Kto bol Ján Johanides? (Vladimír Petrík)


 

(príhovor Vladimíra Petríka na udeľovaní ceny 3. júna 2010 v Šali)

Dnes 3. júna 2010 sa prvýkrát odovzdáva Cena Jána Johanidesa. Fakt, že nesie jeho meno, obracia pozornosť nielen na budúcich nositeľov, ale aj naňho samého. Kto teda bol Ján Johanides? Bol to významný slovenský prozaik. Do literatúry vstúpil v prvej polovici 60. rokov, patril ku generácii, ktorá sa sústreďovala okolo časopisu Mladá tvorba. Spájalo sa s ňou úsilie kriticky sa vyrovnať so schematickou prózou predošlého obdobia a písať pravdivo a po novom. Prichádzal s vlastnými riešeniami. V knižnom debute Súkromie vniesol do tvorby výdobytky literárneho existencializmu a antirománu. Práve tie v ňom rozzvučali sympatickú strunu, takže možno vari povedať, že jeho existencializmus bol do značnej miery osobne zažitý. Aj preto sa jeho debut stal menšou edičnou senzáciou. V ďalšej tvorbe rozvíjal pôvodné podnety a priberal ďalšie (prvky snovosti, absurdity, surreálnosti), aby plnšie vyjadril to, čo ho na súčasníkovi najviac zaujalo. Vcelku možno povedať, že povrchový pohľad, typický pre predchádzajúcu tvorbu, ktorý za všetkým videl spoločenskú či priamo ideologickú motiváciu, vymenil za dôsledný prieskum ľudského vnútra, ktoré sa so zmenou vonkajších podmienok nemenilo. Johanidesovo nazretie do ľudského vnútra odhalilo predtým nezbadané pocity neistoty, úzkosti, odcudzenosti, strachu. On prvý upozornil, že tieto príznaky nepatria len do buržoázneho sveta, ako sa paušálne tvrdilo, ale že sa s nimi musíme vyrovnávať aj my, že sú prítomné aj v spoločnosti, ktorá vsadila na historický optimizmus a na zrod nového človeka.

Ľudskú náturu Johanides skúmal neskôr nielen u svojich súčasníkov, ale podnikal dlhé výpravy do minulosti (do Uhorska Dózsovho povstania, do dramatickej histórie rodnej Oravy, do nacistických lágrov), aby dokázal, že človek má ustavične na rukách krv. Ľudské vlastnosti najčastejšie demonštruje na analýzach rodinných vzťahov. Ukázal, že tam, kde sme si najbližší, sme si často zároveň najvzdialenejší. Preto hovorí o prekonávaní izolovanosti, o spolupatričnosti, o pravdivej ľudskosti. Pritom nespúšťa zo zreteľa, že všetci sme poznačení, že máme na sebe Kainovo znamenie. Každý z nás je však zodpovedný aj za toho druhého. Všetci nesieme bremeno zodpovednosti na svojich pleciach a nemôžeme sa ho zbaviť. V situácii, v ktorej sa nachádzame, Johanides dvíha na vlajkovú žrď kategóriu súcitu, empatie, vďačnosti, lásky. Témy jeho próz sa síce rozmnožovali, ale jeho skeptický vzťah k človeku trval. Menili sa kulisy, otázky zostávali. Zatajované zločiny (a rodinné hriechy), motív taký častý v jeho prozaickej tvorbe, vždy vyplávajú na povrch a ovplyvnia osud nasledujúcich generácií. Autor akoby uveril v prvotný hriech a následne aj vo vyššiu spravodlivosť, uskutočňovanú v priebehu dejín. Tak či onak, nastoľovanie zločinu je u Johanidesa mementom, aby sme dodržiavali prikázania a zákon mravnosti. Aj keď boj so zlom vyzerá, a vždy vyzeral, beznádejne, treba sa vždy znovu a znovu proti nemu postaviť. Len vlastnou angažovanosťou môžeme získať pocit slobody a ľudskej dôstojnosti.

Osudy Johanidesových postáv sú aj osudmi človeka 20. storočia; storočia vojen, utrpenia, bolesti, ľudského ponižovania. Autorova skepsa má teda aj zážitkový prameň. No, veľké mocnosti zla, ktoré hýbu človekom, zobrazil paradoxne cez vecne sa rozvíjajúce príbehy či zlomky príbehov, cez minuciózny a presný detail. Zvláštny a často fascinujúci svet jeho próz, organizovaný výlučne na princípoch asociácie, získava silu práve z napätia medzi nezvládnutými ľudskými náruživosťami a ich veľmi vecným, neemotívnym popisom, a dôrazom na presnej, konkrétami materiálneho sveta nabitej vete, podfarbenej výtvarným ladením, prezrádzajúcim trvalý záujem o výtvarný svet. Spojenie ľudských vášní s minucióznou deskripciou je esteticky účinné a to posúva Johanidesovu tvorbu k vysokým priečkam nadgeneračných úsilí. Podnetnosť jeho tvorivých postupov pôsobí živo aj po rokoch a treba veriť, že bude inšpiratívne ja po rokoch.

Vladimír Petrík

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013