Kalendárium


1860 – 17. mája narodil sa v oravskej dedine Jasenová Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr. Otec Ján Bencúr Juriš bol roľník – šoltýs, určitý čas bol obecným richtárom v Jasenovej. Matkou Kukučína bola Zuzana, rodená Pašková. Krstil ho jasenovský farár Ctibor Zoch, známy predstaviteľ štúrovského hnutia, ktorého životné osudy Kukučín zobrazil v románe Bohumil Valizlosť Zábor.

1868 – Začal chodiť do ľudovej školy v Jasenovej. Vo vyšších triedach ho učil autor učebníc Ján Kožehuba, ktorý ho motivoval na ďalšie štúdia.

1871 – Od septembra Kukučín začal študovať na gymnáziu v Revúcej. Navštevoval ho až do jeho zatvorenia roku 1874.

1874 – Po zatvorení gymnázia v Revúcej pokračuje v štúdiu na slovenskom gymnáziu v Martine. V tomto roku bola urobená komasácia jasenovského chotára, ktorá sa neskôr (1884) stala podkladom pre jeho divadelnú hru Komasácia.

1875 – Vo februári odchádza do Banskej Bystrice dokončiť štvrtú triedu gymnaziálneho štúdia. V septembri  vstupuje na učiteľskú preparandiu v Kláštore pod Znievom. Spriatelil sa tu s Antonom Bielkom, neskorším spisovateľom, s ktorým vydávali Besiedky a Slovenský kalendár.

1877 – V lete z jasenovskej školy odišiel učiteľ Ján Kožehuba a na jeho miesto si jasenovčania s určitými výhradami zvolili Mateja Bancúra. Kým dokončil štúdiá rok ho v učiteľskom úrade zastupoval Peter Šimkovic.

1878 – V júni dokončil štúdium na učiteľskej preparandii. V septembri začal vyučovať v Jasenovej, hoci jeho úmyslom bolo pokračovať v štúdiu „vyššej preparandie v Pešti“. Popri učiteľskom povolaní, ktoré vykonával veľmi vážne nasledujúcich šesť rokov, mal aj funkciu kantora.      

1883 – Do svojho zošita s názvom Múzy Martina Kukučína zapisuje svoju prvú literárnu prácu Čo komu sudenô. V januári napísal koncept svojej práce Kus života, ktorá vyšla pod názvom Na hradskej ceste 6. 8. februára v Národných novinách. Táto próza je prvá uverejnená Kukučínova práca. V tom istom roku mu vychádzajú ďalšie prózy: Čas tratí – čas platí, Na jarmok, Dedinský jarmok, Na Ondreja, Máje, Pán majster Obšíval.

1884 – V prvom čísle Slovenských pohľadov je uverejnená jeho próza Hody. V pražskom študentskom spolku Detvan založenom roku 1882 referuje Cyril Krčméry o literárnych prácach Martina Kukučína a Pavol Socháň číta z rukopisu Kukučínovej prózy Rysavá jalovica. V národných novinách mu vychádzajú dve prózy (Hajtman, Obecné trampoty) a Slovenské pohľady mu uverejňujú prózu Susedia, ktorú ocenili ako najlepšiu prácu v rámci súbehu vypísaného bukurešťskými Slovákmi 100 frankami v zlate. V auguste Kukučín rozviazal učiteľský pomer s jasenovskou cirkvou.

1885 – v Almanachu mládeže slovenskej I. bola uverejnená Kukučínova próza Z teplého hniezda. V Slovenskom domovom kalendári II. vyšla ďalšia jeho próza Rysavá jalovica, v Letopise Živeny II. próza Pánsky hájnik a v Národných novinách próza Na svitaní. V júni Kukučín zmaturoval na gymnáziu v Šoproni. Mal úmysel zapísať sa na teologickú fakultu v Prešporku, avšak po zistení, že toto prostredie je značne protislovenské, odstúpil od tohto úmyslu a odišiel koncom októbra do Prahy, kde sa zapísal ako mimoriadny poslucháč na lekársku fakultu Karlovej univerzity. Býval v dome Dušana Makovického. Zoznámil sa a spriatelil s Jaroslavom Vlčkom a Rudolfom Pokorným. Ako člen spolku Detvan sa predstavil v novembri prečítaním úryvku zo svojej prózy O Michale. Dvadsiateho prvého novembra sa zapísal za riadneho poslucháča lekárskej fakulty. V zostatku roka čítal v ruskom origináli Tolstého román Vojna a mier a súčasne pracoval na poviedke Neprebudený.

1886 – Vyšli mu viaceré prózy: Veľkou lyžicou, Sviatočné dumy (Slovenské pohľady), Tri roje cez deň, Spod školského prachu (Národné noviny), Ako sa kopú poklady (Domový kalendár III), Pozor na čižmy (Slovenský obrázkový kalendár XV.), Neprebudený, O Michale (Slovenské besiedky I., ktoré vydal spolu s Antonom Bielkom). V spolku Detvan bol zvolený za zapisovateľa, aktívne sa zapájal do ďalšej jeho činnosti: okrem iného referuje o ruskej literatúre, osobitne o Tolstého diele Vojna a mier, o Turgenevovom románe Dym. V marci zomrela v Jasenovej Kukučínova matka, o jej smrti sa dozvedel až po jej pohrebe. Vyšiel srbský preklad jeho poviedky Rysavá jalovica.

1887 – V Slovenskom kalendári I uverejnil svoju prózu Na prielohu a článok O jednom spolku. V spolku Detvan referoval o Dostojevského románe Idiot a čítal svoje prózy Visitatio canonica, Náš pán kostolník. Za výraznú aktivitu v spolku bol na jeho XI. Valnom zhromaždení zvolený za jeho predsedu. Vyšli mu viaceré prózy: Visitatio canonica, Tiene i svetlo (Slovenské pohľady), Na obecnom salaši, Z našej hradskej, Na stanici (Národné noviny), Pred skúškou (Jarý věk).

1888 V Domovom kalendári V. vyšla Kukučínova próza Dedina v noci, v Slovenskom kalendári II ďalšia próza Preháňanky a v Slovenských pohľadoch próza Za ženou. Národné noviny uverejnili na pokračovanie jeho prózu Úvod k vakáciám. Spolok Detvan zorganizoval diskusiu o Gercenovom románe Kto je vinný?, do ktorej sa zapojil závažným príspevkom aj Kukučín.

1889 – V Slovenských pohľadoch vychádza Kukučínovi próza Mladé letá a preklad Gogoľovej novely Kepeň. Národné noviny uverejňujú jeho preklad Gogoľovej prózy Noc pred Božím narodením a referát o divadelnej sezóne v Prahe a prózu Vianočné oblátky. Zúčastnil sa drámou Komasácia na súťaži vypísanej v Národných novinách. Jeho drámu spolu s Horváthovej hrou Slovenská sirota odmenili prvou cenou, hoci pre slávnostné predstavenie v Martine vybrali Horváthovej hru. Na XVI. Valnom zhromaždení Detvana sa vzdal predsedníctva a neprijal opätovnú kandidatúru.

1890 – V Detvane sa zúčastnil búrlivej diskusie o pojme kolegialita a o literárnej kritike. Jeho postoj k pojmu kolektivita vychádzal z „kresťanského stanoviska“ (v každom človeku treba hľadať jeho dobré vlastnosti). Na schôdzkach tohto spolku referoval o pôvodnej veselohre Nádašiho a Šrobára, o Tolstého románe Kreutzerova sonáta, čítal Hviezdoslavovu báseň Na obnôcke. V tomto roku vyšli tieto prózy: Keď báčik z Chochoľova umrie (Slovenské pohľady), Prečo Adam Chvojkaspáva teraz už doma (Cernokňažník),  Malá črta z veľkého mesta, Pod vládou ženy (Národné noviny). V septembri na Dolnej Nive sa stretol s E. M. Šoltésovou.

1891 – Kukučínovi vychádzajú prózy: Dedinský román, Na podkonickom bále, Zakáša – darmo je!, Regrúti  (Slovenské pohľady), Když byl Matěj malý (Světozor),  Dokončil prózu Dve cesty. Pri požiari v Jasenovej zhorela časť rodného domu Kukučína.

1892 – V Slovenských pohľadoch vychádzajú Kukučínovi prózy: Mišo, Tichá voda, Slepá kura a zrno, Koniec a začiatok (táto próza vyšla aj knižne ako prvý zväzok Knižničky Slovenských pohľadov). Začiatkom marca sa zúčastnil spolu s Antonínom Sovom a ďalšími českými spisovateľmi výletu na Bielu horu. Pre tlač pripravil svoju prózu Dies irae... V júli vyšiel Almanach Detvana, ktorý redigoval aj Kukučín.

1893 – Býval u Neureutterovcov. Dvadsiateho piateho júla bol promovaný za doktora medicíny. Chcel praxovať v nemocnici v Bratislave, ale sa mu nepáčili pomery v tamojšom nemocničnom prostredí. V septembri a októbri navštívil spolu s Makovickým a Škarvanom Viedeň a Insbruck. V novembri sa vrátil do Prahy na dvojmesačnú prax na klinike profesora Maixnera. Na Vianoce oznamuje priateľovi Slávikovi, že ho zvolili za obecného lekára do Seliec na ostrove Brač. 18. novembra vystúpil poslednýkrát v spolku Detvan. Referoval o dráme F. X. Svobodu Útok zisku. V tomto roku mu vyšli ďalšie práce: Rohy (Slovenský obrázkový kalendár), Po deviatich rokoch, Do školy, Zo stupňa na stupeň (Slovenské pohľady).

1894 – Prvého januára odcestoval na ostrov Brač. Styk s vlasťou udržiaval prostredníctvom korešpondencie, slovenských a českých novín a časopisov. V Slovenských pohľadoch mu vyšla na pokračovanie próza Zápisky zo smutného domu.

1895 – Vyšla Kukučínova próza Na ľade (Slovenské pohľady). V lete navštívil Slovensko.

1896 – V Letopise Živeny I. vyšla prvá Kukučínova próza z Dalmatínskeho prostredia Prvá zvada. V Slovenských novinách vyšla próza Svadka a v Národných novinách próza Parník.

1897 – Kukučín v liste Janoškovi oznamuje, že sa chce natrvalo usadiť na Slovensku v Liptovskom Mikuláši. V Slovenských pohľadoch mu vychádza próza Štedrý deň.

1898 – Umrel Kukučínov otec. V máji podnikol cestu po chorvátskom pobreží a do Čiernej hory. Slovenské pohľady začínajú uverejňovať jeho črty z ciest (V Dalmácii a na Čiernej hore, Rjeka – Rohič – Záhreb).

1899 – Slovenské pohľady pokračujú v uverejňovaní jeho cestopisných čŕt. Vyšiel poľský preklad Kukučínových poviedok Neprebudený, Dedinský román, Tiene i svetlo, Do školy, Visitatio canonica pod názvom Obrazki i novelle Marcina Kukuczyna v preklade Romana Zawilińského s predslovom Vavra Šrobára. 28. októbra oznamuje, že sa definitívne vráti na Slovensko. Kukučín znechutený „intrigami a netaktnými listami“ (Noge) napokon sa vzdáva návratu na Slovensko.

1900 – V Slovenských pohľadoch mu vyšla próza Baldo et comp.

1901 – V slovenských pohľadoch mu vychádza poviedka Mišo II.  

1902 – V Národných novinách uverejnil úvahu Prechádza po Vlkolíne. Jozef Škultéty pozýva Kukučína na uprázdnené lekárske miesto do Novej Bane. Posiela Škultétymu začiatok románu Dom v stráni.

1903 – V Slovenských pohľadoch začal vychádzať na pokračovanie román Dom v stráni.

1904 – Na pokračovanie vychádza román Dom v stráni. V Národných novinách vychádza spomienkova próza Kukučína Zo študentských časov. Prvého júna dostáva rakúske štátne občianstvo. Dvadsiateho tretieho októbra sa Kukučín oženil s Pericou Didolićovou. Na svadobnej ceste boli v Prahe.

1906 – Vzdal sa miesta obecného lekára v Selciach na ostrove Brač.

1907 – V Slovenských pohľadoch vychádza dráma Komasácia. Druhého júna odišiel so ženou do Južnej Ameriky do Buenos Aires, odtiaľ do Santiaga, kde pracoval v nemocnici. Urobil si nostrifikačné skúšky zo španielčiny, aby mu uznali lekársky diplom.

1908 – Usadil sa v Chile v meste Punta Arenas a pracoval ako lekár medzi početnou juhoslovanskou komunitou, ktorá si ho veľmi obľúbila. Za túto prácu ho po prvej svetovej vojne vyznamenal juhoslovanský kráľ Petar radom sv. Sávu IV. stupňa.

1909 – Prenecháva Jozefovi Škultétymu všetky autorské práva i povinnosti za vydávanie svojich Zobraných spisov.

1910 – Vyšiel I. a II. zväzok Kukučínových zobraných spisov.

1911 – Vyšiel III., IV. a V. zväzok  Kukučínových zobraných spisov.

1913 – V Prahe vyšiel výber z Kukučínovej prozaickej tvorby.

1918 – Začal hľadať možnosti návratu do Československej republiky. V pražskom nakladateľstve J. Ottu vyšli dve Kukučínove prózy: Keď báčik z Chochoľova umrie, Mišo.       

1919 – Píše Jozefovi Škultétymu, aby mu poslal slovenské noviny a časopisy.

1920 – Vyšiel VI. zväzok Kukučínových Zobraných spisov. V Národných novinách sa objavujú úryvky Kukučínovho cestopisu Prechádzky po Patagónii.

1921 Vyšiel VII. zväzok Kukučínových Zobraných spisov. V liste Škultétymu (16. augusta) píše, že sa chystá na Slovensko a že intenzívne literárne tvorí. Prvýkrát sa objavuje zmienka o tom, že má mnoho poznámok napísaných svojským stenografickým písmom.

1922 – V tete sa s manželkou vrátil do vlasti. Zastavil sa v Paríži, z čoho vzišiel cestopis Dojmy z Francúzska. 12. septembra pricestoval do Chebu, kde ho privítal  dr. Ján Menšík. V Prahe ho privítal minister dr. I. Dérer. Stetol sa tu s Jaroslavom Vlčkom, Albertom Pražákom a ďalšími osobnosťami kultúrneho života. V sprievode básnika Ivana Kraska navštívil slovenských študentov v Štefánikovom kolégiu. Siedme októbra prišiel do Bratislavy, kde ho privítal Jozef Gregor-Tajovský. Neskôr navštívil Martin, Maticu slovenskú, stretol sa s niektorými slovenskými spisovateľmi. Navštívil aj Dolný Kubín, ubytovaný bol u Hviezdoslavovej vdovy Ilony. 19. októbra sa stretol s rodákmi v Jasenovej. Slovenské pohľady uverejnili úryvok z jeho cestopisu Prechádzky po Patagónii. Napísal a vydal divadelnú hru Bacúchovie dvor. Na konci roka bol v Martine, kde študoval materiál k historickému románu Lukáš Blahosej Krasoň.

1923 – Vyšla mu črta Spoločenské pôžitky (Slovenské pohľady). Navštívil ostrov Brač a vrátil sa na Slovensko, kde pokračoval v štúdiu historických materiálov. Vyšiel VIII. a IX. zväzok Kukučínových Zobraných spisov a prvý zväzok jeho čŕt z ciest po Patagónii.

1924 – Veľa cestuje. Navštívil Split, Zadar, Záhreb, Crkvenicu, Lipik a Starú Pazovu, kde pozdravil dramatika Vladimíra Hurbana Vladimírova. Vyšiel X. zväzok Kukučínových Zobraných spisov.

1925 – V Záhrebe a Lipiku pracuje na románoch Mať volá Lukáš Blahosej Krasoň. V októbri navštívil Split, Bratislavu a Prahu. V novembri odcestoval so ženou do Južnej Ameriky usporiadať osobné a majetkové záležitosti. Na tejto ceste Kukučínova žena ťažko ochorela.

1926 – Vrátil sa do Záhrebu. Neskôr sa usídlil v kúpeľnom mestečku Lipik. V Slovenských pohľadoch mu vyšla črta Zo starého Martina. V nakladateľstve G. A. Bežu v Trnave vyšiel prvý zväzok románu Mať volá.

1927 – Prišiel na dlhšiu návštevu na Slovensko. Zúčastnil sa na národopisných slávnostiach vo Vysokých Tatrách. Knižne vyšli jeho historické novely Košútky, Klbká, Rozmajrínový mládnik. Vyšiel aj XI. zväzok Kukučínových Zobraných spisov.

1928 – Národné noviny uverejnili rozsiahly Kukučínov článok Závažné skúsenosti a úvodník Ako národ pracuje k oslobodeniu. Vyšiel taliansky preklad Kukučínovej prózy Zápisky zo smutného domu. V apríli Kukučín vážne ochorel na zápal pľúc. Choroba sa ešte skomplikovala o zápal pobrušnice. Na následky týchto zdravotných komplikácií Kukučín zomrel 21. mája v nemocnici v Pakraci pri Lipiku. Dvadsiateho piateho mája bol pochovaný do provizórnej hrobky na záhrebskom cintoríne Mirogoj. V októbri jeho telesné pozostatky priviezli na Slovensko . Dvadsiateho siedmeho októbra bola rakva s Kukučínovým telom vystavená v Bratislave v Národnom divadle. O deň neskôr zvláštny vagón s rakvou sa dlhšie zastavil v Trnave, Novom Meste nad Váhom, Trenčíne a Žiline. Dvadsiateho deviateho októbra bola rakva s Kukučínovými telesnými pozostatkami slávnostne pochovaná na národnom cintoríne v Martine.