Druh podujatia

Domáce podujatie

Miesto konania

Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši

Viac o podujatí

 

 

Peter Krištúfek

* 23.6.1973 v Bratislave, vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na VŠMU (2000). Pracoval ako moderátor  (1992-2001) v rádiách RMC (Taburetka, Závislosti), Ragtime (Pod perinou, Faunovo popoludnie) a Twist (Nočný bar, Víkend s legendou), v súčasnosti sa venuje najmä režijnej a literárnej tvorbe. Člen hudobných zoskupení Iné ticho a EYE.

Nakrútil vyše dvadsať autorských dokumentárnych televíznych filmov, napr. Doživotie (o doživotných väzňoch, 1996), Mím v maske človeka (portrét Milana Sládka, 1997), H ako heroín (1999), ...a Boh stvoril ženu (portrét Jana Saudka, 2000), Budmerice – tajomný ostrov spisovateľov (2006). Nakrútil celovečerný dokumentárny film o Dežovi Ursínym Momentky (2008), je autorom a režisérom stredometrážnych hraných filmov Noci na Slnku (1998) a Aký nádherný svet! (2000) a celovečerného televízneho filmu Dlhá krátka noc (2003). K svojim filmom skomponoval aj hudbu.

Režíroval televízne magazíny o literatúre Silná káva (1999-2000), Literárne oko (2004) a Umenie (2005-2009).

Trojnásobný finalista literárnej súťaže Poviedka (2000 – Aký nádherný je svet!, 2002 – Muž, ktorý si dal čistiť topánky, 2004 - Embryo).

Vydal knihy Nepresné miesto (2002), Voľným okom (2004), Hviezda vystrihnutého záberu (2005), Rota pomaléhop nasadenia (spoluautor Dado Nagy, 2006), Šepkár (2008), Mimo času (2009). Konceptuálny román  Blíženci a protinožci vyjde v máji 2010.

Satirický román Šepkár sa dostal do finále Anasoft Litery 2009.

„Písanie dovoľuje prevteľovať sa do iných osôb, únik od reality, páchanie zločinov, užívanie všemožných rozkoší – a to pomerne jednoduchým a bezbolestným spôsobom. Keď sa darí, mám z neho veľký pôžitok, porovnateľný iba s máločím. Tým chcem povedať, že nemám potrebu vyjadriť sa či niečo zásadné povedať svetu. Píšem pre vlastné potešenie a keď si to následne niekto prečíta a prípadne sa mu to aj páči, som len rád.“

„Pre mňa je písanie len jedno – nejestvuje písanie románu, písanie poviedky, písanie básne... hoci takto si to radi predstavujú ľudia, ktorí nepíšu. Čo reálne existuje, to je téma, od nej sa potom odvíja vhodná forma. V prípade Šepkára to bolo niekoľko jednoduchých nápadov v mojom záznamníku, ktoré prerástli do väčšieho celku. V prvom rade ma zaujalo to, čo je na tomto románe viditeľné na prvý pohľad: politika ako zvláštne, bizarné, exotické, zábavné územie. No ešte dôležitejšia je pre mňa úvaha o jazyku a o tom, ako ho používame a zneužívame. To je podľa mňa veľká téma súčasného sveta.“

Referencie

Peter Krištúfek