Dajme si repete!


Sprievodca luhmi a hájmi slovenskej populárnej literatúry 2011

Miloš Ferko
sa narodil 18. apríla 1974.
Je autorom prozaických knižiek
Šťastie za dverami (2007),
Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku
(2008), Svet je hra (2009)
a Rodinný výlet (2010).
Venuje sa literárnej fantastike
a vydal aj odborné publikácie
Slovenská fantastika do roku
2000 (2001, spolu s o. Hercom),
Dejiny slovenskej literárnej
fantastiky (2007).

      Či sa páči alebo nie, zo vzduchu nie je umenie. Popri kritériách kvaty musíme zohľadniť aj kvantitu, pretože čitateľ je aj, a predovšetým, trh. Ak sa podstata poznámky v úvode celkom náhodou v porovaní s minuloročným prehľadom opakuje, vedzte, že ku konštitutívnym črtám populárnej literatúry, umenia a kultúry patrí seriál.

1 Na ceste za čitateľmi grálov

(slovenská literárna fantastika 2011)

  Slovenská fantastika hýri zázrakmi vnútri textov, kvalita ale nešokuje, ani nesklame. Sunieme sa ďalej, príbehy pokračujú, viac či menej podľa očakávaní. Žiaľ, bez ohľadu na pseudoestetizovanie či pseudofilozofovanie a vsúvanie nárokov, ktoré by sa azda mohli javiť v súvislosti a kontexte populárnej literatúry ako prehnané, nedá sa nekonštatovať, že prinajmenšom časť diel nespĺňa kritériá základov remeselnej zručnosti. Žáner zotrváva na hlinených nohách v krátkych nohaviciach, ktoré na trhu a na pultoch už nepôsobia detsky naivne a milo, ale iba trápnosmiešne. Niet sa na čo vyhovárať, vážení. Buď – alebo. Antikvariáty a výpredaje majú hĺbky, do ktorých sa dá klesať takmer bezodne. Neobratnosť v stvárnení postavy daná neadekvátnym uchopením reči protagonistu (archaické či príliš zložité vyjadrovanie detských protagonistov), viaznuce dialógy, štylistické prehrešky sťažujú (ak nie priamo znemožňujú) cestu k čitateľovi, ktorá najmä v tejto kategórii literatúry patrí k prioritám.

  Zo žánrového hľadiska, pod zrejmým vplyvom medzinárodného kontextu, pokračuje prevaha fantasy literatúry. Do žánra vedeckej fantastiky môžeme zaradiť iba jeden titul minuloročnej produkcie (zborník súťaže poviedok detí a mládeže Keď si vymýšľam). Slovenský horor reprezentuje antológia (Farby strachu), inak autori zrejme zbierajú sily a odvahu, aby sa vyrovnali s upírskym boomom, prúdiacim predovšetkým z anglofónnej literatúry.

  Časť produkcie fantastiky s ohľadom na cieľovú skupinu patrí aj, a najmä, do oblasti literatúry pre deti a mládež, prekrytie kontextov následne nemôže neovplyvniť kritériá. Tradícia slovenskej literatúry nastavila úroveň pomerne vysoko, súčasnosť tiež, mimožánrová konkurencia napríklad Romana Brata či Gabriely Futovej, žiaľ, v mnohých ohľadoch (najmä v práci s postavami) ostáva nedostižným, nie však (v budúcnosti…) nedosiahnuteľným vzorom.

1.1 Poviedkový štvorlístok

  Farby strachu – antológia slovenského hororu (Artis Omnis, editori Martin Králik, Peter Uličný) obsahuje dvadsať poviedok, svižný úvod editorskej dvojice. Prvá širšie koncipovaná antológia žánru (absolútnym prvolezcom ostane Michal Spáda, zostavovateľ titulu Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi, 2007) okrem diel hororu zahŕňa aj príbuzný triler či splater. Skôr než aktuálnou antológiou je aj, a predovšetkým, čítankou historického prierezu vývinu dejín strachu a násilia v slovenskej literatúre – od Švantnerovho Stretnutia po dnešok. Väčšina textov už bola publikovaná inde, o čom však skúpe bibliografické údaje mlčia. Tak či onak, vďaka šírke záberu sa zostavovateľom podarilo priniesť na trh čitateľnú, pútavú knižku, po ktorej môžu pokojne siahnuť priaznivci strhujúcich eskapád (Červenák), milovníci archaizujúcich textov (Spáda, Uličný) i literárni fajnšmekri na ceste za textovou hrou (Horváth, Vadas). Dvojica zostavovateľov siahla po dielach autorov vnímaných v kontexte hlavného prúdu (Vadas, Horváth) a hnutia fandomu (Červenák, Fabian, Jedinák, Pavelková). Súbor načrtáva podoby žánru v dostatočne rozmanitom spektre na to, aby bolo zjavné, že s textami tohto rázu musí slovenská literatúra počítať – keďže zaujímajú aj čitateľov. Projekt sa v blízkej budúcnosti dočká pokračovania v podobe prvej antológie slovenských fantasy poviedok (editori Martin Králik – Alexandra Pavelková, pracovný názov Čas hrdinov).

Zvyšok knižne publikovanej poviedkovej produkcie tvoria výbery najlepších prác zo súťaží, kvalita próz je teda priamo úmerná úrovni aktuálnych príspevkov. Zborník výberu poviedok súťaže Cena Fantázie Fantázia 2011 – antológia fantastických poviedok (Fantázia, editor Ivan Pullman) obsahuje okrem pätice finálových próz víťazné diela pridružených súťaží, dva texty vybraté editorom, úvod vydavateľa, doslov literárneho kritika Petra F. ‘Ria Jílka. Texty boli vybrané spomedzi doposiaľ rekordného množstva 121 poviedok. Publikácia odzrkadľuje pohyb fantastiky medzi zameraním na zábavnú funkciu a „presah s posolstvom“. Postkatastrofický príbeh (Viktória Laurent-Škrabalová), zrkadlenie vrstiev virtuality (celkový víťaz Ivan Čipkár), hutný, mrazivý takmerhoror z bližšej budúcnosti (Michal Jedinák), detektívnohororová variácia príbehov čias i štýlu Terézie Vansovej (Michal Spáda), historicko-humoristická fantasy (Jozef Frajkor), premeny tela (Zuzana Droppová), príbeh prekliatia rodu (Terézia Píšiová). Pestrosť tém i  žánrov je dosiahnutá aj vďaka
koncepčnému výberu druhej pätice poviedok editorom Ivanom Pullmanom. Dvojkolové hodnotenie (päť finálových poviedok vyberá porota, konečné poradie určujú čitatelia hlasovaním na portáli sme.sk) organizátorom umožnilo súťaž situovať na priesečnice v súčasnosti živých literárnych procesov; súťažiaci sú na ceste za úspechom nútení vyrovnať sa s rôznorodosťou aktuálnych potrieb i podnetov. Fantastika tak v kontexte slovenskej literatúry vystupuje ako životaschopný, dovnútra i navonok otvorený systém.

  Svoje špecifiká v žánri má zborník najlepších poviedok zo súťaže zameranej na tvorbu fantastiky medzi deťmi a  mládežou Keď si vymýšľam (Gymnázium J. B. Magina). V  atmosfére prevahy fantasy produkcie ponúka priestor tvorcom sci-fi poviedok. Podujatie usporadúva Trnavský samosprávny kraj, Mesto Vrbové a Gymnázium Jána Baltazára Magina vo Vrbovom. Roku 2011 prebehol v dvoch tradičných kategóriách (základné a stredné školy) dvanásty ročník. V  porovnaní s  predchádzajúcimi konštatujem zlepšenie štylistickej a  remeselnej úrovne textov. Z  ocenených v predchádzajúcich ročníkoch v tvorbe príbehov z oblasti fantastiky pokračujú zatiaľ len ojedinelí jednotlivci (Juraj Búry), avšak záujem u mladých autorov nesporne je, o  čom svedčí napríklad i zborník Poviedka Istrocon (Istrocon), ktorý obsahuje výber najlepších prác viacerých ročníkov poviedkovej súťaže, vyhlasovanej pravidelne v rámci festivalu Istrocon a určenej začínajúcim autorom. Spomedzi textov zaujmú humorne ladené príbehy Diany Ďurinovej-Laslopovej, autorky z Prievidze, ktorá píše a publikuje aj poéziu (i nefantastickú). Vyššie ambície smerom k problematizácii prináša niekoľkonásobný víťaz Marian Kubicsko, v texte Dcéra súdruha automechanika prepája klasické fantasy motívy s prízrakmi sveta reálneho socializmu v spätnom viaczrkadlení.

1.2 Čarodejnice a rytieri

  Marja Holecyová v  uplynulom roku čitateľom v rámci série Mariotovi dediči ponúkla dva (záverečné) zväzky OdhaleniePrekliatie (oba Fragment) – tretí a štvrtý diel príbehov z čarodejníckeho sveta, lokalizovaného na Slovensko. Postavy: Mija, Miseag, Timea Perníková. Intrigy pokračujú. Autorka, v porovnaní s prvými dvoma dielmi, pomerne zručne pracuje so svetom vzťahov násťročných. Zauzlenie v rovine romance s rošádami jemných posunov kto, kde, kedy, s kým, ako, zvláda s prehľadom, pomerne presvedčivo. V rámci celkového dejového oblúka, po opustení naružovo nasvieteného mikrosveta vrstovníkov Mije a Miseaga, sú však badateľné logické i kompozičné slabiny. Jednoducho povedané, dobre napísaná telenovela či mikroromanca, rozpačitý román. V príbehoch stále rezonujú odozvy skúsenostného komplexu autorky. Starším postavám na rozdiel od vrstovníkov nepreniká pod kožu, respektíve, miestami im podsúva tínedžerské správanie a konanie (impulzivita, nevyrovnanosť a pod.) v nie veľmi pravdepodobných dávkach. Zaiste, predpokladanej cieľovej skupine sa takýmto spôsobom text stáva interpretačne i čitateľsky prístupnejším. Ústretovosť by však mala byť prostriedkom, nie cieľom.  Napriek výčitkám voči detailom môžeme skonštatovať, že autorke sa podarilo zavŕšiť fantasy tetralógiu určenú pre mládež na prinajmenšom štandardnej úrovni. Je zrejmé, že Holecyová v  najnovších textoch prekročila tieň vzoru Rowlingovej a pokúsila sa stvoriť presvedčivé postavy. Autorka vie pracovať s detailom. Tak či onak, vývoj jej rukopisu naznačuje smerovanie azda aj za horizont bezprostredného napĺňania prvoplánových čitateľských chúťok po rozptýlení.

  Pritvrdíme, zrýchlime.  Juraj Červenák Vojna s besmi (Artis Omnis): sedem poviedok o  černokňažníkovi Roganovi, temnom jazdcovi, rytierovi (v  rámci „červenákovského univerza“ zreteľne a priznane inšpirovanom postavou filmového pištoľníka typu Clinta Eastwooda), sprevádzanom hovoriacim vlkom Goryvladom lesmi a pláňami stredu Európy v druhej polovici ôsmeho storočia. Súboje, prepady, meče, kyje, kone, konce čriev, vedmy, prízraky, lesovici, Slovania. Nenásilné využitie mýtov, príbehy zasunuté do medzier v histórii. Hrdinovia sú známi z románovej trilógie Černokňažník, ktorá sa na slovenskom trhu objavila v uplynulých dvoch rokoch. Knižka vyšla pôvodne v českom jazyku, viacero textov sa v slovenských origináloch ešte predtým ocitlo na stránkach časopisu Fantázia. Autor ponúka čitateľom prepracovanú, štylisticky vybrúsenejšiu podobu. Titul prichádza na trh po druhom vydaní (prvom v materčine) románovej trilógie prepojenej postavou Černokňažníka. Autor plánuje ďalšie pokračovania, nasledujúci príbeh by mal čitateľa zaviesť do Polabia a Pobaltia.

  Plodný autor paralelne publikuje aj druhý cyklus  Diablova pevnosť. Dobrodružstvá kapitána Báthoryho 3 (Vydavateľstvo Slovart). V porovnaní s „roganovkami“ menej mágie, viac historického koloritu. Benátky, Slovinsko, Chorvátsko. Sedemnáste storočie. Turci, chorvátski veľmoži. Poľovačky, bitky i pitky. Zrínsky, z  dejín známy bojovník, postaví namiesto ohrady pre dobytok, na ktorú získal od tureckého pašu povolenie, pevnosť. Vypukne konflikt. V  rámci fantastickej línie príbehu Báthory preniká do pevnosti, aby zrušil kliatbu a vypudil zlo temnoty. Červenákovi sa opäť darí udržiavať rovnováhu medzi historickým a fantastickým, humorným a vážnym, a tiež čitateľov v napätí. Opäť a zas – ľahkosť v použití dialógu, profesionálne zvládnutie akčných scén, umne zvládnuté tempo, postupy odpozorované a odpozerané z filmov.    Pozornosť si nesporne zaslúži i jazyk. Autor používa dobové termíny, archaické slová, napriek tomu si text zachováva svižnosť, nevzpiera sa čitateľovi, syntax sa nesie v modernom duchu úsečných viet.

1.3 Svety pre deti

  Rowlingovej sedmička sa minula, popri Paolinim a  iných prekladoch ostáva možno aj voľné miesto pre domácich šampiónov a šampiónky. Zdvihnime rukavicu. V aktuálnom roku dvoma titulmi. Xénia Faktorová Amarandia a tajomné kľúče (DAXE): dievčina Melanie žije s babičkou, v škole má problémy, nerozumie si so spolužiakmi, nerozumie spolužiakom, našťastie, nachádza vchod do magickej ríše Amarandie a elfskú priateľku, stáva sa nositeľkou posolstva a obrovskej zodpovednosti. Faktorovej príbeh je cielene, podľa vzoru Rowlingovej, určený detským čitateľom. Autorka využíva tiež prvky a motívy domácej tradície poviedky a románu zo školského prostredia (či tiež tzv. prázdninového románu). V stvárnení detských protagonistov však úroveň špičiek zmieneného žánru (v  súčasnosti Brat či Futová) rozhodne nedosahuje. Snaha priblížiť sa detskému čitateľovi vedie miestami k nadmernej infantilnosti umocnenej rozprávačskou neskúsenosťou. Nedotiahnutosť dialogickej a charakterizačnej zložky tu napríklad spôsobuje, že autorka v rámci vykresľovania hlavnej detskej hrdinky Melanie používa vnútorný monológ. Spomenutý postup v kombinácii s naivitou protagonistky pôsobí rušivo. Vstupy rozprávača, komentujúceho text ako vedome prežívanú ilúziu, nie sú do textu vsunuté zakaždým práve najvhodnejším spôsobom. Namiesto priestoru na nadhľad a viacvýznamové vnímanie zatiaľ naznačujú skôr rozpaky nad remeselným zvládaním tvorby prózy. Hoci štylistika občas vŕzga výrazmi, ktoré sa vzpierajú pôvodným zámerom, autorka dokáže priaznivcov fantasy literatúry zaujať vynaliezavo koncipovanou zápletkou. Dielo tvorí prvý zväzok plánovanej trilógie. Uvidíme. Tretie miesto v kategórii Debut roka v čitateľskej ankete Knižnej revue Kniha roka 2011 rozhodne poteší.

  Aj Ján Papuga sa knihou V krajine Havranov. Strážca kameňa (Vydavateľstvo Slovart) pokúša položiť základ fantasy cyklu –veď, ako sme už uviedli, efekt seriálovosti so schopnosťou vzbudiť(aj pravidelnosťou opakovania) návyk konzumu patrí ku kľúčovým znakom populárnej literatúry. Autor, podobne ako Xénia Faktorová, kombinuje model prázdninového románu s  fantasy kulisami. Okrem chronicky známej Rowlingovej v  kontexte slovenskej literatúry kráča v stopách diel Štefana Konkola či Moniky Jankovčinovej. Využíva podobné komponenty. Dieťa – outsider na cestek hrdinstvu, motív prechodu do inej krajiny. Model: najmladší brat– Popolvár – hlúpy Jano sa do textov dostáva zrejme nie priamoz ľudových rozprávok, ale skôr sprostredkovane, vďaka Nekonečnému príbehu Michaela Endeho, dielu, ktoré koncom dvadsiatehostoročia v  knižnej, no najmä vo filmovej podobe získalo značnúpopularitu. Ani Papuga sa však nevyhol chybám, ktoré postihujú slovenskú fantasy určenú cielene mládeži už v podstate chronicky: kŕčovitosť podania skúsenostného horizontu detského hrdinu prostredníctvom deminutív, archaický jazyk, nevierohodnosť psychologickej motivácie. Ani jeden z dvoch titulov uvedených v prehľade momentálne v konkurencii prekladovej produkcie v dôsledkuzmienených remeselných nedostatkov v boji o čitateľa neobstojí.

1.4 Viera v posolstvá

  Na záver bloku o  literárnej fantastike sme osobitne tematicky vyčlenili fantasy s kresťanskými motívmi. Vladimír Štefanič prináša v tretej knihe štvrtý a piaty zväzok cyklu Kráľovná z Tammiru (Hora pravdy, Zabudnutý posol) (Don Bosco), prepojený detskou hrdinkou Natálkou. Autor opäť využíva motívy z Biblie. Zo žánrového hľadiska viaceré úseky prózy pripomínajú exemplá. Účinok textu a možný čitateľský pôžitok znižuje prvoplánovosť zámeru, nedostatky v  psychologickom stvárnení postáv. Z  estetického hľadiska má knižka omnoho menší význam než z etického, náboženského. 

Na záver, tesne na hranici žánrovej skupiny fantastiky, aspoň spomeňme titul dvadsaťdvaročného debutanta Jozefa Studeného Tiene duše (AHO3). Dievča zrazené kamiónom, bezvedomie, mystery.

2 Osem rán do klobúka

(detektívka, kriminálka, triler, polittriler)

  V  týchto žánroch populárnej literatúry badať v porovnaní s  fantastikou vyššiu úroveň remeselnej stránky textov. Domáci autori dokážu na knižnom trhu konkurovať zahraničnej produkcii, sú schopní poskytnúť alternatívu, uspokojiť potrebu… 

  Začnime zostra.  Jozef Karika Čas dravcov, Nepriateľ štátu (obe Ikar). Druhý a tretí zväzok cyklu. Gangsterský príbeh v žánrovo čistej podobe, posledný diel s presahom do alternatívnej histórie. Sprisahanie cirkevnej organizácie, nitky vedú k  ľudákom, vedúci predstavitelia štátu zahynú na tribúne (zacielené na obraz hlavy rozprskávajúcej sa po výstrele), Karika (a Harvan) postupuje ďalej. Dynamické, dychberúce, svätokrádežné. Hoci sa autor v oboch knihách usiluje neprekračovať limity žánru (v porovnaní s prvým zväzkom zámerne rezignuje na ambíciu v rámci gangsterského románu poskytnúť generačnú výpoveď o myslení, cítení, konaní a mýlení sa osôb narodených v druhej polovici sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia), rafinovanosť precíznej vyváženosti estetiky šoku a hry s konvenciou nastavuje úroveň tak vysoko, že zvyšku pelotónu neostáva iné, než podliezť či dívať sa zdola. Našťastie, kvantita náznakom kvalitatívnych odtienkov uniká, a tak môžeme konštatovať úspechy aj inde a inak. Napriek zohľadneniu špecifík fungovania populárnej literatúry ako artefaktu trhového mechanizmu však Karikovo dielo (napriek citeľnej mechanizácii opisov postáv zvrhlíkov zakaždým s  inou anamnézou posadnutosti, pričom prinajmenšom v Nepriateľovi štátu úchylnosť hrdinu dej podstatne neovplyvňuje, stáva sa iba súčasťou vábenia cieľovej skupiny čitateľov, ktorí, prahnúc za seriálom, ukájajú si návyk po ostrom karikovskom kari korení) ostáva v povedomí kritika estetickým meradlom. Možno aj za cenu prekročenia korektnosti, ťažko odolám pokušeniu vyzdvihnúť rozkoš z textu! Tak či onak, v rámci zábavy Karika opäť ukázal silu príbehu, priniesol modernú populárnu literatúru, okrem pôžitku poskytujúcu i už zmienený efekt šoku a šteklivý pocit prekonávania ďalších tabu. Akoby mimochodom prekotil zopár modiel, rozmetal autority symbolicky i doslovne a dychberúcim spôsobom ponechal otvorený koniec Slovenska pod vládou Michala Harvana. Kto si, krajina, kto si, človek, quo vadis? Autor na prezentácii tretieho zväzku vyhlásil, že pokračovanie cyklu nechystá.

  Tretí román mladého autora Jana Hargaša Moja mafia (Slovenský spisovateľ), prepojený s  predchádzajúcimi prostredníctvom postáv, prináša dve dejové línie. V prvej sledujeme únos detí z Írska do Francúzska, následne naháňačku opatrovateľky s priateľom (čitateľom dobre známy Peter) za gangom. Druhá sa venuje pomste človeka z nižších sociálnych vrstiev mafiánskemu bossovi – s pozadím mocenskopolitických intríg Slovenska. Hargaš má zmysel pre vytvorenie napätia i postreh. Ovláda techniky akčných scén i dialógov, vie, kedy použiť slang i jadrné výrazivo. Príbehy nás necháva prežiť naplno, prizmou protagonistov-jednotlivcov, navyše nanajvýš osobne angažovaných (syn, pomstiteľ vraždy otca), tzv. veľké spoločenské témy (terorizmus, prehnitosť politickej scény) tvoria len pozadie, spisovateľ zbytočne nekomentuje, nepoúča. Do istej miery sa usiluje aj o  rozvrstvenie medzi pólmi dobra a  zla. Pomstiteľ sa vteľuje do kože zločinu až nadmieru vierohodne, do situácie sa dostal (najmä) pod vplyvom východiskových sociálnych podmienok. Uveriteľnosti aj tohto Hargašovho príbehu však stále prekáža nadmerná rýchlosť uskutočňovania činov. Hrdina, bez stopy ironického kontextu, miestami nadobúda črty Jamesa Bonda kríženého s McGyverom, intrigy sa uskutočňujú v podstate okamžite. Samozrejme, pre istú vekovú a cieľovú skupinu zaujímavé, no v porovnaní s príbehmi Jozefa Kariku zreteľne vidíme, že odchyľovanie od reality nespôsobuje vedomá snaha o hyperbolu či vytvorenie alternatívnej reality, ale autorova neskúsenosť a naivita. Možno však čitateľ čaká, čo dostane, a dostane, čo čaká.

  Triler do tretice: Martin Jurík Kým nás smrť nerozdelí (Marenčin PT). Mafiáni počas prestrelky v Dunajskej Strede zastrelia Adamovi manželku. Po niekoľkodňovej depresii sa rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Úspešne naplánuje a vykoná dve vraždopomsty, je následne odhalený priateľom-policajtom, dostatočne frustrovaným zo spoločenských pomerov a úrovne komunálnej výstavby v  lokalite Bratislava-Dlhé diely na to, aby sa pridal k dielu. Následne sa strieľa z veže Dómu svätého Martina, beží po brehu Dunaja pomedzi medvedí cesnak, odhaľujú sa intrigy pomocou značky a pôvodu USB kľúča, odmieta sa Dostojevskij a major Zeman, filozofuje sa o vine a treste, tŕpne nad pitvou milovanej ženy, upadá do gýča, strieľa, uteká a viazne uprostred bezradnosti deravých psychologických motivácií. Inšpiráciou a vzorom pre Juríka je nesporne Mário Puzo, tiež moderné detektívky s náznakmi sociálneho podtónu. Teda Ed McBain či Olov Svedelid s kritikou pomerov, posunutou, presne ako u Juríka, v dôsledku obmedzeného priestoru, do polohy atmosféru deja podfarbujúceho štylizovaného klišé. Ponurý úpadkový Stockholm, brloh nerestí a beznádeje u Svedelida, Jurík nahrádza už spomenutým bezútešným betónom Dlhých dielov. Jeden z hlavných protagonistov je potomkom reportéra Zárubu, postavy série detektívnych románov, odohrávajúcich sa v medzivojnovej a  tesne povojnovej Bratislave a vytvorených otcom autora Ľubošom Juríkom.

  O vytvorenie trileru s krimi prvkami, zasadeného do anglofónnych reálií, sa pokúsil Boris Rybár. Názov Komparzisti. Epizóda I. Josh Parker (Qualitex) priamo ukazuje, že príbeh by sa mal stať súčasťou série. V prvom zväzku študent Josh Parker v snahe upútať pozornosť blízkych prepadne banku. Čin rozpúta reťaz následkov, prichádzajú aj chvíle pre FBI. 

  Diela M. Juríka, J. Hargaša a B. Rybára bezpochyby aj v kontexte prekladovej literatúry spĺňajú štandardy a  sú schopné reagovať na aktuálne čitateľské potreby, presah Jozefa Kariku sa v  tomto ohľade javí ako fakultatívne pridaná hodnota, ktorú si väčšina populárnej literatúry môže, ba miestami, na ceste za cieľovou skupinou, musí odmyslieť.

  V rámci detektívneho a kriminálneho žánru nesklame „stálica“, Dominik Dán. Titulmi Žiješ iba dvakrátNa podpätkoch (obe Vydavateľstvo Slovart) pokračuje vo vetvení cyklu. Prvá z  kníh nadväzuje na príbeh nespravodlivo odsúdeného matematika Puskailera (Cela číslo 17). Deň po prepustení väzňa mizne bacharka… Dej románu Na podpätkoch sa odohráva v máji roku 1998. V meste po smrti Bossa zúri vojna gangov, na diskotéke v  bare sa koná vražda, vyšetrovateľke Petre Pergnerovej hrozí vydaj. Slovenský McBain si udržiava úroveň.

  Na tradičnejší model detektívneho príbehu nadväzuje Gabe Halm. Román Záhadná minca (Hajko a Hajková) zavedie čitateľov do bizarného prostredia numizmatikov. Objektom záujmu sa stáva keltský biatec. Nedá mi v  tejto súvislosti nespomenúť Zbigniewa Nienackeho s Pánom Tragáčikom.

3 Prebúdzanie trubadúr

(romance)

  „Beatrice de Dia bola žena Guilhelma de Poitiers, dáma pôvabná a ušľachtilá. Zamilovala sa do pána Raimbauta d‘Aurenga a zveršovala naň mnohé dobré a krásne piesne.“ (Irmtraud Morgnerová, Život a dobrodružstvá trubadúry Beatrice – z češtiny preložil M. F.)
 
  Nemožno neregistrovať romance. Navyše, literatúra zmieneného žánru (pravdaže, teraz máme na mysli i  zahraničnú produkciu) v  zozname titulov, napríklad, internetového kníhkupectva Martinus, tvorí vyše tretinu počtu všetkých titulov, vrátane literatúry odbornej, pričom práve kategória o ženách pre ženy sa týči na najvyšších priečkach rebríčka predajnosti. Z  uvedených dôvodov je prehľad len nahliadnutím bez nároku na úplnosť. Hľadisko vymedzenia určujú témy a spôsob uchopenia, nie samotné pohlavie autorky. Stereotypy marketingových stratégií posúvajú muža – autora romance či romantických príbehov zo súčasnosti do polohy pochybnej existencie – kto je vlastne Maxim E. Matkin?

Tak či onak, hoci romance, na úrovni prispôsobenej očakávaniam (predovšetkým, nie nevyhnutne len) čitateliek vypovedajú o konkrétnych ženách, ich prínos do poznania „špecifickosti ženského písania“ (ktorýžto fenomén napokon pozdáva sa mi byť bájou hodnou spevu minnesängrov o krajoch nevídateľných) býva často minimálny ba až nulový, pretože ho prekrýva maska ustálených konvencií žánrového kánonu. Problémovo zameraná tvorba ženských autoriek (Dobrakovová, Kompaníková, Kepplová, Šikulová a i.) si nachádza adekvátne miesto vo výklade venovanom próze hlavného prúdu literatúry. Nevylievajme však deti z vaničiek, kladné konce neznamenajú nevyhnutne nekvalitu. Nezahadzujme šancu idýl ani kultivovanie pocitov nostalgie, túžby, sna, vášne. Nebráňme sa času prebúdzania trubadúr.  Väčšina príbehov, ktorými sa budeme zaoberať, funguje na princípe pohybu medzi rozprávkovosťou fiktívnych túžob a jadrom reality. Konštrukčné vymedzenie rozprávania býva jasné – prianie na počiatku, naplnenie na konci. Vypĺňanie priestoru
medzi tým sa deje rozmanitými spôsobmi, pričom ale u väčšiny autoriek prevláda realizmus s prekreslenými detailmi, miestami pokusmi o psychologickú charakteristiku. Životnosť a dôveryhodnosť postáv i vzťahov je však nevyhnutne limitovaná predzvesťou kladného vyústenia (či občas otvoreného konca) – v mene ktorého následne dochádza k  zjednodušeniam. Skúsenejšie autorky sú schopné tvoriť vnútorne celistvé, rozprávačsky konzistentné útvary, vnímateľné bez irónie – pokiaľ a ak akceptujeme pravidlá hry. Možno je potrebné pripomenúť, že čítať nás nik nenúti, rozhodujeme sa sami – aj keď nesporne obklopení a preniknutí vplyvmi.

  Dvor kráľa Mateja a  jeho manželky Beatrice Aragónskej. Marica Mariáši strávila sedem rokov v kláštore, Alexander, vojvoda z Meranu, je skvelý bojovník, ale tiež ľahtikár a zhýralec. Síce preskočí iskra, avšak intrigy zákernej a skazenej Camilly zasahujú nielen vzťah, lež i politické pozadie. Majetkové presuny, tlak Turkov na uhorské hranice. Ide o mnoho. Zradená ľúbosť (Slovenský spisovateľ), v poradí piaty román Jany Pronskej, opäť zasúva zápletku do medzier v dejinách. Pravdaže, zameniteľnosť/posuvnosť kulís na pozadí večnosti citu je zreteľná. Napriek konkrétnym scénam (narazenie Turkov na koly moldavským vojvodom). Hrdinka, škaredé káčatko (samozrejme obdarené rýdzosťou srdca, cnosťou a zápalom vášne zároveň), v protiklade k pyšnej kráske prichádza z rozprávok (pohybmi tela dospelejšia, dušou nie), a zabezpečuje dielu obľubu u čitateľov. Okrem exotiky zámku v Merane zakúsime dotyk domova v Markušovciach, rodovom sídle Mariášiovcov, kde na cintoríne dodnes stojí hrobka rodu a kaštieľ, ktorý však bol v neskoršom období prebudovaný.

  Kým predchádzajúca autorka čerpala námety z domácich zdrojov, Eva Ava Šranková stavila na popularitu témy a prostredia známeho zo série románov Juliette Benzoniovej. Próza pod názvom Izabela – Láskou spútaní (Ikar – edícia Mám talent) sa odohráva vo Francúzsku v prvej polovici pätnásteho storočia, čiže v časopriestore, do ktorého znalkyne žánru uviedla krásna Katarína. Pretože romány s touto hrdinkou sa už minuli, autorka ponúka slovenským čitateľom vlastnú verziu. Pomedzi príbeh nielen lásky (lások) Izabely vkladá autorka kratučké kapitoly s náčrtom historického pozadia (Tri Francúzska, Burgundské kráľovstvo), historická a fiktívna rovina sa však preplietajú aj v  samotnom príbehu, dopočujeme sa o bojoch a Jane z Arku… A zažijeme pátranie po minulosti rodinných osudov, rytiersky súboj, prepad, útek, rozhodovanie, váhanie, paralelnosť túžob a emócií. Širšie koncipovaný text romance s prvkami dobrodružno-historického románu tvorí prvý zväzok plánovaného cyklu.

  Tamara Tainová v románe To prejde (Vydavateľstvo Slovart) bez ostychu,  presvedčivo podáva príbeh a  pocit homosexuála, ktorý po smrti priateľa hľadá nový vzťah. Vyrozprávané v prvej osobe bez zbytočného pátosu, sentimentu, aktualizácie či snahy ťažiť z  prvoplánovej príťažlivosti témy. Spoveď normálneho človeka o láske a utrpení. Pomedzi sa vinie záznam príbehu z blogu o týraní. Fikcia či realita?

  Elena Eleková svojím dielom Život pri živote (Ikar – edícia Mám talent) uvádza čitateľov do prostredia psychiatrickej liečebne. Medzi lekármi zostaneme aj v románe Smrť v bielom (Perfekt) od  E. Marsh. Nebezpečie nemocnice, ženy – pacientky, príbeh stojí na hranici s lekárskymi trilermi z pera Robina Cooka. V próze Evy Dedinskej Až na dno (Ikar) sú výrazne prítomné sociálne motívy. Farmaceutka prepadne alkoholizmu, ocitne sa na ulici. Návrat k rodine a rekonštrukcia vzťahov rozhodne nie sú ľahké.  

  Sex, násilie, viera, ťarcha stáročných stereotypov a predurčenia rol i  rolí. Na konci temnoty napokon nádej. Nehanebné hry (HladoHlas) Evy Bielej Brndiarovej stoja na hranici žánru, rámec rozprávkovej idyly zostáva skôr tušene rozpustený realitou.

  Viac optimizmu poskytuje v románe  Na koniec dúhy (Motýľ) Marta Fartelová. Sledujeme osudy štyridsaťpäťročnej Evy, ktorú počas tehotenstva manžel opustí s mladšou milenkou.

  Hoci ženy starnú tajne, predsa sa tak deje. Rozprávačka príbehu pod názvom Márnivá sezóna (Evitapress) od Karin Krausovej si pred zrkadlom premieta v pamäti, kto z bývalých bol plastickým chirurgom. Má 48! V snahe o vzpruhu si nachádza milenca Maxa a učí sa mať rada paradajkovú polievku. Zdržanlivá sebairónia za-chraňuje svižný text pred upadnutím do gýča.

  Protagonistka prózy Ivany Lackovej Zametanie vody (Ikar) sa po rozvode borí s ochorením dcéry a navyše neustáva v hľadaní chlapa. Občas sa vracia na Oravu, v pokosenej tráve sústreďuje myšlienky. Ak sa sen napokon nekoná, treba žiť! Alebo žeby predsa záblesk, keď sa už nepočíta? Dielu opäť výdatne pomáha schopnosť nadhľadu.

  Do tretice zrelá žena hľadá novú cestičku.  Stačí si (ne)želať (Ikar – edícia Mám talent) Silvie Havelkovej prináša ľahké rýchle čítanie, ktoré však zotrváva v podstate v rovine záznamu – a či zoznamu citov, dojmov a udalostí. Pomerne vtipný výsek zo života karieristky Renaty bez ambície o dosiahnutie tvaru. Rezignácia na kompozíciu oddychujúcim prekážať nemusí, svieža vlakovka v podobe červenej brožúry spĺňa účel.

  Štandard prepojenia humoru a romantiky spĺňajú i  texty Dany Hlavatej. Próza Hľadám muža na zjedenie (Remedium) približuje ťažkosti ďalšej päťdesiatničky, román Čo na ňom vidíš (Marenčin PT) si berie na mušku dve sestry. Napokon v titule Zalej Františka, miláčik (Vydavateľstvo Slovart)  Sandry Grüner  Miškolciovej zisťujeme prítomnosť drsného jazyka žúriek a situačnej komiky.

  Ani romantické poviedky ešte nevymreli. Aj keď niektoré z nich majú úctyhodné vročenie!

  Aj literárnohistorickú hodnotu má titul V  krinolíne  (Tranoscius) od Eleny Ivankovej. 25  príbehov prevažne o  ľúbosti sprístupňuje časť tvorby dnes pomerne málo známej autorky prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia. Autenticky sa môžete, v patrične kvetnatom háve jazyka, nadýchnuť atmosféry plesov, šuštiacich šiat, závojov, vejárov…

  Kratšie útvary a lovestory-novelu  Princíp lásky obsahuje titul Ivy Kučerovej Šiesta noc (Motýľ).

  Napokon do tretice: Postavy bez tieňov (TISING), Mária Pomajbová. Ona, on, vzťah. Čítajte.

  Isteže, citu sa javia pomedzné žánrové línie nepodstatné. Predsa však. Ivana Ivančáková v knihe Veľké baby neplačú (Evitapress) približuje Paríž, súčasnosť, život modelky. Dva nasledujúce romány majú súvis (prostredníctvom priestoru či postavy) s údajne najzelenším ostrovom Európy. V Írsku prší inak (HladoHlas) Števy Ppremčákovej je dielko, v ktorom sa popri dejovej línii o úteku hrdinky pred láskou k ženatému mužovi nájde čas i na opisy krajiny, miestami akoby sa črtal náznak cestopisnej prózy. Moje írske
srdce (Perfekt) sary o‘donnelovej je žánrovo väčšmi vyhranené. Rozvedená slovenská podnikateľka Alica stretáva írskeho umelca Brendana, ktorý sa stáva mužom jej snov.

  Humorným podtónom zaujme text Barbary Kardošovej Vydať sa a zomrieť (Vydavateľstvo Slovart), o osudoch dvoch sestier. Sára, slobodná na Slovensku, Helena, s manželom veterinárom v Austrálii.

  Prinajmenšom na hranici žánru stojí kniha Lucie Piussi Láska je sliepka (Marenčin PT), ktorá nás ponára do vzťahu vzrušujúco nejednoznačného, bez sentimentu a  príkras, kde občas (často) vrie a  škrípe. Verím, že titul si nájde v  rámci prehľadov miesto aj inde. Nuž a v závere pripomeňme meno Maxim E. Matkin. Po siedmykrát. Nie na ústa (Vydavateľstvo Slovart). Vidíte – už zasa provokuje!

  Sme takpovediac v jadre podstaty. Vo finále. Fakt. Nevymýšľam si. Čísla neklamú.

  Príbeh jednej lásky (Slovenský spisovateľ) z klávesnice Aniky Pastorekovej získal víťazstvo v  čitateľskej ankete Knižnej revue v  kategórii Debut roka 2011. Mladučká Lea objavuje seba i  svet. Okrem vzťahov, ktoré tvoria centrum príbehu (pozor, medziiným
ide o prebúdzajúcu sa náklonnosť medzi súrodencami, no napokon je všeličo inak), prozaička načrtáva kontúry prostredia južného Slovenska. Komorný románik i románová novela zaujme schopnosťou charakterizácie postáv, presvedčivými dialógmi i  atmosférou – so
správnou dávkou nostalgie (za Annou zo Zeleného domu), rockových piesní a vína. Jemné, perlivé, šteklivé, možno aj pekné a trvanlivejšie, než sa zdá. Plus opustený dom pri jazere a tajomstvo. Rozprávačský talent a znalosť klasiky tvoria kombináciu, ktorá sa môže
skončiť aj dobre – bez nadmerných nárokov na faktografiu a logiku.

  Po debutantke prejdime k najskúsenejšej a najúspešnejšej autorke žánru na Slovensku.  Táňa Keleová-Vasilková v  poradí v dvadsiatom treťom románe s tradične transparentným názvom Dva životy (Ikar) zoznamuje čitateľov s osudmi dvoch kamarátok. Veronika, matka už dospelej dcéry, ostala po rozvode sama, zmierená s neprítomnosťou mužov vo svojom živote. Anna, prekladateľka, žije v šťastnom manželstve. Vzťah však začína vŕzgať – pod vplyvom alkoholu, prihýna si však nie muž, ale žena. Skúsenou rukou, odvážne spisovateľka pootočí stereotyp. Spôsob uchopenia témy nezaprie znalosť reality.

  Nuž a ďalej, samozrejme. Pretože zároveň roku 2011 debutuje Adriana Macháčová románom Cudzie vzťahy (Ikar) s hrdinkou Tamarou. Skúsená autorka Katarína Gillerová v próze Konečne sa rozhodni (Slovenský spisovateľ) rieši partnerskú krízu Natálie. Mária Hamzová, tiež už v  ôsmom románe (muži – literáti, ktorí máte toľko titulov na konte, utvorte šík!) pod názvom Prekonané výčitky (Motýľ) zoznamuje čitateľov s citovými problémami Kláry a Valentíny. Jana Šimulčíková Druhý muž (Regent) načrtáva osud učiteľky Marcely, ktorá po rozvode dvíha osud z trosiek. Beata Štrauchová Tiene vášne (Slovenský spisovateľ) ukazuje, ako môže životom v rodine „zamávať“, keď si syn privedie domov novú priateľku. Ružena Scherhauferová Emine slzy (Ikar) rozpráva o päťdesiatničke, ktorá si po zistení manželovej nevery tiež nájde milenca. Andrea Boldišová Láska vo vetre (Ikar) skúma peripetie Erika a Marianny na ceste ku šťastiu. V texte Martiny Solčanskej Hazard (Ikar) zasa natrafíte na vyzývavú Jennifer a milionára s prázdnym srdcom. Dámy sa, dúfam, neurazia, nebolo, nie je, nebude miesta, aby sme mohli spomenúť všetky. Napokon, podstatní sú aj tak čitatelia.

P. S. : Ešte by som v rámci diskurzu o populárnej literatúre rád niečo o westernoch z pera slovenských autorov… Niekedy… Možno…

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013