1.6. Rozdelenie nástupníctva vo Franskej ríši Ľudovítom


Aachen júl 817

RlMSKY CISÁR A FRANSKÝ PANOVNÍK ĽUDOVÍT POBOŽNÝ ROZDELIL NÁSTUPNÍCTVO vo FRANSKEJ RÍŠI MEDZI SVOJICH TROCH SYNOV Z PRVÉHO MANŽELSTVA (PlPINA AQUITÁNSKEHO, ĽUDOVÍTA NEMCA A ĽOTHARA I.) . DO VÝCHODOFRANSKEJ RÍŠE ĽUDOVÍTA NEMCA BOLI „ZAČLENENÉ" AJ SUSEDNÉ VÝCHODNÉ SLOVANSKÉ OBLASTI NA STREDNOM DUNAJI, NA KTORÉ SI ROBILI ÚZEMNÝ I CIRKEVNOSPRÁVNY NÁROK FRANKOVIA (POROVNAJ DOKUMENT ČÍSLO 7) . K DEFINITÍVNEMU ROZDELENIU FRANSKEJ RÍŠE DOŠLO AŽ V ROKU 843.


...I. Chceme, aby Pipin vládol v Aquitánii, Baskicku a v celej Toulonskej marke a okrem toho aby dostal štyri grófstva.
II. Potom chceme, aby Ľudovít vládol v Bavorsku, tiež nad Korutáncami a Čechmi i Avarmi a Slovienmi, ktorí žijú na východnej strane Bavorska a okrem toho aby užíval dve dominikálne osady: Luttraif a Ingoldesstat.
III. Chceme, aby títo dvaja bratia, ktorí sa označujú ako králi, vládli vlastnou mocou vnútri svojho panstva a mohli rozdávať všetky pocty, len nech sa vo veci biskupstiev a opátstiev zachová cirkevný poriadok a v ostatných udeľovaných poctách nech sa dbá na česť a užitočnosť.

 

Edícia: Ratkoš, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy (slovenský preklad latinskej listiny). Bratislava 1964, s. 157.

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013