme vo vývinových súvislostiach z literárnohistorického hľadiska (M. Gremušková, V. Petrík), špecifickými problémami literárnej vedy (I. Pospíšil, S. Rakús), verzologickými otázkami (J. Sabol) či históriou časopisov pre deti a mládež (Z. Stanislavová). Príspevok A. Valcerovej Zamborova básnická tvorba do roku 1989, sa už venuje ďalšej osobnosti z radov úspešných absolventov prešovskej univerzity J. Zamborovi. Zborník uzatvára súpis prác prof. P. Petrusa, publikovaných v rokoch 1952 – 2007.

Členky združenia Aspekt Jana Cviková a Jana Juráňová zostavili reprezentatívny výber z literárnej a publicistickej tvorby Hany Gregorovej (1885–1958) Slovenka pri knihe (Aspekt), ktorý otvára novú knižnú edíciu vydavateľstva Aspekt zameranú na prezentáciu tvorby starších slovenských autoriek. Dvojica autoriek predstavuje žánrovo pestrú literárnu tvorbu a publicistiku H. Gregorovej, ktorej nebolo ľahostajné postavenie ženy v súdobej spoločnosti. Feministické názory a zápas o rovnocennosť, ekonomickú samostatnosť a najmä za právo na vzdelanie žien sprítomňuje táto kniha väčšinou svojho rozsahu. Takisto reflektuje autobiografické momenty, spomienky na detstvo a spolužitie s manželom – významným realistickým autorom Jozefom Gregorom–Tajovským. Spomienky približujú aj vzťah Hany Gregorovej k literatúre, jej tvorivý vývin a zachytávajú aj jej verejnú činnosť súvisiacu s riešením ženských otázok. Zostavovateľky ukazujú ako sa Gregorovej podarilo oživiť dobovú atmosféru a sprítomniť významné osobnosti českého a slovenského literárneho a kultúrneho života. Cviková a Juráňová v prvej čítanke z pripravovanej série vydavateľstva Aspekt dosiahli cieľ, keď vytvorili komplexný osobnostný portrét Hany Gregorovej.

Vysokoškolskí pedagógovia z bratislavskej Filozofickej fakulty UK, špecialisti na rôzne oblasti slovenskej literatúry v roku 2007 nadviazali na sériu ucelených obrazov literárnych osobností v publikácii Portréty slovenských spisovateľov 4. (Vydavateľstvo UK). Autori využili osvedčenú metódu vnútornej spojitosti života, osudových a profesijných míľnikov prezentovaného spisovateľa v spoločensko-historických premenách, s tvorivou genézou a typologickou charakteristikou. Interpretačne prenikajú do diel, ktoré formovali súdobý literárny život a stali sa vývinovo produktívnymi. V centre pozornosti štvrtej série „portrétov“ stoja predstavitelia slovenskej literatúry 2. polovice 20. storočia. Zuzana Kákošová v portréte Ivana Bukovčana, Dagmar Kročanová–Roberts v zamyslení o Leopoldovi Laholovi, Ján Zambor v kompletizácii básnickej tvorby osamelého bežca Ivana Laučíka, Ladislav Čúzy v zobrazovaní prozaickej tvorby Dušana Mitanu a Pavla Hrúza, Andrea Bokníková v portréte Jozefa Mihalkoviča a Daniel Hevier v snahe vystihnúť podstatu poézie Jána Ondruša uplatňujú veľmi podobný modus operandi. Biografický aspekt, vývinové hľadisko, zovšeobecňovanie interpretačných zistení a odkazy na bohatý pramenný materiál, odborné články a knižné publikácie. To sú znaky, ktoré neomylne poukazujú na určenie tejto knihy – má všetky predpoklady stať sa vhodnou pomôckou pri štúdiu literatúry.

Potreba diskusie o otvorených problémoch súčasnej literatúry a zhodnocovania literárneho diania podnietila vznik výlučne – aj celkom pochopiteľne – kolektívnych diel a zborníkov, zaoberajúcich sa vývinovým procesom, aktuálnou literárnou situáciou, súčasnými trendmi v literatúre a inými otázkami živej histórie a literárneho života.

Literárni vedci, kritici a pedagógovia Igor Hochel, Ladislav Čúzy a Zuzana Kákošová sa zaoberali súčasným stavom literatúry v spoločnej publikácii Slovenská literatúra po roku 1989 (LIC). Ide o chronologicky štruktúrovanú prácu, ktorá uplatňuje literárnokritické hľadisko a portrétistický prístup. Ťažisko práce je v zachytení literárneho procesu, v ktorom generačné hľadisko zohráva len minimálnu úlohu. Historiografickým zamysleniam a hodnotovo-informatívnym interpretáciám nemožno uprieť snahu o vývinovú syntézu skúmaných literárnych druhov. Autori publikácie zhodne konštatujú množstvo vplyvov a súčasne vývinových ruptúr, ktoré sú predpokladom rozdielnych kritických stanovísk. Uvedomujú si, že komplexné zhodnotenie obdobia si vyžiada ešte čas. I. Hochel v básnickej tvorbe, L. Čúzy v oblasti prózy a Z. Kákošová v dramatickej tvorbe sledujú predovšetkým vývinovo produktívne podnety autorov rôznych generácii, ktorí dokázali flexibilne reagovať na umelecké trendy, spoločenské premeny, aktuálne hodnotové priority a čitateľské preferencie. Z podnetných prienikov do slovenskej „ponovembrovej“ literatúry, ktoré sa reťazia prostredníctvom výrazných autorských osobností a publikačných rozletov, vyvstáva vedomie zradnosti definitívnej kategorizácie a komplexného zhodnotenia, v čase prebiehajúcej diskusie „otvoreného obdobia našej súčasnosti.“

Zborník Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2006 (Ars Poetica + SAV) obsahuje príspevky z prvého ročníka rovnomenného medzinárodného odborného seminára, ktorý zorganizoval ÚSL SAV. Väčšina príspevkov má bilančný analyticko-hodnotiaci charakter, autori takisto reagujú na esteticky účinné, vývinovo produktívne a hodnotovo závažné pôvodné literárne diela publikované v roku 2005. Zborník je rozdelený na dve časti. Prvá časť zahŕňa príspevky zamerané na prozaickú tvorbu a otvára ju bilančná štúdia V. Barboríka Slovenská próza v roku 2005: produkcia – tendencie – diela. Hoci sa Barborík pokúsil vytvoriť celistvý obraz o prozaickej tvorbe a v širších vývinových súradniciach sledovať rôzne tendencie a „trendy“, jeho prienik nemá len zovšeobecňujúci charakter. Ponúka vlastnú hodnotovo-postulatívnu hierarchizáciu prózy od hodnotových vrcholov až po periférne výtvory. V nasledujúcej štúdii M. Součkovej K prozaickej tvorbe Ballu, Máriusa Kopcsaya a Petra Bilého, autorka zhodnocuje špecifiká tvorby týchto výrazných predstaviteľov mladej prózy na prelome tisícročí. Pozoruhodnému dielu Máriusa Kopcsaya sa venujú aj ďalší prispievatelia. I. Taranenková v príspevku Generačný román dezilúzií a P. Matejovič v štúdii O živote bez „obalu“ sledujú aspekty existenciálneho pocitu úzkosti a straty ilúzií v diele autora, ktorý nachádza inšpiračný zdroj v próze Ruda Slobodu. V nasledujúcom príspevku Autobiografická skúsenosť a pamäť sa D. Kršáková zaoberá spôsobmi uplatňovania autobiografických prvkov v dielach P. Vilikovského, J. Blažkovej a E. Farkašovej. Na Vilikovského tvorbu sa zameriava aj príspevok L. Machalu Papagájské bilancování a perspektivní pucování, ktorý pri zhodnocovaní tvorby tohto autora v rokoch 2005 – 2006 uplatňuje literárnokritické hľadisko. K. Csiba svoj príspevok Úteky k príbehu postuluje literárnoteoreticky. Všíma si problematiku naračnej stratégie v diele Jána Johanidesa Hmla na našej trpezlivosti. J. Kuzmíková v štúdii Tieňové skutočnosti Dušana Mitanu zameranej na dielo Zjavenie uplatňuje analytické prieniky do sémantickej štruktúry. Naopak, čitateľský zážitok v prístupe k literárnemu textu preferuje R. Passia v príspevku Návrat k Petrovi Bilému. Blok uzatvára zamyslenie J. Pácalovej: Detská kniha? orientované na literatúru pre deti a mládež.

Druhú časť zborníka tvorí menej príspevkov zameraných na básnickú tvorbu. Otvára ju kontextovo-hodnotiaca štúdia Ľ. Somolayovej Zo slovenskej poézie 2005. Prístup autorky k hodnoteniu básnických zbierok daného roka je apriórne výberový, pričom informuje o kritériách hodnotovo-estetickej selekcie textov. Všíma si najmä tvorivé výboje básnikov, ktorých jednoznačne katapultovala predchádzajúca tvorba alebo debutantov, ktorých favorizujú bezprostredné kritické reakcie a prestížne ocenenia. J. Šrank v príspevku Existenciálna kríza ako básnicky produktívna situácia predstavuje hĺbkovú analýzu tematicky pomerne jednotvárneho a hodnotovo otázneho debutu Marcely Veselkovej Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa. Analyticko–opisný charakter má zaujímavý príspevok M. Jareša Šport Kataríny Kucbelové. Básnický blok aj celý zborník uzatvárajú štúdie o fenoméne Grochovej poézie vo vývinovom organizme slovenskej literatúry. Básnickým postojom a špecifikami tvorby E. Grocha sa zaoberá P. Markovič v príspevku Škrtanie prívlastkov okolo pojmu údiv. O prienik do formálnej štruktúry básne a jej typologickú charakteristiku sa v príspevku Rytmické a jazykové aspekty poetiky Erika J. Grocha pokúsila E. Príhodová. Jednotlivé celky zborníka rozhraňujú záznamy z diskusií.

Literárna vedkyňa a pedagogička Marta Součková zostavila zborník K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 1989 II. (PU). Prináša materiály z ďalšej série vedeckých konferencií, ktoré sa z odstupom dvoch rokov v Prešove konajú. Ich cieľom je pokus o vývinovú syntézu a dosiahnutie relatívne celistvého pohľadu na stále ešte otvorené obdobie literárnych dejín po roku 1989. Hodnotové a kvalitatívne vyhraňovanie literárnej produkcie ako predpoklad syntézy sa skladá z mozaiky jednotlivých príspevkov. Viac než tridsiatka autorov sústreďuje pozornosť na rôznorodé otázky. Súčasné trendy vo výskume autobiografie si všíma B. Suchoń–Chmiel vo vstupnej štúdii. Rozmanitými spôsobmi a pohnútkami výberu pseudonymov v súčasnej literárnej situácii sa v podnetnom príspevku zaoberá J. Šrank, ktorý nadväzuje na staršie práce M. Bakoša a J. V. Ormisa. V širších súvislostiach literárneho vývinu, avšak nielen z literárnohistorického hľadiska poukazuje na autentickosť ženskej básnickej výpovede A. Ondrejkovej literárna vedkyňa A. Valcerová. O esteticky výraznej poézii M. Rúfusa a jej duchovnej intenzite referuje M. Gremušková. Princíp procesuálnosti v tvorbe I. Štrpku a M. Solotruka porovnáva Ľ. Somolayová. Odraz prevratných spoločensko–politických udalostí z roku 1989 v časopisecky publikovanej básnickej tvorbe sleduje J. Puchala. Vývinovo produktívnou a umelecky podnetnou, ale aj diskutovanou tvorbou Petra Macsovszkého sa zaoberajú P. Markovič a J. Vlnka. Poetologickým aspektom aj autorskej stratégii metafyzickej básnickej tvorby Erika Jakuba Grocha sa venujú J. Gavura a M. Macurák. Interpretáciu Grochovej rozprávkovej knižky Tuláčik a Klára predstavuje A. Kalamárová. Do širšieho literárnohistorického rámca od 60. rokov do 90. rokov 20. storočia situuje svoje zamyslenie o dosahoch, podnetoch a reakciách knihy P. Vilikovského Večne je zelený... literárny vedec V. Barborík. Problematiku hľadania vzťahu k literárnej tradícii prostredníctvom diel A. Vášovej a J. Juráňovej vo svojej štúdii rieši D. Kršáková. Špecifické otázky poetiky a tematického záberu próz U. Kovalyk, ktoré súčasne reflektujú literárny subsystém ženskej literatúry sa pokúša zodpovedať M. Součková. Poetologické aspekty, artistnosť a problém identity v diele J. Bodnárovej rozpracovali M. Petríková a S. Malankievičová. Žánrovým premenám a ideovoestetickej náplni komixu sa venuje P. Karpinský, stupeň „literatizácie“ Feldekových rozprávok naznačuje J. Pácalová, pôvodnou rozhlasovou tvorbou po roku 1989 sa zaoberá A. Mitrová. A hoci tento výpočet príspevkov nie je úplný, rozhodne nesúvisí s kvalitou príspevkov, ktoré sme do neho nezaradili. Záverom možno konštatovať, že aktuálny zborník potvrdzuje stúpajúcu úroveň – príspevky sa napriek širokému výskumnému rozptylu podnetne prelínajú v spoločnom záujme o získanie komplexného obrazu slovenskej literatúry po roku 1989.

Soňa Pašteková a Dagmar Podmaková edične pripravili široko koncipovaný zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Kontinuita a diskontinuita vývinového procesu poézie, prózy a drámy (Veda). Prezentovali sa v ňom bádatelia z Ústavu svetovej literatúry SAV (ďalej ÚSvL SAV), Kabinetu divadla a filmu SAV aj odborníci z univerzitného prostredia.

Aj v oblasti literárnej teórie sa objavilo niekoľko zaujímavých titulov. Výraznou mierou sa o to zaslúžil aj vysokoškolský pedagóg, literárny teoretik a predovšetkým verzológ František Štraus. Slovník poetiky (LIC) je určený najmä záujemcom o poéziu, pretože zahŕňa takmer výlučne pojmy súvisiace s poéziou a básnickou tvorbou: poukazuje na rozmanitosť žánrových foriem, veršových tvarov, využitia štylistických figúr a poetologických postupov. Autor si ich všíma kontinuálne, priamo z vývinového hľadiska slovenskej poézie, ale aj komparatívne v tvorbe domácich autorov a spisovateľov inonárodných literatúr. Štraus úspešne zvýrazňuje popularizačný aspekt pri spracovaní pojmoslovia, čím je publikácia ústretová širšiemu spektru čitateľov.

Je známe, že František Štraus dlhodobo bádateľsky preferoval verzológiu. Poézia a verš (Verzologické praktikum) (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov) špecifickým spôsobom završuje odbornú trilógiu, ktorú spoluvytvára so širšie koncipovaným, encyklopedickým dielom Príručný slovník literárnovedných termínov a syntetickou odbornou prácou Základy slovenskej verzológie. Najnovšia publikácia je textovou príručkou, pretože teoretické poznatky nadobudnuté zo skoršie vydaných titulov uvádza do praxe. V plnej šírke svojej názornosti pomáha najmä vysokoškolským študentom osvojiť si ich často vo vnútorných súvislostiach textovej štruktúry a vývinového procesu. Teoretický základ a historický aspekt sa v Štrausovej knihe dostávajú do tesnej súvislosti s interpretačným úsilím v zmysle autorovho presvedčenia, že „vysokoškolské štúdium nemôže byť iba kabinetným získavaním systematických vedomostí z literatúry a z jej teoretických disciplín. Priebeh písania našej reflexie poznačilo smutné zistenie, že tento opus autorovej závažnej odbornej trilógie uzatvára kľukatú, ale úspešnú vedeckú dráhu, životný osud a dielo Františka Štrausa (1933–2008).

Mladý vedec Roman Mikuláš sa predstavil literárnoteoretickou publikáciou Predpoklady a formy literárnej recepcie, ktorá vyšla s podtitulom Znázornené na príklade poviedky Petra Handkeho: Strach futbalového brankára pred jedenástkou (Veda). Populárny prísľub vyčnievajúci z čitateľsky lákavého názvu sa vzápätí rozplynie v presne stanovených rámcoch teoretického diskurzu literárnovednej germanistiky. Mikuláš svoju prácu logicky rozčlenil do dvoch častí: v prvej reflektuje poznatky získané systematickým štúdiom, osvetľuje pojmy hermeneustickej fenomenológie a semiotického štrukturalizmu; v druhej časti sleduje možnosti uplatnenia týchto teoretických poznatkov a zistení prakticky a modelovo na spomenutej poviedke Petra Handkeho. Erudovaná interpretácia poviedky zároveň podnecuje spätný prienik a zhodnocovanie predstavených teórií.

Literárny kritik a redaktor Peter Glocko ml. sa v knihe Amen, zabil babu kamen (Vydavateľstvo Matice slovenskej) zaoberá špecifickou problematikou humoru v pôvodných aj ľudových literárnych dielach v historickom priereze od stredoveku až na prah súčasnosti. Sleduje korene ľudového humoru na Slovensku v zamyslení nad pranostikami, prísloviami a porekadlami. Osobitne sa venuje majstrovi francúzskeho renesančného humoru F. Rablaisovi a spôsobom vytvárania humoru v českom kultúrnom a literárnom prostredí. Prístup k téme je výberový a široký výber oslabuje hĺbku prieniku. Reflexie o myslení o humore v literatúre majú sprievodnú povahu a opierajú sa najmä o terminologické slovníky a články Vladimíra Pevného. Autorský zámer súvisí s podstatou humoru, ktorej sa kniha dotýka do tej miery, aké sú jej ambície zabaviť čitateľov a popularizovať túto zaujímavú tému.

Na poli translatológie a teórie prekladu sme v minulom roku narátali štyri publikácie. Išlo zväčša o kolektívne diela, zborníky a antológiu. Autorkou jedinej individuálnej publikácie je Eva Maliti-Fraňová. Téma jej monografie je značne signovaná názvom Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (Veda). Názov súčasne predstavuje výzvu zrealizovať úspešný „pokus o odtabuizovanie a vedeckú reflexiu“ významnej osobnosti slovenského prekladu – Z. Jesenskej. Autorka publikácie sa jej venuje systematicky od roku 1990, preto si uvedomuje úskalia svojho zámeru, ktorý predstavuje „cestu plnú zákrut i slepých uličiek s ustavičnými návratmi na začiatok výskumu“. Hoci táto práca neašpiruje na definitívne axiologické riešenie Jesenskej prekladateľského a publicistického diela, Maliti prezentuje viacero cenných postrehov aj kritických stanovísk k jej prekladateľským postupom. Prínos publikácie spočíva najmä v odkrytí málo známych súvislostí medzi životom a tvorivým vývinom prekladateľky i kultúrnou a politickou atmosférou po roku 1945.

Ďalšie ovocie na poli teórie prekladu priniesol zborník osobností slovenskej a českej translatológie Myslenie o preklade (Kalligram – ÚSvL SAV). Zostavila ho Libuša Vajdová – autorsky prispela úvodnou štúdiou o izraelskej teórii polysystémov I. Even-Zohara a G. Touryho. Zborník obsahuje viacero podnetných príspevkov: štúdiu E. Gromovej o ideovom vývine tzv. manipulačnej školy prekladu, zamyslenie Z. Jettmarovej nad súčasnými trendmi prekladu, príspevok O. Kovačičovej o aktuálnom stave translatológie v Rusku, analytickú prácu V. Biloveského a M. Šramkovej o prínose anglickej školy prekladu, aj rozhľadenú štúdiu J. Rakšányiovej o orientáciách v súčasných teóriách prekladového myslenia. Texty v zborníku sú podnetné najmä pre odborné translatologické kruhy.

Literárna vedkyňa a vysokoškolská profesorka Anna Valcerová zostavila zborník Vzťahy a súvislosti v umeleckom preklade (PU) z príspevkov z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutočnila na pôde Filozofickej fakulty PU. Zborník vyše tridsiatich štúdií sa vyznačuje tematickou rôznorodosťou príspevkov, ktoré majú nezriedka interdisciplinárny charakter. Spomeňme úvodnú štúdiu Ladislava Šimona Hermeneutika a preklad, v ktorej autor v historickom priereze reflektuje stanoviská k sémantike textu. Za východisko k prekladu považuje hermeneutiku, pričom v ďalšej etape vyzdvihuje odbornú intuíciu a schopnosť empatie ako predpoklad jeho úspešného zvládnutia. Zostavovateľka prispela štúdiou Rilkeho ľúbostný sonet vo Válkovom preklade, v ktorej predstavuje nemeckú teóriu prekladu a jej východiská vo filozofii M. Heideggera a H.–G. Gadamera. Problematike prekladu diel zaujímavého francúzskeho autora Louisa–Ferdinanda Célina sa zaoberajú dve prispievateľky: Katarína Bednárova a Kateřina Drsková. Pavel Koprda v príspevku Rytmus živej reči v slovenskom preklade Petrarcovho Spevníka predkladá veľmi špecifickú problematiku vlastného ešte nepublikovaného prekladu Petrarcovej poézie. Oveľa populárnejšie je ladená štúdia Alexandry Kamenickej Obraznosť indiánskych jazykov na príklade proroctiev kmeňa Hopi a kódu Navajo. Recepciou inonárodných literatúr v slovenskom kultúrnom prostredí sa vo svojich štúdiách zaoberajú Ľubica Brenkusová a Jaroslav Kušnír. Eva Maliti sa v štúdii Preklad a prekladateľ v národnej literatúre opätovne vracia k osudom v časoch normalizácie zaznávanej prekladateľky Zory Jesenskej. Svoje postrehy o prekladoch španielskych esejí do slovenčiny v zborníku publikuje Paulína Šišmišová. Hoci sa príspevky líšia témou, rozsahom záberu a metodologickou hĺbkou, spája ich úsilie o syntézu a zaradenie ich výskumu do rozvoja translatológie.

Do oblasti reflexie prekladovej literatúry, špeciálne drámy, patrí Antológia súčasnej francúzskej drámy a jej analýz (Divadelný ústav a Divadelná fakulta VŠMU), ktorú zostavila Soňa Šimková. Publikácia je výberom reprezentatívnych diel súčasnej francúzskej dramy (M. Vinaver, E. Cormann, B.-M. Koltès, J.-L. Lagarce) v preklade renomovaných slovenských prekladateliek (E. Flašková, M. Jurovská a B. Panáková), a tiež zasvätenou analýzou vývinových trendov a rôznych autorských stratégií vo francúzskej dráme. Obsahuje aj štúdiu popredného francúzskeho teatrológa P. Pavisa.


Literárnu kritiku a publicistiku v roku 2007 zastupujú dve diela. Nie je to nič nezvyčajné, pretože publikácie kritikov sú na knižnom trhu zriedkavým javom. Vznikajú buď z vonkajšieho podnetu a nutnosti reakcie, alebo z vnútornej potreby rekapitulácie určitej fázy vlastnej literárnokritickej činnosti.

Július Vanovič, náš popredný literárny kritik a historik, pripravil svojrázny portrét – mozaiku časovo vyhranených aj nadčasových názorov na výraznú osobnosť slovenskej kritiky Chvála a skepsa s podtitulom Kniha o Alexanderovi Matuškovi (F.R. & G.). Autor bol k vydaniu publikácie o Matuškovi motivovaný krivdou, ktorá sa stala pred zhruba štvrťstoročím. Reaguje na knihu Alexandra Matušku Osobne a neosobne (1983), obsahujúcu sériu šiestich rozhovorov pôvodne publikovaných v Slovenských pohľadoch: ich iniciátor, J. Vanovič, je v uvedenej knihe zámerne zamlčiavaný. Vanovič súčasne s opätovnou prezentáciou pôvodného znenia rozhovorov približuje ich históriu a okolnosti, čím dotvára portrét A. Matušku a logicky smeruje ku konfrontácii vlastných hodnotení jeho osobnosti: hodnotenia z minulosti, čiastočne ovplyvnené obrazom doby zaraďuje do kapitoly Chvála; súčasné prehodnocovanie pohľadov na kritika prináša kapitola Skepsa, v ktorej sa Vanovič pokúša vystihnúť rozporuplnosť Matuškových osobnostných postojov a literárnokritického diela a zároveň nájsť ich nadčasovú hodnotu.

Do oblasti literárnej publicistiky môžeme zaradiť knihu Letokruhy Literárneho týždenníka 1988–2006 (CCW), ktorú zostavil Jozef Bob. Publikácia má bilančný a spomienkový charakter. Obsahuje výber príspevkov z Literárneho týždenníka od jeho vzniku do nedávnej minulosti. Úvahy a polemické články, pôvodné literárne diela a preklady, kritiky a recenzie, ankety a rozhovory sú rozčlenené do jednotlivých rubrík podľa štruktúry tohto periodika. V úvodných kapitolách Svedectvá a vyznania a Slovo na čase sa sprítomňujú zamyslenia nad závažnými kultúrnymi, spoločenskými aj politickými otázkami (J. Čarnogurský, M. Rúfus, P. Janík). V kapitole rozhovorov sa uplatňuje ich špecifický výber. Pozornosť sa sústreďuje na výrazné osobnosti (Ján Chryzostom Korec, Nora Krausová) a osobitne sa vyčleňuje výber „hovorov“ D. Podrackej s Vladimírom Mináčom. Kapitola Z literárnej tvorby reflektuje generačnú skladbu autorov publikujúcich v týždenníku (S. Veigl, O. Záhradník, M. Grupač a i.), ďalšia kapitola Kritické reflexie zase druhové rozvrstvenie umenia (M. Bátorová, L. Čavojský, Ľ. Podušel a i.). Samostatnú kapitolu vytvárajú ankety, diskusie a polemiky, taktiež výber príspevkov príležitostného charakteru. Publikácia zachytáva necelých 20 rokov Literárneho týždenníka, ktorý prešiel rôznymi premenami, no nevzdal sa podielu na reflektovaní literárneho aj spoločenského diania na Slovensku.


A napokon uvádzame štyri publikácie evidenčného a príležitostného charakteru, ktoré sa dotýkajú predmetu literárnej vedy viac alebo menej okrajovo.

Zborník Karol Kuzmány a Štefan Moyses v slovenských národných a cirkevných dejinách (Matica slovenská) zostavil Imrich Sedlák z príspevkov z konferencie v Martine – organizovala ju Matica slovenská s Filologickou fakultou UMB pri príležitosti 200. výročia narodenia K. Kuzmányho a 210. výročia narodenia Š. Moysesa. Ide o rôzne príspevky, ktoré sa líšia výskumnou orientáciou, ideovým a osvetovým zameraním, ale aj svojou úrovňou. Príspevky sa pokúšajú nanovo reflektovať význam pracovného, osvetového a tvorivého účinkovania predsedu Matice slovenskej Š. Moysesa aj jej podpredsedu K. Kuzmányho v spoločensko-politickom ovzduší, v súradniciach národných a cirkevných dejín aj v literárnom kontexte.

Zborník Jozef Miloslav Hurban, prvý predseda Slovenskej národnej rady (Kancelária Národnej rady SR) vznikol pri príležitosti 190. výročia narodenia tejto osobnosti našich dejín. Zborník zostavila Natália Rolková a predhovorom ho uviedol terajší predseda parlamentu Pavol Paška. Príspevky zhodnocujú zväčša politickú činnosť a spoločenské zásluhy J. M. Hurbana. Z literárnovedného hľadiska si zaslúži pozornosť biograficky zameraný článok Tomáša Winklera, tiež príspevok literárnej vedkyne Evy Fordinálovej vymedzujúci Hurbanov podiel na ustanovení jednotného spisovného jazyka, aj článok Ľuboša Kačíreka o vydavateľských aktivitách, literárnej a publicistickej tvorbe všestranného predstaviteľa romantizmu. Čiastočne aj genealogická štúdia Milana Šišmiša o životných medzníkoch J. M. Hurbana ako zakladateľa úspešného autorského pokolenia (S. H. Vajanský, VHS).

Spisovateľ Anton Baláž zostavil zborník k storočnici narodenia významného kresťanského mysliteľa, teoretika a pedagóga kultúry Ladislav Hanus 1907–1994. Symbol slovenskej kultúry (LIC a Vydavateľstvo M. Vaška). Prispievatelia z oblasti kultúry, politiky a spoločenských vied sa zamysleli nad životnými osudmi, mysliteľským dielom aj chápaním estetiky sakrálneho umenia L. Hanusa (F. Mikloško, R. Letz, M. Gavenda, E. Trizuljaková a i.). Literárnymi súvislosťami filozofického diela v širších kultúrnych súradniciach sa zaoberajú A. Halvoník, J. Pašteka, M. Hamada a E. Príhodová. Spoločným znakom príspevkov zaradených do zborníka je úsilie „čo najúplnejšie obsiahnuť Hanusov život a tvorbu“.

Záverom treba ešte spomenúť sumarizačnú publikáciu Ján Zambor – personálna bibliografia, ktorú zostavila Martina Pokorná a vydala Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického v Michalovciach pri príležitosti okrúhleho životného jubilea, vysokoškolského profesora, známeho literárneho vedca bytostne zviazaného s poéziou a zemplínskeho rodáka Jána Zambora (1947). Bibliografiu uvádza rekapitulačné zamyslenie literárneho vedca, kritika a redaktora Igora Hochela.


Hodnotenie literárnej vedy za rok 2007 ponúka najmä pohľad na členitú panorámu publikačných aktivít. Osnova našej hodnotiacej správy vo svojej podstate aj obsažnej šírke kopírovala disciplíny literárnej vedy, zachytila knižné publikácie, ktoré sme rozčlenili do troch základných súčastí, teda do literárnej histórie, teórie a kritiky. Pričom text logicky aj prirodzene začal pri predmete výskumu literárnej vedy, sumarizáciou a zamyslením nad kritickými vydaniami literárnych diel. Záverečné pasáže venujú pozornosť publikáciám z oblasti teórie prekladu a inonárodných literatúr. Hodnotenie završuje informatívny náčrt publikácií vo svojej všeobecnosti súvisiacich s predmetom literárnej vedy.

Súhrnne možno konštatovať, že častým zámerom sledovaných kníh bola buď didaktická literárna komunikácia, alebo popularizácia výsledkov výskumu. Snaha priblížiť sa čitateľovi smerovala nielen k školskému literárnemu vzdelaniu, ale nezriedka prinášala inšpiratívne podnety. V nemalej miere súvisela s publikačnými možnosťami. V roku 2007 sa takisto množili pokusy o postihnutie aktuálnej literárnej situácie a zaradenie tvorby súčasných autorov. Svedčia o tom najmä kolektívne publikácie a zborníky z vedeckých konferencií. Niektoré publikácie stáli v cieli dlhodobej výskumnej činnosti, pedagogickej praxe či v úplnom finále celoživotných snažení. Jubilejné a príležitostné knihy, neraz veľmi podnetné, prinášal jednoducho dátum v kalendári. Čitateľovi ponúkame skôr informatívneho a reflexívneho sprievodcu ako podrobnú štatistiku či konečný ucelený obraz rámcovaný horizontom jedného roka. Možno však ide, ako dúfame, o dôsledný prierez, ktorý aspoň z veľkej časti rozkrýva štruktúrnu rozmanitosť minuloročných literárnovedných publikácií.

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013