1.7 Rozdelenie cirkevnej správy medzi Pasovské biskupstvo a Salzburské arcibiskupstvo


Regensburg 18. novembra 829

VYCHODOFRANSKY KRÁĽ ĽUDOVÍT NEMEC VYRIEŠIL SPOR PASOVSKÉHO BISKUPA (REGINHARA) SO SALZBURSKÝM ARCIBISKUPOM (ADALRÁMOM) VO VZŤAHU K CIRKEVNEJ SPRÁVE ÚZEMÍ NA JUH A SEVER
OD DUNAJA A STANOVIL HRANICE MEDZI SALZBURGOM (SOĽNOHRADOM) A PASOVOM. PASOVSKÝ BISKUP DOSTAL DO SPRÁVY OBLASTI LEŽIACE VÝCHODNE OD RIEK SPRAZA, RÁBICA A RABA (AJ ÚZEMIE
NITRIANSKEHO KNIEŽATSTVA) A OBLASTI, KTORÉ SA NACHÁDZALI OD TEJTO LÍNIE NA ZÁPAD A JUH, DOSTAL DO SPRÁVY SALZBURSKÝ ARCIBISKUP. HOCI JE LISTINA POVAŽOVANÁ ZA FALZUM, HRANIČNÁ
LÍNIA OBOCH DIECÉZ JE SPRÁVNA, NA CO NEPRIAMO POUKAZUJE ÚDAJ LISTINY ĽUDOVÍTA NEMCA Z 15. SEPTEMBRA 844. PASOVSKÁ DIECÉZA SA V PODSTATE KRYLA S VÝCHODNOU MARKOU A PASOVSKÍ BISKUPI
SI AJ NESKÔR ROBILI VEĽKÉ NÁROKY NA CIRKEVNÚ SPRÁVU VĽĽKEJ MORAVY (POROVNAJ DOKUMENT ČÍSLO 18).

 

Bronzová pozlátená pracka zo začiatku 9. storočia

Brodzany.
Bronzová pozlátená pracka zo začiatku 9. storočia

 

V mene Pána Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. Ľudovít (1) riadením prozreteľnosti Božej, kráľ Bavorov. Nech je známe veľkému počtu všetkých našich verných, prítomných i budúcich, že ctihodní muži, Adalrám, arcibiskup cirkvi salzburskej a Reginhar, biskup diecézy pasovskej, predstúpiaci pred nás, mali medzi sebou nemalý spor o územie, ktoré leží za Viedenským lesom; lebo arcibiskup Adalrám tvrdil, že jeho predchodca Arno mal to územie, a že tam kázal; biskup Reginhar tvrdil, že to územie má patriť k diecéze pasovskej. My potom vypočujúc si a vyšetriac si ich spor, aby sme ich opäť priviedli k vzájomnej láske a svornosti a aby v budúcnosti ako medzi nimi, tak medzi ich nástupcami všetok svár a spor bol celkom odstránený, kázali sme vyššie spomenuté územie takto medzi nich rozdeliť, aby biskup Reginhar mal u svojej diecézy (:územia:) na západnej strane rieky nazývanej Spraza (2), kde pramení a vlieva sa do inej Sprazy (3)  a táto sa vlieva do Ráby, kým arcibiskup Adalrám aby mal u salzburskej diecézy naďalej, tak ako to mal jeho predchodca Arno, (:územie:) od západného brehu vyššie spomínaných vôd na východ a na juh. Vyhlásiac teda toto rozhodnutie, nariaďujeme a rozkazujeme, aby sa ako prítomní muži, totiž arcibiskup Adalrám a biskup Reginhar, tak aj ich nástupcovia uspokojili nabudúce na oboch stranách naším rozsudkom, keď sme usúdili, že má byť medzi nimi zachovávaná pre lásku a mier zásada spravodlivosti, ako má platiť medzi takými mužmi. A aby pre túto vec už nevznikol žiadny spor a svár, prikázali sme spísať o našom rozhodnutí túto listinu, a aby ste jej viac verili, kázali smejú spečatiť naším prsteňom.

Dané v Regensburgu, v kráľovskom paláci, roku 829, v ôsmu indikciu, v 17. roku vlády cisára Ľudovíta, v 5. roku kraľovania jeho syna Ľudovíta v Bavorsku, na 13. kalendu decembrovú a 16. deň po novom mesiaci.
Ja, Angelmár, v zastúpení Gozbalda, som napísal a podpísal.

 

 

Bavorský štátny archív v Mníchove, Codex Lonsdorfianus - odpis z polovice 13. storočia. Edície: Ratkoš, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy (slovenský preklad). Bratislava 1964, s. 159; Magnae Moraviae fontes historici III (latinský text a český preklad). Brno 1969, s. 119-121.

(1) Ľudovít Nemec, kráľ Východofranskej ríše (817) 843-876.
(2) Rieka Spratzbach.
(3) Inou Sprazou, ktorá sa vlievala do Ráby bola zrejme Rábica.

 

Meč kniežaťa (okolo roku 800).

Blatnica.
Meč kniežaťa (okolo roku 800).

 

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013