Klenoty slovenskosti


Dokument je neodškriepiteľná stopa. Stopa neraz prachom znejasnená, ba aj úplne zanesená, ale odhaliteľná, ostrá a presná, priam ako gánovský odliatok vnútrolebkového priestoru pračloveka aj s jeho
obrazom mozgových závitov. Dokument je fragment skutočnosti. Nespochybniteľný, ale dotvorenie skutočného stavu minulého obrazu môže lákať do pokusov takých krkolomných výkladov, že fragmenty síce pasujú, ale vyznievajú presne opačne – akoby sa z dôkazu obhajoby mal stať dôkaz obžaloby. Dokument je holý fakt. Krásne nahý a dráždivý. A lákavý, pretože ak chcú z neho urobiť slúžku, začnú ho obliekať raz do takých, inokedy do onakých šiat. Dakedy ho nazývajú aj komentárom. A predsa...

Teraz aj dokumenty potvrdzujúce naše korene, veľmi hlboké a kultúrne, ktoré aj takto potvrdzujú právo na našu štátnosť, uzreli svetlo sveta. Nadýchla sa slovenská duša zhlboka a prehovorila rečou faktov tak, ako predtým ticho spievala v povestiach a clivých romantických básňach. Dostala príležitosť a naplno ju využila.

Súbor dokumentov o prameňoch slovenskej národnej identity a slovenskej štátnosti legitimuje vážnosť a úctu slovenskej kultúry, odhaľuje naše korene a potvrdzuje naše dlho popierané právo na sebaurčenie. To, že slovenská štátnosť vznikala v stredoveku a rodila sa z prvých štátnych útvarov – nadkmeňových zväzov v Samovej ríši, z nitrianskej a moravskej štátnosti vrcholiacej v úctyhodnej Svätoplukovej ríši, že na základe staroslovenských štátnych štruktúr bol vybudovaný mnohonárodný uhorský štát, ktorý potom
s príznačným nevďakom takmer udusil slovenský živel, že na základe národnooslobodzovacích pohybov v meruôsmom roku a vznikom prvej Československej republiky napokon predsa len vydržal, a že v období vzniku prvej Slovenskej republiky, v Slovenskom národnom povstaní i v zložitom štátnoprávnom pohybe počas existencie Česko-Slovenskej republiky si napokon vymohol aspoň formálne štátnoprávne znaky transformáciou do federatívneho usporiadania česko-slovenského štátu, dokazujúc prítomnosť objektívnej historickej tendencie, ktorá vyústila do vzniku slobodnej a demokratickej druhej Slovenskej republiky v roku 1993. Pod legendárnu vozovú plachtu veštkyne Sibyly by sa boli dali schovať všetci Slováci zo zoznamu uhorského ministerstva vnútra pred rozpadom rakúsko-uhorskej monarchie. Slovenský národ sa právom pokladá za historicky tvrdo
skúšaný.

Tvrdá maďarizácia aj sklamanie z meruôsmeho roku či z Viedenskej arbitráže, nedodržanie Clevelandskej i Pittsburskej dohody, Vianočnej dohody i Košického vládneho programu, ale aj ďalšie chytráctva po Jaltskej konferencii či po trpkej Mníchovskej zrade, trebárs aj zneužitie Varšavskej zmluvy – to sú iba niektoré míľniky cesty, ktorá je už – ako vrúcne dúfam – konečne za nami.

Slovenské historické a štátne vedomie bolo po toľkých traumách prirodzene oslabené a váhavé. Strach z diskusií pri snahách o objektívne hodnotenie všetkých historických udalostí, náchylnosť na účelové deformovanie historickej pravdy, aj sklon utekať pred neraz tvrdou historickou skutočnosťou sú skutočnosťou u mnohých Slovákov. Je dobré, že táto kniha vychádza v piatom roku našej samostatnosti. Je pozoruhodné, že to je práve rok osláv 150. výročia najvýraznejších novodobých historických pohybov slovenského sebauvedomovania sa. Veď prvé slovenské národné povstanie v rokoch 1848-1849 sa stalo tým medzníkom v našich dejinách, ktoré nám dovoľuje tvrdiť, že máme starú kultúru v mladom štáte. Mimoriadne sympatické je, že práve v Roku slovenskej literatúry má každý slovenský občan možnosť získať do svojej knižnice najvzácnejšie a najkrajšie dôkazy o našom historickom pohybe. Mnohé dokumenty, ktoré sa v tejto knihe publikujú, sme získali aj vďaka dôslednej prestavbe štátnej ochrany a zveľaďovania národného písomníctva. Verím, že táto kniha dokumentov presvedčí aj tých, čo pochybovali o práve Slovákov na miesto pod slnkom. Ale isto-iste viem, že presvedčivosť dokumentov povzbudí tých, ktorí už boli unavení a pookrejú všetci, pre ktorých nie je vlasť prázdny pojem. Je šťastná generácia, ktorá dostala príležitosť budovať vlastný štát, a ešte väčším šťastím je povzbudzovať sebavedomie vlastnej kultúry a národa.

Nech je táto kniha pýchou slovenskosti, ale aj zdrojom pokory pred veľkolepými skutkami našich predkov nielen pre tých, ktorí sa nechajú inšpirovať k rovnako nezištným činnostiam v prospech nadosobných cieľov, dotýkajúcich sa najvyšších a najvznešenejších hodnôt kultúrnych spoločenstiev sveta.

Ivan Hudec
minister kultúry Slovenskej republiky

 

 

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013