Literárna veda 2008


V priestore ustavičného diania
(Slovenská literárna veda 2008)

Jaroslav Vlnka

 

PaedDr. Jaroslav Vlnka, PhD.,

sa narodil 18. októbra 1971
v Bánovciach nad Bebravou.
Pracuje na Univerzite sv. Cyrila
a Metoda v Trnave

Literárna veda na Slovensku má už rokmi osvedčený systém, odborné publikácie sú prevažne knižnými výstupmi z grantov, ktoré rôznymi spôsobmi prezentujú výskumné úlohy a vedeckú činnosť. Rok 2008 bol v oblasti produkcie výsledkov literárnovedného výskumu porovnateľný s predchádzajúcim rokom. Najmä z hľadiska počtu vydaných publikácií, ich vedeckej úrovne a hodnoty, ale takisto spôsobu realizácie. Menej sa už naň ponášal z pohľadu kvantitatívneho rozvrstvenia podľa vedeckej špecializácie a popularizačného zacielenia. Počet publikovaných literárnovedných kníh, slovníkov, kritických vydaní a rozličných iných odborných materiálov a prác s populárnym nádychom a vročením 2008 znovu prekročil číselnú hranicu 40. Dosiahol aktuálny počet 42 publikácií, s ktorými ráta nasledujúce hodnotenie. Vzhľadom na skúsenosti z minulosti môžeme s istotou tvrdiť, že uvedený počet ešte porastie a definitívne sa ustáli v jesennom období. Keďže nezanedbateľné množstvo literárnovedných publikácií reálne vychádza až v nasledujúcom roku a uniká zachyteniu, táto sumarizačná reflexia si nenárokuje na komplexnosť, hoci naše úsilie sa k nej približuje. Kritériá výberu v našom hodnotení literárnej vedy sa vyznačujú šírkou záberu. Zaradili sme doň súborné kritické vydania tvorby výrazných osobností z rôznych období literárnej histórie, ktoré okrem pôvodných diel obsahujú mnoho cenných faktografických informácií o súbehu životov a diel, taktiež výlomky z dobových kritických ohlasov a epilógy vypracované spravidla v rovine vedeckej eseje či odbornej štúdie. V tomto smere vlani mierne prevládli výsledky plodnej spolupráce vydavateľstva Kalligram s Ústavom slovenskej literatúry SAV, na ktoré sa počtom doťahovali knihy z vydavateľskej dielne Matice slovenskej, raz v spolupráci s Literárnym informačným centrom. Zriedkavejšie boli zastúpené publikácie iných vydavateľstiev (F. R. & G., Vydavateľstvo Michala Vaška, Lúč). Kritické vydania zvyčajne finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR. Minulý rok znamenal upevnenie zastúpenia literárnoteoretických prác, ktorých počet sa nezmenil. Výraznejší vzostup nastal vo vydávaní kníh z odvetvia literárnovednej komparatistiky. Poklesol však počet syntetizujúcich literárnohistorických publikácií. Nazdávame sa však, že to nie je znakom nastupujúceho vývinového trendu, ale je to záležitosť časová a súvisí s nasýtením knižného trhu v predchádzajúcom období. Vzostupnú tendenciu sme zaznamenali pri monografických a špecifických analytických knihách, ktoré vychádzali častejšie ako vlani v univerzitných vydavateľstvách, čo len potvrdzuje poznatok z minulých období, že ťažisko literárnovedného výskumu sa čoraz viac presúva do akademického prostredia. Najmä v tomto prípade bolo problematické zachytiť a reflektovať vydané publikácie, ktoré zápasia s vlastnou dostupnosťou a distribúciou. Ľahšiu úlohu sme, naopak, mali pri knihách, ktorých autori sa s problémom dostupnosti vyrovnávali aj v roku 2008 prostredníctvom popularizácie vedeckého výskumu. Navzdory problémom s časovým posunom vydávania, ktoré paradoxne rieši čas, zostáva nám jasná nasledovná prezentácia literárnej vedy v roku 2008.

 

Naše hodnotenie otvára prehľad kritických vydaní. Opäť ako v predchádzajúcom roku dominovali publikácie z edície Knižnica slovenskej literatúry, ktoré zviditeľnili účinnú kooperáciu vydavateľstva Kalligram a ÚSL SAV. Renomovaný literárny historik a kritik Milan Hamada  je zostavovateľom knižnej publikácie Poézia slovenskej katolíckej moderny  (Kalligram a ÚSL SAV). Tento reprezentatívny výber poézie a kritickej reflexie tvorby básnikov katolíckej moderny je doplnený komentármi diel, kalendáriom aktivít a tvorivej činnosti, medailónmi autorov a rozsiahlou obrazovou prílohou. Hamada uzatvára tento výber vyčerpávajúcim a odborne založeným doslovom, ktorý nadobúda charakter vedeckej štúdie. Zvýšenú pozornosť venuje vývinovým súradniciam katolíckej moderny, jej formovaniu v kontexte súdobej literatúry, na priesečníku vplyvov avantgardných smerov. Analyzuje najmä obdobie nástupu tohto poeticko-generačného zoskupenia, rozoberá názory Pavla Gašparoviča Hlbinu na intencionalitu tvorby katolíckej moderny, ktorý  „ako katolícky básnik – kňaz s modernistickými ambíciami (...) už na začiatku formuluje program absolútnej poézie v bermondovskom duchu“. Hamada si všíma dôsledky avantgardného pôsobenia na typologický výraz umeleckej štruktúry katolíckej moderny, jej básnické špecifiká vymedzuje vo vzťahu a porovnaní so slovenskou nadrealistickou poéziou. Katolícka moderna „s nadrealizmom má spoločný program očisťovania poézie od mimoestetických zložiek, smerovanie k novému lyrizmu...“ Hamada sa zamýšľa aj nad transcendentným a senzuálnym vnímaním básnického slova a označuje individuálne odlišnosti básnikov katolíckej moderny. Zhodnotenia kontextových a vývinových vzťahov, interpretačné postrehy a sýte faktografické informácie túto publikáciu predurčujú na uplatnenie v pedagogickej praxi a využitie v ďalšom systematickom literárnovednom výskume.

Literárna vedkyňa a teoretička Zora Prušková, ktorá sa ako zostavovateľka pričinila o kritické vydanie knihy  Alfonz Bednár: Sklený vrch (Kalligram a ÚSL SAV), je taktiež autorkou kalendária života a tvorby, komentárov, vysvetliviek i analytického doslovu. Publikácia predstavuje výber z Bednárových kratších próz z obdobia 50. a 60. rokov minulého storočia, opätovne prináša vrcholný román autora, ktorý dal názov celému výberu. Dôležitou súčasťou sú filmové scenáre autora. Upozorňujú na výrazný prínos do slovenskej kinematografie, na invenčnú a efektívnu spoluprácu Alfonza Bednára s režisérom Štefanom Uherom. Úspešnosť spoločných filmových projektov rozhýbala novú vlnu česko-slovenského filmu, čím sa zreteľne zapísali do histórie. Zostavovateľka publikácie v doslove Alfonz Bednár „iný“ autor v období jediného tvorivého názoru, ktorý nadobúda atribúty štúdie, uvedie čitateľa do komplikovaných čias nepriazne pre slobodnú kreativitu. Napriek tomu, že Bednárove „dielo bolo objektom ideologického vytesňovania“, jeho autor sa nevzdával práva na autenticitu umeleckej výpovede, a preto neskĺzol k ideovo-estetickým skresleniam a umeleckým zjednodušeniam. V súslednosti so sympatickým tvorivým činom autora Prušková vytvára nezaťažený portrét diela a osobnosti Alfonza Bednára.

Literárna vedkyňa a vysokoškolská pedagogička Marta Součková pripravila kritický výber zo žánrovo a štýlovo rôznorodého diela autora medzivojnového obdobia pod vecným názvom  Jozef Cíger Hronský: Prózy (Kalligram a ÚSL SAV). Výber sleduje tvorbu autora, v ktorej doznievali realistické vplyvy, objavovali sa expresionistické podnety a prejavovala sa odvaha experimentovať s prozaickou formou. Pozostáva z vybraných poviedok zo súborov realistického typu U nás (1923), Domov (1925), Medové srdce (1929) a Tomčíkovci (1933), tiež z expresionisticky upätých próz z knihy Sedem sŕdc (1934) a z experimentálneho románu o komunikačnom probléme Pisár Gráč (1940). Výber dopĺňa jedna poviedka – Smiech Rozálie Ďurišovej – z posmrtne vydaného súboru Pohár z brúseného skla (1964). Otázka foriem a charakteru komunikácie podnietila Součkovú k napísaniu doslovu, zameraného práve na komunikačný problém. K pochopeniu jeho rozsahu, zmyslu a pálčivosti nás vedie už jeho názov: K spôsobom komunikácie v Hronského prózach a s nimi. Esejisticky ladené zamyslenie sa začína parafrázou Wittgensteina, „o čom sa nedá hovoriť, o tom treba mlčať – azda tiež platí, že len ten, kto vie byť ticho, dokáže zmysluplne vypovedať“ a vyúsťuje v literárnom poznatku: „mlčanie i hovorenie má v texte svoje miesto, na rozdiel od života však autor potrebuje slová na vyjadrenie ticha a naopak, v mnohých, najmä tragických situáciách, ich musí vynechať, hoci by v realite odzneli“. Součková sa postupne dopracuje k solídnej typológii postáv a špecifikácii prehovorov, mlčania a komunikácie s druhými ľuďmi a so sebou, determinovaných komunikačnou situáciou, prostredím, povahou vzťahu alebo osobnými dispozíciami a fatalizmom postavy. Reflexie, ktoré idú naprieč tvorivým vývinom Hronského a prenikajú svetom jeho protagonistov, Součková zakľučuje zistením: „Hronského v naznačenom zmysle zaujímal predovšetkým vnútorný svet jednotlivca, nie vonkajšie dejiny ľudstva, azda s výnimkou románu Svet na Trasovisku.“ Súčasťou výberu, okrem doslovu, komentárov, vysvetliviek, kalendária života a diela napísaných zostavovateľkou, sú fragmenty z osobnej korešpondencie autora so súčasníkmi (J. Škultéty, B. S. Timrava, E. B. Lukáč) a ohlasy dobovej kritiky aj aktuálnej odbornej reflexie jeho tvorby (A. Mráz, M. Považan, A. Matuška, J. Števček, J. Kopál, V. Petrík, M. Bátorová, J. Kuzmíková a ďalší). Takisto písomne zaznamenané spomienky z pera jeho najbližších, priateľov a generačných rovesníkov, ktorí s ním zdieľali podobný údel (J. Okáľ, J. E. Bor, K. Čulen a manželka Cecília Cígerová–Hronská), ktoré dotvárajú celistvý obraz tejto osobnosti.

Literárna historička Marcela Mikulová, zameraná na obdobie realizmu, pri editovaní knižného výberu Božena Slančíková Timrava: Prózy (Kalligram a ÚSL SAV), vychádzala zo svojho doterajšieho výskumu o parciálnych otázkach uvedenej etapy literárneho vývinu, ktorého výsledky boli uverejňované časopisecky, ale aj knižne. Súhrnne napríklad prostredníctvom kolektívnej odbornej didaktickej práce Panoráma slovenskej literatúry II. (2005) alebo antológií významných autorov obdobia Slovenský literárny realizmus II. a III. (2007, 2008). Známe poznatky z výskumu, spolu s novšími nápadmi a zisteniami o Timravinom diele Mikulová reflektuje v ťažiskovej štúdii Nič – len láska, ktorú nájdeme na mieste epilógu. Zároveň obsahuje zdôvodnenie výberu – Mikulová vyberá tie prózy, „ktoré zobrazujú lásku v niektorej z jej podôb“ . Bola to totiž láska a jej nedostatok, rozplynutie alebo nedosiahnutie, ktorá motivovala Timravu k napísaniu značnej časti prozaických prác, vdýchla im umelecký výraz a poskytla nepomerne viac, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Mikulová zdôrazňuje šírku, univerzálnosť a naliehavosť tejto témy, ktorú napokon potvrdzujú prezentované poviedky, pôvodne uverejnené najskôr na stránkach Slovenských novín (Za koho ísť?, Ondro Karman), potom v Slovenských pohľadoch (Nemilí, Bál, Veľký majster, Bez hrdosti, Márnosť všetko) a neskôr v časopise Živena (Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Všetko za národ). Zostavovateľka analyzuje prózy so ženskou hrdinkou, dedinskou tematikou a problematikou medziľudských, prevažne partnerských vzťahov v úzkej väzbe s osobným bytím, myslením a povahovými vlastnosťami Timravy. Mikulová ukazuje, že danosti, ktoré determinujú existenciu človeka v negatívnom smere a vedú ho k rezignácii na vlastné šťastie, sú darom pre tvorbu. „Timravina duševná nespokojnosť bola trvalým impulzom jej tvorby, ťažiskom dramatického napätia i zdrojom provokatívneho vnútorného hľadania. Vďaka nej nás i dnes fascinujú jej záznamy spodných prúdov lásky,“ tvrdí Marcela Mikulová v publikácii, ktorá okrem autorských častí: doslovu, kalendária a komentárov a vysvetliviek, obsahuje aj transkripcie a výlomky z Timravinej korešpondencie a kritických ohlasov na jej tvorbu. Potvrdzuje úspešné zvládnutie zámeru a prispieva ku komplexnejšiemu poznaniu života a diela realistickej autorky.

Jeden z najaktívnejších literárnych vedcov posledného obdobia Július Pašteka pripravil na vydanie dielo Mikuláš Šprinc: Pustovníci zo Skalky. Svätý Andrej-Svorad a svätý Beňadik (Lúč), ktorého autorom je príslušník katolíckej moderny. Oslavne akcentované rozprávanie Mikuláša Šprinca o živote svätcov je skomponované ako umelecká biografia a vyznieva ako citlivý návrat básnika do čias zrodu kresťanstva v starobylej Nitre, meste pod Zoborom. Odborný rozmer Šprincovej knihe dodáva až výstupná štúdia Júliusa Pašteku, pomenovaná symbolicky: Literárny návrat Mikuláša Šprinca domov. Štúdia má opisno-interpretačnú povahu. Spracováva a reflektuje životopisné i bibliografické míľniky básnika. Pašteka najskôr vytvára domáci profil náčrtom vývinu tvorby M. Šprinca až do chvíle odchodu do emigrácie. Plodnej a rozsiahlej exilovej tvorbe zostavovateľ vyčlenil samostatnú kapitolu, v ktorej asociatívne uvádza Maurovu stredovekú legendu Život svätých pustovníkov, vyznávača Svorada-Andreja a mučeníka Benedikta a zamýšľa sa nad jej prienikmi a presahmi do Šprincovho diela o známych „pustovníkoch zo Skalky“.

Literárna historička Tatiana Kusá preložila z latinského originálu literárnu pamiatku z obdobia baroka – dielo Daniel Krman ml.: Itinerárium. Cestovný denník (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov). Autorka prekladu sa usilovala „zachovať základné členenie Krmanovho štýlu“ a zdôrazniť jeho beletristický charakter. Kusá sa opiera o reedíciu Cestovného denníka z roku 1969, jej spracovanie vysvetliviek vychádza zase z vydania z roku 1975. Publikáciu dopĺňa vecne napísaný epilóg, nasýtený biografickými údajmi. Vyznačuje sa pokusom o sprítomnenie dobovej atmosféry odkrývaním súvislostí medzi životom, obdobím a dielom. Faktografické ladenie doslovu získava dôležitosť zvýraznením Krmanovho spôsobu spracovania a zakomponovania faktov do svojho diela, pri ktorom uplatnil umeleckú licenciu a idealizáciu. Autorka doslovu vyzdvihuje osobné zaujatie a tvorivé nadšenie Daniela Krmana pre tému a súčasne historickú hodnovernosť jej segmentov. Za silnú stránku Krmanovej stratégie považuje drobnokresbu, ktorou „spestril typový register postáv v staršej slovenskej literatúre“, do pozornosti dáva „cenné poznámky o národopisných zvláštnostiach obyvateľstva“, reflektované v rámci cestopisného denníka.

Literárny teoretik a historik Michal Gáfrik edične pripravil kritické vydanie diela Martin Rázus: Zdvihnite život! (Matica slovenská), ktoré doplnil vzhľadom na jeho zameranie náležitým životopisom a bibliografiou. V odborne cennej štúdii Básnik tragiky života sa Gáfrik díva na Rázusa ako na „etickú osobnosť“, teda človeka, ktorý vyvíja enormné úsilie vo vytrvalom pátraní po „zmysle ľudského bytia“ a pokúša sa nájsť miesto a spôsob plnohodnotného uplatnenia. Gáfrik obzvlášť zvýraznil  „Rázusovo hľadačstvo“, ktoré akceleruje vo výchovnom pôsobení jeho poézie. Zostavovateľ nezabúda ani na vplyv spoločensko-historických udalostí, poukazuje na ich zrkadlenie v tvorbe básnika. Výnimočné postavenie autorskej stratégie Martina Rázusa v kontexte slovenskej literatúry je zakotvené v osobitosti jeho subjektívnej lyriky, v ktorej prekvapujúco neabsentuje spoločenská angažovanosť, ani potreba premeny aktuálneho stavu.

Literárny historik Jozef M. Rydlo zostavil rozsiahlu a obsažnú reedíciu publikácie Karol Strmeň: Návštevy (Matica slovenská). Antológia prekladov svetovej lyriky poukazuje na široké pole prekladateľskej pôsobnosti tohto reprezentanta katolíckej moderny Nájdeme v nej preklady z rôznych jazykov: od starogréckej poézie (Sapfó, Anakreon, Pindaros) až po Strmeňových básnických súčasníkov (R. Morales, T. Rózewicz, R. Lowell.). V Strmeňovom výbere prevláda rozmanitosť duchovne zameranej básnickej tvorby francúzskej, španielskej, nemeckej a poľskej literatúry. Antológia je zavŕšená epilógom, v ktorom sa reflektuje prijatie Strmeňových Návštev literárnou kritikou v historickom priereze. Publikácia prináša odborné hodnotenia tohto monumentálneho prekladateľského diela od M. Tomčíka a J. Hvišča, ale aj hodnotiacu autoreflexiu Karola Strmeňa o prekladateľskej činnosti v znovu uverejnenom rozhovore s Martou Zamborovou (Literárny týždenník, 1992).

Na dvojjazyčnom, slovensko-anglickom výbere z poézie nedávno zosnulého velikána slovenskej literatúry 20. storočia – Milan Rúfus: Niesť bremeno a spievať/ To Bear the Burden and Sing (Matica slovenská a Literárne informačné centrum) – sa ako prekladateľ podieľal takisto básnik John Minahane a bibliografickú poznámku a doslov napísal Viliam Marčok. Sugestívne aj odborne fundovane zachytil vstup básnika do literatúry. Zamyslel sa nad Rúfusovým hľadaním dôstojného miesta v dobovom kontexte. Úsilie básnika vykresľuje dramaticky a politicky akcentuje ako vzdor proti nomenklatúre, keď píše: „v kontexte domácej komunisticky angažovanej poézie si ho vyvzdoroval ťažko“. Marčok vníma básnické gesto Milana Rúfusa zjavne v širších spoločensko-kultúrnych a hlbších vývinových súvislostiach, ale nezriedka aj v ich predstihu. Opätovný návrat Rúfusa k symbolizmu a moderným básnikom zdôvodňuje ako zámer. Vysvetľuje ho nasledovne: „dovidel na príčiny stroskotania avantgardných programov na apokalyptickej realite vojny“ a zvnútorňuje zaujímavým interpretačným zistením že „Baudelairov tajomný svet symbolov zmenil na kolobeh simulakrov“.

Popredný literárny teoretik, vysokoškolský pedagóg a básnik Ján Zambor zostavil prvý slovenský výber z poézie nevšedného čuvašského, po rusky píšuceho básnika Gennadij Ajgi: Obdarená zima (F. R. & G.). Výber okrem Ajgiho básnickej tvorby sprítomňuje emotívne pôsobivú spomienku manželky básnika Galiny Ajgijovej o jeho posledných dňoch. Súčasťou výberu sú príležitostná poézia a próza, ktoré sú prejavom úcty, obdivu a uznania (J. Zambor, V. Kupka). Z hľadiska literárnovednej relevancie má význam štúdia Jána Zambora na mieste doslovu, nazvaná Lyrika bolestnej stigmatickosti a fascinujúcej prvotnosti. Ide o analýzu Ajgiho básnickej perspektívy a stratégie, ktorá vychádza zo zvnútorneného čitateľského zážitku a nárokuje si na komplexnosť. Zambor považuje Ajgiho za básnika, ktorý narába s tichom a necháva voľný priechod emóciám v ich úprimnej prirodzenosti. V jeho poézii sa stretávajú vplyvy čuvašskej tradície, ruských avantgardných literárnych smerov a umocňuje sa prírodné bytie. „Výrazom vysokej miery citlivosti Ajgiho lyriky sú v nej lyricky účinné obrazy záchvevov, ktoré sú často zákmitmi zraniteľnosti, bolesti a tragizmu.“ Po formálnej stránke sa vysoká citlivosť prejavuje stieraním hraníc, čoho dôsledkom je žánrový synkretizmus. Zambor takisto sleduje recepciu tvorby G. Ajgiho v slovenskom a českom literárnom prostredí.

Významné množstvo publikácií vzniklo v oblasti literárnej histórie. Išlo spravidla o monografické práce, ktoré na rôznom stupni ucelenosti a rozličnými metódami reflektovali tvorbu konkrétneho autora, generácie či etapy literárneho vývinu. Boli dielom autorov, kolektívov alebo vyšli ako zborníky z konferencií. Niektoré z nich už majú tradíciu a vyvstali z potreby hodnotovej diferenciácie a začleňovania aktuálne vydaných umeleckých diel do kontextu a vývinových súradníc slovenskej literatúry. Väčšina nájde uplatnenie v pedagogickom procese, resp. stane sa zdrojom pre pokračujúci vedecký výskum. Ambíciou časti literárnohistorických publikácií bolo osloviť široké čitateľské publikum.

Tento cieľ si vzali za svoj aj literárni historici a teoretici Augustín Maťovčík, Peter Cabadaj a Pavol Parenička, ktorí pripravili Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia  (Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica). Ide o rozšírené vydanie rovnomenného lexikónu z roku 2001. Slovník je koncipovaný ako široký výber  „básnikov, prozaikov, dramatikov, literárnych a kultúrnych historikov, vedcov a kritikov“. Kritériom výberu autorov sa stala „iba“ podmienka publikovania dvoch knižných literárnych diel po roku 1900. Vzhľadom na nastolenú koncepciu sa v slovníku vedľa seba ocitli štýlovo rôznorodí a kvalitatívne odlišní autori, od výrazných osobností pôvodnej tvorby a literárnej vedy až po začínajúcich publicistov a kritikov. Ak zostavovatelia slovníka neuplatnili mimoliterárne kritériá výberu, tak potom ani kritériá umeleckej a odbornej kvality, ktorá je na druhej strane, najmä pokiaľ ide o nedávne roky, stále diskutabilná a otvorená. To, že v slovníku absentujú niektorí mladší zaujímaví autori, ako I. Lukáčová, ale sú prítomní autori s grafomanskými sklonmi (Pavel Urban), je v istom zmysle stále akceptovateľné. Skutočnosť, že sa do slovníka so širokým záberom, povedľa časopisecky publikujúcich básnikoch a kritikoch nedostali re  levantní spisovatelia a renomovaní autori odbornej literatúry (J. Kuzmíková, L. Čúzy), zostáva otázkou. Napriek tomu publikácia napĺňa vytýčené ciele najmä z funkčného hľadiska. Prehľadnou kompozíciou a vecným spracovaním hesiel uspokojí široký okruh čitateľskej verejnosti a množstvom odkazov na kritickú reflexiu aj odborného adresáta.

Literárny historik, kritik a vysokoškolský pedagóg René Bílik v minuloročnej publikácii Duch na reťazi (Kalligram) vychádzal z doterajších postrehov a zistení uverejnených v monografii Industrializovaná literatúra (1994) a v knihe No a čo! (2001). Zaostruje pohľad na skryté mechanizmy literárneho procesu a života v období totalitného režimu (1945 – 1989), v ktorom boli produkty umeleckej tvorby neraz nástrojmi moci. Zhodnocuje zámery a postoje spisovateľov k funkcii a významu literárnej tvorby vo vzťahu k skutočnosti a spoločenskému systému. Poukazuje na spory o orientáciu a pozoruje formovanie ideologického a estetického modelu literatúry v danom časovom rozpätí. Naznačuje mocenské presahy literatúry vo favorizovanej koncepcii socialistického realizmu. Z Bílikových úvah vyvstáva otáznosť lineárneho plynutia literárneho vývinu. Vyslovuje názor, že „v žiadnom dynamickom systéme... nejestvuje len jednosmerný pohyb jeho zakladajúcich komponentov“. Najnovšia publikácia R. Bílika je cenným príspevkom k dejinám literárneho myslenia na Slovensku.

Literárna vedkyňa Zora Prušková, ktorá sa sústreďuje na problematiku súčasnej literatúry, sa v minulom roku dočkala reedície monografie s výstižným názvom Keď si tak spomeniem na šesťdesiate roky... (Ars Poetica) – prvýkrát vyšla pred pätnástimi rokmi vo vydavateľstve Proxy. Publikácia zahŕňa analytické štúdie napísané pomerne komplikovaným, ale kultivovaným vedeckým štýlom. Prušková pracuje metódou hĺbkových interpretačných sond, preniká do vývinovo produktívnych literárnych diel D. Tatarku, R. Slobodu, V. Šikulu, J. Johanidesa, P. Vilikovského, D. Mitanu, J. Puškáša a D. Kužela, príslušníkov generácie Mladej tvorby, z ktorých mnohí určovali trendy a tvorili umelecky hodnotné diela ešte aj v 90. rokoch 20. storočia. Prušková si všíma kontextové súvislosti, spôsoby intertextového nadväzovania, vzájomné ovplyvňovanie, pričom využíva postštrukturalistické a postmodernistické filozofické a literárno-teoretické podnety R. Barthesa, R. Rortyho a J. – F. Lyotarda.

Literárny vedec, prekladateľ a prozaik Tomáš Horváth publikoval najvýznamnejšiu prácu monografického charakteru uplynulého roka, knihu Ján Hrušovský a modernizmus (Slovak Academic Press). V súbore prísne analytických štúdií sa Horváth zameral na dosiaľ málo prebádanú tému literárnej vedy: Hrušovského prozaickú tvorbu medzivojnového obdobia. Publikácia posúva výskum danej problematiky vpred a mení tak jeho súčasný stav k lepšiemu. Horváth upriamuje pozornosť na ranú tvorbu autora v poprevratovom období, interpretuje zvolené poviedky súboru Pompíliova Madona (1925), novelu Muž s protézou (1925) a prózu Dolorosa (1925), v ktorých Hrušovský zobrazuje inšpiratívny arzenál vlastných zážitkov nadobudnutých počas 1. svetovej vojny a pobytu v Taliansku. Autor bystrých tvorivých aj odborne založených štúdií pracuje metódou striktných analytických prienikov do umeleckej štruktúry textov a vnáša nový argumentačne vymedzený pohľad na tradičné významovotvorné modely interpretácie Hrušovského prózy, ktoré doteraz mali prevažne didaktickú povahu a uprednostňovali význam expresionizmu na ich utváranie. Horváthove interpretačné riešenia invenčne rozrušujú vžité predstavy o vplyvoch a inšpiračných zdrojoch a stratégii stvárnenia námetov v tvorbe tohto medzivojnového autora. Na úkor expresionistických tendencií sa významnejšie nakláňajú na stranu modernistického umenia. Publikácia Tomáša Horvátha je cenná najmä v jednotlivostiach, v bravúrnych interpretačných postrehoch a zisteniach. Na základe dôsledných analýz vybraných próz smerujúcich do vnútornej štruktúry reflektuje sériu ďalších prvkov, ktoré boli pre Hrušovského autorský štýl špecifické. Za také možno pokladať pestrú škálu variácií motívu smrti či esteticky účinné a individualizované vytváranie postavy osudovej ženy (la femme fatale). Zúžený pohľad na parciálne otázky sémantického vyznenia Hrušovského diela Horváth zmysluplne včlenil do širších kontextových súvislostí.

Mladý vysokoškolský pedagóg a literárny vedec s básnickou skúsenosťou Ján Gavura, známy aj ako literárny kritik, systematicky zameraný na súčasnú poéziu, debutoval zaujímavým literárnovedným dielom Ján Buzássy (Kalligram). V analyticky komponovanej monografii o významnom príslušníkovi staršej básnickej generácie si Gavura všíma sémantickú stránku a intertextový rozmer básní. Smeruje k vytvoreniu vlastného interpretačného modelu Buzássyho poézie a ponúka prvý ucelený pohľad na jeho tvorbu, ktorý formuje v súvislostiach so súdobou literárnou situáciou a osudmi básnika, takisto v bytostnom vzťahu k existencii a v etickom rozmere jeho poézie.  „J. Buzássy hneď na začiatku svojej tvorby spojil básnické umenie s umením života a za spoločné východisko a cieľ si zvolil mravný imperatív,“ nazdáva sa Ján Gavura, a tak ako býva zvykom, monografiu završuje chronologickým prehľadom života a diela básnika.

Nádejná autorka v oblasti vedecko-interpretačného výskumu súčasnej literatúry Eleonóra Krčméryová publikovala knihu, ktorej tému zreteľne vyznačuje opisný názov Poznámky k poetickej (de)generácii. Pohľad na mladú slovenskú prózu 90. rokov (Stimul). Publikácia predstavuje knižnú verziu obhájenej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Autorka sleduje prozaické výboje mladej generácie vstupujúcej do literatúry v hektickom období obnovenej plurality po roku 1989. Krčméryová však neponúka komplexný pohľad na vývinovú genézu prózy, nepokúša sa ani o prehľadové dejiny, jej prístup k zvolenej problematike je výberový. Knižka obsahuje interpretačné prieniky do esteticky a umelecky favorizovaných textov M. Kopcsaya, Ballu, V. Pankovčína, V. Šikulovej a J. Juráňovej. Popri významovej interpretácii otvára poetologické otázky, charakterizuje autorskú stratégiu zobrazovania skutočnosti a spracovania námetov a v konečnom dôsledku naznačuje vývinové súvislosti. Ďalší mladý literárny vedec  Zvonko Taneski  je autorom literárnoteoreticky orientovanej práce Metaforické modely obraznosti v poézii Jána Ondruša (Logos), ktorá je takisto ako v predchádzajúcom prípade knižným vydaním dizertačnej práce. Taneski si všíma variácie obraznosti v poézii príslušníka tzv. trnavskej skupiny – Jána Ondruša. V čase zvýšeného záujmu o tvorbu tohto básnika sa Teneski pokúša prispieť do odbornej diskusie vlastnými interpretačnými zisteniami a postrehmi.

Vysokoškolský pedagóg a literárny historik Pavol Holeštiak napísal spomienkovú publikáciu Exulant, ktorý neodišiel (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), v ktorej vypracoval osobnostný portrét Pavla Hrtusa Jurinu. Kniha o tomto prozaikovi katolíckej moderny, využívajúcom v tvorbe prvky ornamentalizmu, obsahuje bohatý faktografický materiál, životopisné súradnice, prozaické začiatky aj prekladateľské pokusy. Holeštiak opisuje Jurinovu málo známu tvorivú činnosť predovšetkým v austrálskej emigrácii, eviduje frekvenciu a úroveň jeho literárnych príspevkov uverejnených v krajanských časopisoch Slovák v Amerike, Most, Kanadský Slovák atď. V predmetnej publikácii prevažuje štatisticko-informatívny prístup nad opisno-analytickým. Holeštiak doslova mapuje odbornú reflexiu o P. Hrtusovi Jurinovi v slovenských periodikách, ku ktorej pripája výsledky anketového sociologického prieskumu poznania osobnosti a tvorby tohto spisovateľa, zrealizovaného medzi vysokoškolskými a stredoškolskými študentmi, kultúrnymi pracovníkmi a kysuckými krajanmi. Výraznejším prínosom tejto publikácie je viacero doteraz neznámych faktov o P. H. Jurinovi.

Spisovateľ, literárny kritik a publicista Jozef Leikert prispel do knižnej produkcie uplynulého roku spomienkovou monografiou Taký bol Ladislav Mňačko (Luna). Balansuje na hranici literatúry faktu a odbornej popularizačnej práce. Jej hodnota spočíva v množstve nazhromaždených archívnych materiálov, ktoré zviditeľňujú dosiaľ nepoznané zákutia dynamického života a tvorivej práce tohto kontroverzného beletristu a publicistu, unikajúceho presnému zaradeniu. Leikert pri spracovaní náročnej témy využíval „modernú metódu oral history, ktorá patrí medzi najprogresívnejšie pri tvorbe vedeckých diel“, pričom mohol ťažiť z vlastných reminiscencií na osobné stretnutia z Ladislavom Mňačkom. Jozef Leikert, v zmysle vopred naplánovaných zámerov, vyvíja úsilie s cieľom „preniknúť k pochopeniu“ Mňačkovej osobnosti v historickom priereze premien spoločnosti a politických systémov, v ktorých autor žil a tvoril. Stanovený cieľ sa autorovi tejto svojskej „oral history“ darí dosiahnuť.

Mladé adeptky literárnej vedy Zuzana Bariaková a Martina Kubealaková pripravili zborník Podoby outsiderstva v umeleckej literatúre (Univerzita Mateja Bela) vydaný na CD. Vzišiel z príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutočnila na Fakulte humanistiky UMB (2007). Príspevky na atraktívnu tému v zborníku uverejnili pedagógovia a študenti z akademického prostredia a niekoľkých vzdelávacích inšitúcií na Slovensku, ale aj prispievatelia zo susedných krajín (K. Krnová, I. Jančovič, H. Jakubík, V. Žemberová, M. Petríková, H. Jakubík, R. Novák, A. Ja  niec-Nyitrai, M. Písková, J. Šveda a mnohí iní). Príspevky sú rozčlenené podľa zamerania a spôsobu spracovania tematiky do dvoch častí. Človek z okraja uprostred literatúry je názov prvej časti, ktorá obsiahla štúdie zacielené na varianty preskupovania literárnej fikcie umeleckého diela s bezprostrednou skúsenosťou autorovho života. Fenomény výrazovo pestrej prezentácie literárneho hrdinu zo spoločenskej periférie sa v príspevkoch usúvzťažňujú s bytostným ustrojením spisovateľov, ktorí sa z rôznych príčin ocitli v úlohe outsidera alebo sa rozhodli zaujať pozíciu outsidera – produktívnu pre literárnu tvorbu. Druhá časť Outsider v textových svetoch literatúry zahŕňa príspevky reflektujúce metamorfózy „outsiderstva“ z hľadiska princípu tematizácie a kategórie postavy, v konkrétnych etapách vývinu literatúry od stredoveku až po súčasnosť. Bezprostredná súvislosť s existenciou autora tu už nie je podmienkou. Do centra pozornosti sa dostáva výlučne „textové“ outsiderstvo zdôvodnené spravidla slohovo a historicky. Zborník uzatvárajú štúdie o outsiderstve v literatúre pre deti a mládež, v germánskych a frankofónnych literatúrach. Jedným z atribútov príspevkov zaradených do zborníka je čitateľská pútavosť, ktorú si vyžiadalo spracovanie atraktívnej výskumnej témy. Dôležité sú početné impulzy, ktoré prináša pre budúci výskum.

S vročením uplynulého roku sme zatiaľ iba zaregistrovali publikácie, ktoré vyšli nedávno a spája ich potreba diskusie o otvorených problémoch súčasnosti. Hovoríme o zborníkoch zaoberajúcich sa živou literárnou históriou, ktorá zasahuje do prítomnosti, a aj aktuálnou literárnou situáciou. Ide o vedecké zborníky s rodiacou sa odbornou tradíciou. Zborník K poetologickým a axiologickým aspektom literatúry po roku 1989 III. (Prešovská univerzita) zostavila literárna vedkyňa Marta Součková a obsahuje príspevky účastníkov vedeckej konferencie (Z. Rédey, M. Součková, V. Žemberová, J. Pácalová, Z. Petríková, J. Gavura, E. Pariláková, J. Šrank, Ľ. Somolayová, J. Vlnka, Z. Stanislavová, D. Kršáková, R. Passia a iní), v ktorých sa z perspektívy vlastnej odbornej špecializácie a záujmu sústredili na problematiku a trendy literatúry prevažne 90. rokov minulého storočia. Zborník zachytáva nápadité impulzy a inšpiratívne názory. Zborník Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2007  (Ars Poetica a ÚSL SAV) je spoločným dielom širokého autorského kolektívu (V. Barborík, K. Csiba, J. Gavura, M. Jareš, D. Kršáková, E. Príhodová, Z. Rédey, Ľ. Somolayová, M. Součková, I. Taranenková a iní) a prináša príspevky z druhého ročníka medzinárodného vedeckého seminára zorganizovaného ÚSL SAV. Podobne ako v predchádzajúcom roku mali príspevky najmä bilančný alebo analytický charakter, ktorý nadobúda rozmer uceleného zhrnutia tvorby alebo systematických interpretačných riešení parciálnych otázok literárneho vývinu či výrazných tvorivých počinov.

Popularizačný pól literárnej histórie reprezentuje básnik a textár Kamil Peteraj, ktorý uviedol na knižný trh spomienkovú knihu Aby to fungovalo (Forza), zrealizovanú vo forme rozhovorov. Odpovedal na otázky, ktoré kládol spisovateľ Ján Štrasser. Publikácia je silne popularizačná a čitateľsky ústretová. Odkrýva a prezentuje tvorivé vzopätie Kamila Peteraja na pozadí historického vývinu. Je koncipovaná ako príbeh života a nadobúda charakter úprimnej spovede o profesionálnych cieľoch, ktoré logicky viac súvisia s textárstvom a hudobným priemyslom. Rozhovory sa posúvajú do rôznych rovín, ťažisko literárnej tvorby a textárskej produkcie sa rozplýva na spoločenskom a politickom podklade. Pútavé rozprávanie len miestami naberá dimenziu odbornej reflexie. Literárnej tvorbe a literárnemu smerovaniu sa Kamil Peteraj venuje v časti Každý spisovateľ si myslí – literatúra som ja, v ktorej sa prihlásil k básnickému posolstvu Jána Smreka, Valentína Beniaka a Miroslava Válka.

Spisovateľka a literárna kritička Jana Juráňová sa predstavila fiktívnou biografiou Žila som s Hviezdoslavom (Aspekt). Dotýka sa v nej problematiky literárnej vedy iba okrajovo, faktografickým vykreslením kontextu doby a rodinného zázemia tohto velikána realizmu. Aká bola živná pôda pre tvorbu ideovo, esteticky aj formálne vyspelého diela Pavla Országha Hviezdoslava, ktoré nesporne patrí ku klenotom národnej literatúry, je kľúčovou otázkou autorky. Juráňová upriamuje pozornosť na dôležitú osobu po Hviezdoslavovom boku, jeho manželku Ilonu Országhovú, ktorá stála v ústraní literárneho diania a v tieni svojho muža, ale významne sa podieľala na úspechu jeho tvorby. Hoci dielo Jany Juráňovej čerpá z archívnych materiálov Slovenskej národnej knižnice a Vajanského korešpondencie s Hviezdoslavom (Vajanský zblízka. Bratislava, 1987), formálne lavíruje medzi literárnohistorickým a literárnomúzejným výskumom a je efektívne napĺňané hypotetickým obsahom. Jeho ťažisko spočíva v beletrizácii neľahkého životného údelu ženskej protagonistky Hviezdoslavovho života, je uložené v hypotéze pocitov a myšlienkových pochodov Ilony Országhovej, pevne zviazaných s osudom manžela.

V oblasti literárnej teórie vzniklo niekoľko podnetných publikácií. René Bílik vo svojom úspešnom publikačnom roku v ďalšej knihe rozpracoval špecifickú problematiku literárnej genológie. Odborný záujem zaostril na Historický žáner v slovenskej próze (Kalligram). Monografickú prácu osnoval literárnohistoricky. Literárne texty historického žánru skúma najmä z teoretického hľadiska a interpretačne. Rozhodne sa neuspokojuje s meravým súhrnom a terminologickým zaradením žánrových modifikácií do jednotlivých literárnych období. Historický žáner vníma synteticky, v pohybe dejín aj v zrkadlení literárneho života ako pružný organizmus, ktorý sa utvára na priesečníku umeleckých smerov a historických podnetov. Autor sa v invenčnej monografii o historickom žánri hlási „ku genologickej koncepcii, ktorá žánre pokladá za formy videnia a chápania skutočnosti, funkčne orientované na splnenie cieľa“, ktorý „sa zvykne stotožňovať s estetickým zážitkom chápaným ako možnosť prežiť cudziu životnú situáciu ako svoju“. Bílik sa inšpiruje Ricoeurovým analogickým princípom a Gadamerovým momentom ozvláštnenia, ktoré sa pre neho stali kritériami vymedzenia priestoru premien historického žánru. Metamorfózy sa znázorňujú interpretáciou vybraných literárnych textov z romantickej, realistickej a súčasnej tvorby. Bílikovým žánrovým a sémantickým analýzam nemožno uprieť objavnosť v hodnotovej a estetickej hierarchizácii a rozlíšení. Podarilo sa mu vniknúť do hĺbky štruktúrnych a vývinových súvislostí natoľko zásadne, že jeho zistenia obohacujú tradičné poznatky a predstavujú podnetný zdroj nasledujúceho výskumu.

Do literárnej teórie nemalou mierou prispel aj známy teoretik a historik literatúry science-fiction Ondrej Herec knihou Z teórie modernej fantastiky (Literárne informačné centrum), ktorá predstavuje sympatický pokus o ustanovenie teórie modernej fantastiky. Herec sa hneď v úvode vyznáva z nadšenia pre fantastiku a vyslovuje myšlienku, že „príbehy sú miesta, kde sa rodia zázraky“. Ako sa neskôr ukáže, vo vymedzení teoretických pojmov vedeckej fantastiky sa opiera o formalistický princíp ozvláštnenia. Práve zvláštnosť a inováciu pokladá za kritériá, ktoré odlišujú science-fiction od „bežnej“ literatúry. Publikácia spracováva a otvára viacero tém, ktoré súvisia s jej zameraním. Autor sa v samostatných kapitolách zaoberá odrazom tradície a ľudovej slovesnosti v modernej fantastike, uvažuje o žánrovej skladbe fantastickej literatúry, pomenúva prvky ozvláštnenia a chronotopy. Uvažuje o fenoménoch a mýtoch populárnej kultúry, analyzuje spôsob heroizácie jej hrdinov z hľadiska rodovej príslušnosti. Venuje sa tiež špecifickým témam. Jeho pozoruhodná stať o upírskej erotike zostáva v rovine zovšeobecnenia, množstvo zaujímavých nápadov by si zaslúžilo hlbšie rozpracovanie. Podobný charakter má Hercova nápaditá kapitola o hororovom žánri. Upozorňuje v nej na jeho paradoxnú povahu vychádzajúcu z napätia medzi atraktívnym pôsobením na príjemcu a rečou zla. Súčasťou knihy je aj „Malý slovník pre nefanov“ – Herec v ňom len opakovane odkazuje na rozpracovanejší terminologický slovník Vademecum popkultúry od Juraja Malíčka. Prínos Hercovej publikácie je silný v jednotlivostiach, viaceré zistenia naznačujú, že autor ich v budúcnosti podrobí systematickej analýze a jej výsledky prezentuje.

Traja predstavitelia mladej vedeckej generácie zaoberajúci sa estetickými princípmi literatúry a masovej kultúry Juraj Malíček, Michaela Malíčková a Peter Zlatoš zostavili publikáciu, ktorej povaha je signovaná názvom Zborník o populárnej kultúre: Popkultúrny hrdina vo virtuálnej realite (Vydavateľstvo UKF). J. Malíček do spoločného zborníka prispel výkladovo a informatívne orientovanou prácou nazvanou Hľa popkultúrny hrdina (Typológia popkultúrneho hrdinu), ktorá sa najviac dotýka literárnej oblasti. Predpokladané zameranie príspevku sa kryje s problematikou súčasnej typologizácie protagonistov umeleckých a populárnych diel. Príspevok je veľmi široko koncipovaný, a preto sa neraz obmedzuje na strohý výpočet faktov a ponúka len záznam subjektívnych postrehov. Malíček si všíma predovšetkým hrdinu stvoreného americkým filmovým priemyslom, extrémne varianty superhrdinu, akčnej ženy či antihrdinky. Spracováva tému, ktorú analyzoval (a komplexnejšie) už Umberto Eco alebo Gilles Lipovetsky. Literárni hrdinovia rôzneho významu, zaradenia a typu, ako Harry Potter, Iľja Muromec alebo pán Tragáčik defilujú povedľa MacGyvera, premožiteľky upírov Buffy, Sandokan sa v Malíčkovom bezhraničnom lunaparkovom opise prelína s majorom Zemanom, Barbar Conan stojí na rovnakej úrovni s Móricom Beňovským. V divokom výbere však solídna typologizácia hrdinov, ktorú by sme očakávali, predsa len absentuje, autor poskytne výpočet vlastných dojmov a základných charakteristík, napríklad:  „nemá bohatý vnútorný život“ alebo „je schizofrenik“ atď. Pričom sa ani nedovoláva odborných zdrojov a trochu na škodu veci neprepája vlastné zistenia s odbornou reflexiou. Dva zborníkové príspevky Petra Zlatoša K tvarosloviu a estetike videohier a Digitálna technológia a interaktivita sú z hľadiska literatúry zaujímavé zamyslením sa autora nad vplyvom interaktívnej komunikácie na vytváranie súčasných jazykových modelov, reflektovaných literárnou tvorbou. Štúdia Michaely Malíčkovej Tematizácia herných modelov filmovým médiom je sviežim dielkom z oblasti filmových vied a zaoberá sa spôsobom vytvárania fikcie a generovaním tém vo filme.

Ambiciózny umenovedec a pedagóg z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Juraj Malíček predstavil samostatnú knižnú prácu Vademecum popkultúry. Estetika popkultúry s dôrazom na jej okraj, perifériu, subžánre (UKF). Je to vydarená odborná príručka s vyhraňujúcim pojmologickým charakterom. Svižne a názorne reflektuje východiská, obsah a ciele popkultúry. Pokúša sa bližšie špecifikovať vzťah umeleckej periférie k centru. V rovine zovšeobecnenia sa zamýšľa nad jazykom a výpovednými hodnotami popkultúry. Podstatnú časť publikácie napĺňa primárny autorský zámer, tvorí ju užitočné terminologické vademecum popkultúry. Abecedne zoradené heslá glosujú najmä žánrovú skladbu popkultúry a jej výrazové prostriedky a postupy.

Spisovateľka a prekladateľka Viera Prokešová a jej bulharská kolegyňa Christina Balabanová zostavili vedecký zborník Podoby hrdinu v literatúre a v kultúrnej pamäti (ÚSvL SAV), ktorý vzišiel z podnetnej spolupráce Ústavu svetovej literatúry SAV a Inštitútu literatúry Bulharskej akadémie vied ako súčasť spoločného projektu Hrdina: centrá a stopy kultúrnej pamäti. Ide o širokú problematiku, ktorá súvisí najmä z literárnoteoretickými otázkami. Prispievatelia sa touto vedeckou témou zaoberajú z rôznych perspektív nastolených ich odbornou špecializáciou. Slovenskí bádatelia P. Koprda, V. Petrík, M. Bátorová a V. Marčok aj bulharskí literárni vedci G. Grigorov, D. Gospodinov, T. Madžarovová, Ľ. Malinovová, P. Antov, B. Minkov alebo Ž. Colakovová sa venujú fenoménu teoretickej kategórie protagonistu v slovanských literatúrach, spravidla v priamom alebo sprostredkovanom vzťahu so vzburou proti spoločenským konvenciám a ideologizácii literatúry v socialistickom zriadení. Hrdina často reprezentuje autorský subjekt, stáva sa jeho aktívnym zobrazením v literárnej tvorbe a odkazuje na postoje a umelecké postupy, ktoré vnášajú progresívne impulzy do zaužívaných schém literatúry a myslenia o literatúre.

Na poli porovnávacej literárnej vedy/komparatistiky a teórie prekladu/translatológie sme v uplynulom roku spozorovali výraznejší nárast. Táto početnosť na kvalite netratila a vychádzala z potreby medzikultúrnej komunikácie a samozrejmosti prelínania literárnych inšpirácií v otvorenom svete našej prítomnosti. Literárne teoretičky Judit Görözdi a Gabriela Magová zostavili a pripravili na vydanie dvojjazyčný slovensko-maďarský vedecký zborník Tvorivosť literárnej recepcie/Az irodalmi recepció kreativitása (ÚSvL SAV a Veda). Zaujímavá publikácia obsahuje duplicitné príspevky napísané v pôvodnom jazyku a preložené, ktoré odpovedajú na otázky porovnávacej literárnej vedy, teórie prekladu a všeobecne aj na teoretické otázky literatúry. Spoločným znakom textov zaradených do zborníka je záujem a úsilie riešiť otázky kultúrnej identity, pluralitného presahovania kultúr a areálového ovplyvňovania maďarskej a slovenskej literatúry. Príspevky sú rozčlenené do troch blokov. Do prvého bloku, ktorého názov Tvorivosť literárnej komunikácie je určujúci, sú zaradené štúdie zamerané na interpretáciu procesu osvojovania ideovo-estetických podnetov inonárodných literatúr, rozmanitosti tvorivých spôsobov literárnej recepcie. Nedávno zosnulý literárny teoretik a komparatista Ján Koška si vo vstupnej štúdii všimol fungovanie vzájomnej interakcie národných literatúr. Vníma ju ako tvorivú komunikáciu, v ktorej sú pojmy ako príjemca alebo darca bezpredmetné. Literárna vedkyňa Libuša Vajdová vo svojom príspevku sústredila pozornosť na príjem a reflexiu rumunskej literatúry v slovenskom kultúrnom prostredí v rôznych obdobiach 20. storočia. Čerpá z vlastného výskumu a rozvíja jeho výsledky. Recepciou anglosaských literatúr v Maďarsku sa zaoberá József Szile. Osobitými filozofickými, slohovými a estetickými vplyvmi na diela konkrétnych autorov sa v jednotlivých štúdiách sústredili Marcela Mikulová, Róbert Gáfrik a Timotej Kubiš. Nasledujúci blok štúdií nesie výpovedný názov Umelecký preklad. Otvára ho štúdia Márie Kusej zachytávajúca „literárno-kultúrno-historické rámce premien“ slovenského myslenia o preklade. Odlišnými motiváciami prekladu, subjektívnymi, jazykovými predpokladmi jeho vzniku sa zaoberajú András Kappanyos a Lászlo Ferenczi. Zväčša prehľadové a literárnohistoricky akcentované práce napĺňajú záverečný blok Polstoročie literárnej vedy. V jeho rámci Endré Bojtár ponúka teoretický náčrt stredoeurópskej porovnávacej vedy. Sumarizujúce zistenia o súčasnom stave a histórii maďarskej komparatistiky predstavuje Tamás Berkes. Nový pohľad na zrkadlenie totalitného jazyka socialistického realizmu v literárnej vede prezentuje vo svojom článku Magdolna Balogh. Prehľadom vývinu literárnej teórie v rokoch 1945 – 1990 sa zaoberá András Veres. Teoretickým otázkam prijatia psychoanalýzy sa venuje Adam Bžoch a tradíciu medziliterárnosti si na pomedzí vedy a umeleckej tvorby všíma Ladislav Franek. Zborník vznikol na základe príspevkov z vedeckého sympózia z 25. a 26. októbra 2005 a nesie sa v duchu kreatívneho dialógu o problematike literárnej teórie a komparatistiky.

Literárny teoretik, vydavateľ a v súčasnosti aj najproduktívnejší prekladateľ zo srbčiny, chorvátčiny, slovinčiny a macedónčiny Ján Jankovič sa v uplynulom roku prezentoval dvojjazyčným výberom z obdobia, ktoré vyhraňuje názov Poézia slovensko-srbskej vzájomnosti 1827 – 1938 (Juga). Publikácia však ponúka podstatne viac. Zahŕňa niekoľko odborných reflexií autora, ktorých ústredným pojmom sa stalo prelínanie dvoch blízkych slovanských kultúr na báze básnickej tvorby. Jankovič prelínanie vníma ako ideovo-estetický rozmer tvorivej činnosti aj literárnovedného výskumu, ktorý určuje vzájomné ovplyvňovanie ako prejav personálnych vzťahov a spoločného publikačného priestoru. Prelínanie je vo svojej podstate inšpiratívne a v dôsledkoch vývinovo produktívne, teda nezačína ani nekončí sa vo vyznačenom časovom rozmedzí. Dôkazom je táto publikácia doplnená portrétmi srbských a slovenských spisovateľov, ktorých tvorba bola vhodne sprítomnená jej prostredníctvom.

Literárna vedkyňa Jana Truhlářová knihou Na cestách k francúzskej literatúre (Veda) predstavila stručné prehľadové dejiny prekladu a recepcie francúzskej literatúry. Sleduje osvetové ciele, reflektuje príjem frankofónnej kultúry v slovenskom literárnom prostredí a približuje osobnosti, ktoré prispeli k zviditeľneniu francúzskej literatúry systematickou vedeckou činnosťou. Vyzdvihuje neúnavnú prekladateľskú činnosť a individuálny prínos Jozefa Felixa, ktorý si už dlhšie zaslúžil samostatnú sumarizačnú publikáciu. Dočkal sa jej v uplynulom roku a pričinil sa o ňu renomovaný literárny vedec Július Pašteka v monografii Jozef Felix ako literárna osobnosť (Vydavateľstvo Michala Vaška). Pašteka koncentruje pozornosť na všestranné aktivity tohto významného literárneho vedca, nekompromisného kritika, ktorý sa nezriedka dostával do polemických sporov v otázkach pôvodnosti literárnych diel. Pozornosti Pašteku neunikne ani Felixov prínos z pozície mimoriadne činorodého prekladateľa – do slovenčiny preložil vyše päťdesiat kníh z rôznych románskych jazykov. Publikácia prináša prvý komplexný pohľad na axiologický význam a osobnostný prínos Jozefa Felixa do kontextu slovenskej literatúry 20. storočia.

Zborník Esteticko-antropologická koncepcia literatúry a Andrej Červeňák (Univerzita Konštantína Filozofa) obsahuje príspevky z rovnomennej konferencie, ktorá sa konala pri príležitosti životného jubilea profesora A. Červeňáka v roku 2007. Stretlo sa na nej niekoľko významných osobností slovenskej literárnej vedy, rusistov, spisovateľov a kultúrnych pracovníkov známych mien, ako Milan Jurčo, Mária Bátorová, František Štraus, Peter Liba, Soňa Pašteková, Ivo Pospíšil, Vasilij Riabov, Ladislav Ťažký či Ján Tužinský, ktorí sa takmer výlučne zamerali na zhodnotenie významu, vplyvu a obsahu Červeňákovej esteticko-antropologickej koncepcie literatúry. Zborník sa dotýka problémov literárnej komparatistiky a teórie literatúry. Cestou rekapitulačných štúdií inšpiruje a súčasne vzdáva poctu jubilujúcemu vysokoškolskému pedagógovi, teoretikovi literatúry a rusistovi, ktorého osobnosť už dávno zviditeľnila jeho vedecká práca a tvorivá činnosť.

Na kultúrne a literárne vzťahy zameriava pozornosť zborník štúdií a osobnostných portrétov Osobnosti ruskej a ukrajinskej emigrácie na východnom Slovensku (Štátna vedecká knižnica – Prešov), ktorý zostavili literárna historička  Ľubica Harbuľová, poetka  Mária Ňachajová a rusistka  Ľubica Babotová. Štúdie a články zaradené do zborníka sledujú činnosť osobností emigrácie z rôznych odvetví kultúrneho života, ktoré presídlili do Československa v 20. rokoch 20. storočia v rámci emigračnej vlny vyvolanej nesúhlasom s VOSR. Literárnej problematike, ale z osvetového hľadiska sa venuje Oľga Guryová a takisto Ľubica Juríčková.

Renomovaní českí literárni vedci Vladimír Reis a Jiřina Kintnerová napísali komparatívne zameranú prácu Kultura mezi Čechy a Slováky (Academia). Nebola publikovaná v slovenskom vydavateľstve, s naším hodnotením však súvisí. Dotýka sa medzikultúrnych a literárnych vzťahov. Ide o zaujímavý príspevok do literárnej komparatistiky, ktorý zasahuje aj slovenský literárny kontext. Z tohto hľadiska treba upozorniť na porovnávaciu analýzu rozdielnosti a podobnosti vplyvu literárnych konvencií a umeleckej tradície na báseň Ivana Kraska Solitudo a báseň Modlitba od Karla Hlaváčka.

Do pozornosti dávame aj encyklopedické dielo Slovník ruskej literatúry 11. – 20. storočia (Veda) s vročením 2007, ktoré sme vlani nezaznamenali, od kolektívu renomovaných odborníkov a doktorandov z Ústavu svetovej literatúry SAV a filozofických fakúlt UK v Bratislave, UKF v Nitre a Prešovskej univerzity. Kolektív viedla rusistka a vysokoškolská pedagogička Oľga Kovačičová. Cenná publikácia obsahuje i prehľadové dejiny ruskej literatúry od obdobia stredoveku po súčasnosť, ktoré sú ladené prevažne informatívne a majú vysokú výpovednú hodnotu. Jej podstatu tvorí približne 550 hesiel o tvorbe ruských spisovateľov uvedeného časového rozpätia. V slovníku sa zároveň reflektujú texty anonymných autorov stredovekej literatúry. V rámci hesla sa neraz charakterizuje situácia pre tvorbu, literárny proces a život daného obdobia. Autorské heslá navyše zahŕňajú množstvo praktických odkazov na odborné pramene a internetové zdroje. Slovník ruskej literatúry 11. – 20. storočia sa vyznačuje širokým záberom a nasýtenosťou informáciami. Prístupným podaním dokáže osloviť rôznorodú skladbu čitateľov od úzko špecializovaných odborníkov cez pedagógov a študentov až po laických nadšencov pre literatúru.

Do oblasti literárnej kritiky a publicistiky môžeme včleniť knihu Proti aj za. Kritika sa kritikou opravuje (Vydavateľstvo matica slovenskej). Jej autor, literárny vedec, publicista, kritik a vysokoškolský pedagóg Milan Jurčo, ktorý je predovšetkým uznávaným špecialistom na literatúru pre deti a mládež, zostal verný svojmu odbornému poslaniu. Zozbieral vlastné kritické reflexie, články a recenzie „štylizované otvorene polemicky“ a vytvoril tak súbor, ktorý „nesie v obrátenom garde pomenovanie známej Matuškovej knihy Pre a proti“. Najnovšiu publikáciu autora môžeme vnímať ako „dorzum knihy“ Z prelomu storočí, z rozhrania žánrov (2006). Na rozdiel od ústretového a pozitívne ladeného esejistického štýlu tejto knihy sa v nadväzujúcej publikácii výraznejšie priklonil k záporným postojom a stanoviskám. Cieľ však zostáva podobný. Ostré kritické tóny výpovedí Milana Jurča zaznievajú v prospech invencie a progresívnych prvkov detskej literatúry. V záujme súladu literárneho vývinu a umeleckej kvality autor bez mimoliterárnych asociácií a s nadhľadom esteticky utrieďuje, zhodnocuje a koriguje bezprostredné reakcie kritikov. Kľúčovým úmyslom je nové čítanie kritík o literatúre pre deti a mládež. Jurčo sa snaží o revíziu dobovo akcentovaných záverov ich pisateľov. Takisto sa pokúša pretaviť iritujúci generačný pocit do činorodej práce, „zúčastniť na formovaní tváre doby, do ktorej sme boli osudom vrhnutí“. Zmysluplné aj argumentačne jasné zdôvodnenia kritických prehodnotení pomáhajú čitateľom tejto knihy rozširovať obzory.

Spisovateľ, literárny kritik a esejista Jozef Bob knihou Krížová cesta kultúry (Matica slovenská) mieri do priestorov literárnej kritiky a publicistiky. Do publikácie zaradil reflexie o kultúrnom a literárnom dianí, eseje, články a rozhovory s autormi, ktoré uverejňoval po roku 1989 v rôznych časopisoch. Zamyslenia o literárnych dielach, živote a historických stimuloch sa klenú na zvýraznenom pozadí spoločenských pohybov a kultúrneho vývinu a kladú závažné otázky ďalšieho smerovania. V súbehu rôznych skutočností a impulzov doby rozkrýva spisovateľské osudy a opisuje tvorivé cesty Jozefa Cígera Hronského, Romana Kaliského a Jána Chryzostoma Korca, pričom interpretácie autora knihy niekedy celkom zjavne opúšťajú rámec literatúry.

V závere nášho hodnotenia uvádzame ešte tri publikácie z kategórie jubilejných a spomienkových vydaní, ktoré inicioval dátum v kalendári alebo potreba rekapitulácie činnosti. Literárnovedný rozmer týchto publikácií nebol iba pomyselný, poznatky interpretačnej a archívnej hodnoty sa vcelku nestrácali v popularizačnom zameraní, hoci ich význam zostával vzhľadom na koncepciu druhotný.

Literárny vedec špecializujúci sa na literatúru pre deti a mládež Ondrej Sliacky má zostavovateľský podiel na vydaní knihy Pamodaj šťastia, rozprávka. Pocta Pavlovi Dobšinskému 1828 – 1885 (Literárne informačné centrum). Publikácia vyšla pri príležitosti 180. výročia narodenia spisovateľa a 150. výročia publikovania jeho Slovenských povestí. Kniha pomerne živo sprítomňuje tvorivé úsilie aj neľahké životné osudy tohto výnimočného hýbateľa slovenského literárneho života a kultúry, ktorého aktivity boli naozaj rôznorodé. Pôsobil súčasne ako rozprávkar, prekladateľ, etnológ, publicista, redaktor, pedagóg a kňaz. Sliacky uvádza výber empatickou chronológiou života a pestrých tvorivých činností Pavla Dobšinského, pričom uplatňuje esejistický štýl a vnútorne zainteresovaný prístup. Nie je to však jediný odborný text, ktorý je súčasťou tejto jubilejnej publikácie. Pôvodná Dobšinského tvorba sa prelína s interpretáciami a reflexiami literárnych vedcov a spisovateľov (D. Podracká, Ľ. Feldek, M. Leščák, V. Marčok), ktoré prekračuje úcta k osobnosti P. Dobšinského, ale najmä k jeho tvorbe, ktorá ani s odstupom času nestráca čitateľskú príťažlivosť.

Kultúrni a osvetoví pracovníci, redaktori a literárni kritici Michal Eliáš a Štefan Haviar sú zostavovateľmi knižnej publikácie Zlatá kniha Matice slovenskej (Matica slovenská) venovanej najstaršej kultúrnej ustanovizni na Slovensku, ktorá má evidenčný, sumarizujúci charakter, pripomína a bilancuje všestranné kultúrne a, samozrejme, aj literárne aktivity od vzniku v roku 1863 až na prah dnešných dní. Dotýka sa aj činnosti zahraničných pobočiek Matice slovenskej a výraznejšie reflektuje prácu pobočky v Amerike do roku 1945. Autori tejto ilustratívnej publikácie, doloženej množstvom obrazových zložiek, fotokópií významných listín, vykresľujú mnohorozmernosť činnosti Matice slovenskej v riešení spoločenských úloh, realizácii vydavateľských plánov a možností prezentácie slovenskej kultúry doma a v cudzine. Prostredníctvom odborných zdrojov a dobových prameňov, ale aj výpovedí matičných pracovníkov je zaznamenávaná flexibilita postojov a odlišnosť funkcií tejto kultúrnej inštitúcie v historických aj spoločenských premenách. Vyzdvihuje sa tu osvetové, kultúrne aj tvorivé pôsobenie osobností, ktoré boli pracovne aj bytostne späté s Maticou slovenskou a podieľali sa na jej fungovaní a celospoločenskom význame.

Kultúrni pracovníci, redaktor a spisovateľ Dušan Roll a autorka literatúry pre deti a mládež Magda Baloghová, zostavili výber z diela Maša Haľamová: ...a poďakujem sa životu (Matica slovenská). Jubilejná publikácia vyšla k 100. výročiu narodenia poetky, ktorá vo svojej tvorbe vyznávala etické hodnoty, tradičnú úlohu rodiny a čistotu lásky. Ide o výber zo známych publikovaných textov aj menej známych básní z archívu. Podobne ako doslov Magdy Baloghovej  Tajomstvo storočného atramentu nadobúda charakter zosobnenej spomienky.

 

Cieľom hodnotenia literárnej vedy za rok 2008 bolo umožniť pohľad na mnohorozmerný priestor zámerov a prúdov literárnovedného výskumu zachyteného prostredníctvom publikácií. Túto hodnotiacu správu sme osnovali na princípe trichotomického členenia literárnej vedy a vydané literárnovedné publikácie sme postupne radili podľa príslušnosti k literárnej histórii, teórii a kritike. Text nášho hodnotenia je rámcovaný na začiatku: kritickými vydaniami pôvodnej tvorby, v ktorých sa spája vedecký výskum so svojím vlastným predmetom – literatúrou a v samotnom závere: príležitostnými publikáciami, ktoré sa, naopak, dotýkajú iniciátorov – vedcov, spisovateľov a kultúrnych inštitúcií. Touto správou sa k čitateľovi dostáva prehľadný sprievodca minuloročnou literárnovednou produkciou a hoci nie je definitívny, dúfame, že aspoň z rozhodujúcej miere odhaľuje tematickú rozmanitosť literárnovedných publikácií, pretože sčasti nám – z danej perspektívy aj dôsledkoch oneskoreného vydávania – unikajú. Na druhej, ale dôležitej strane je toto ustavičné dianie, výrazným znakom literárnovedného výskumu aj potešiteľným znamením. V princípe svedčí o životaschopnosti slovenskej literárnej vedy, vytrvalej činorodosti a entuziazme jej tvorcov. Paradoxne sa tak stáva pevným základom do budúcnosti.

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013