1.12. Život Konštantína Filozofa


863-869

ŽlTIJE KONŠTANTÍNA VZNIKLO PRAVDEPODOBNE UŽ PRI PRÍLEŽITOSTI SLÁVNOSTNÉHO POHREBU KONŠTANTÍNA - sv. CYRILA V RÍME, KEĎ JEHO STARŠÍ BRAT METOD A SLOVIENSKI ŽIACI ZOSTAVILI KRATŠÍ SLOVIENSKY (ISTE AJ GRÉCKY) TEXT. NESKÔR SA STALO SÚČASŤOU ROZŠÍRENÉHO ŽIVOTOPISU KONŠTANTÍNA, KTORÝ VZNIKOL NA VEĽKEJ MORAVE PO ROKU 873. JE TO JEDINEČNÝ HISTORICKÝ PRAMEŇ PRE DEJINY VEĽKEJ MORAVY A KRISTIANIZÁCIE JEJ ÚZEMIA, VZNIKU A FORMOVANIA LITURGICKÉHO JAZYKA A ŠÍRENIA KULTÚRY. PATRI K LITERÁRNEJ PAMIATKE VYSOKEJ ÚROVNE A HODNOTY. SLOVIENSKY PÍSANÝ ŽIVOT KONŠTANTÍNA SA STAL PREDLOHOU PRE TVORBU MLADŠÍCH, KRATŠÍCH LITURGICKÝCH TEXTOV - POCHVÁL, PROLÓGOV A POD.

 

(:Kapitola:) XIV.
Keď sa Filozof v Bohu veselil, vynorila sa iná vec a úloha nemenšia od prvých. Lebo Rastislav, moravské knieža, Bohom navnuknutý, poradil sa s kniežatmi svojimi a s Moravanmi (1) a vyslal posolstvo k cisárovi Michalovi (2), ktoré hovorilo: Keďže náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží a nemáme učiteľa takého, čo by nám v našej reči pravú vieru kresťanskú vysvetlil, aby aj iné kraje, keď to uvidia, nás napodobnili. To pošli nám, vladáru, biskupa a učiteľa takého. Lebo od nás na všetky strany (:zavše:) dobrý zákon vychádza.

Cisár zvolal synodu, pozval na ňu Konštantína Filozofa a dal mu počuť túto reč. I riekol: Viem, Filozof, že si ustatý, ale treba ti tam ísť, lebo túto vec nemôže nikto iný vykonať ako ty. Odpovedal Filozof: I ustatý som i chorý telom, ale s radosťou pôjdem ta, ak majú písmená pre jazyk svoj. A povedal mu cisár: Ded môj i otec môj i mnohí iní to hľadali, ale nenašli, preto, ako to môžem ja nájsť? Filozof odpovedal: Kto môže na vodu reč napísať a meno heretika si získať?

Odpovedal mu zasa cisár aj s Bardom (3)  i umom svojím: Ak ty chceš, to Boh môže tebe dať, ktorý aj dáva všetkým prosiacim bez pochybovania a otvára klopajúcim. Odišiel teda Filozof a podľa starej obyčaje oddal sa modlitbe aj s inými pomocníkmi. Skoro potom zjavil sa mu ich Boh, ktorý vyslyšiava modlitby svojich sluhov a ihneď zložil písmená a začal písať slová evanjelia: Sprvoti bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo a ďalšie. Zaradoval sa cisár a velebil Boha aj so svojimi radcami i poslal ho s mnohými darmi a napísal Rastislavovi takéto písmo: Boh, ktorý prikazuje každému dospieť do poznania pravdy a dosiahnuť väčšiu hodnosť, videl tvoju vieru a usilovanie, učinil (:to:) teraz v našich rokoch a zjavil písmená pre jazyk váš, čo odprvu nebývalo, ale iba prvé (:nedávne:) roky, aby ste sa aj vy pripočítali k národom veľkým, ktorí Boha slávia svojím rodným jazykom. A tak sme ti poslali toho, komu ich zjavil, muža vzácneho a pravoverného, učeného veľmi a filozofa. A hľa, prijmi dar väčší a hodnotnejší nad všetko zlato a striebro a kamenie drahé a pominuteľné bohatstvo.

Pousiluj sa s ním smelo upevniť dielo a z celého srdca hľadať Boha, ani spásu

 

 veľkomoravský zákonník

Zákon sudnyj ljudem
(veľkomoravský zákonník).

 

pospolitosti nezavrhni, ale všetkých povzbuď, aby neleňošili, ale nastúpili cestu pravdy, aby si aj ty, ak ich svojím usilovaním privedieš k poznaniu Boha, prijal svoju mzdu za to v tomto i budúcom živote, za všetky duše, čo uveria v Krista, Boha nášho, odteraz i na veky a zanecháš pamiatku svoju budúcim rodom podobne ako veľký cisár Konštantín...

XVI.
Keď bol (:Konštantín:) v Benátkach, zišli sa proti nemu biskupi a kňazi, i mnísi ako vrany na sokola a pozdvihli trojrečovýblud a hovorili: Človeče, povedz nám, prečo si utvoril teraz Slovienom písmená a učíš ich,  ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštoli, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieroným, ani Augustín? My však poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: Hebrejov, Grékov a Latincov. Odpovedal im Filozof: Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Či slnko nesvieti tak isto na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? To ako vy sa nehanbíte len tri jazyky spomínať a nariadiť, aby ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či Boha robíte bezmocným, že to nemôže umožniť, alebo závistlivým, že to nechce? My však poznáme mnohé národy, ktoré majú svoje písmo a Boha oslavujú každý vo svojej reči...

XVII.
Keď sa dozvedel o ňom rímsky pápež, poslal poň. A keď došiel do Ríma, vyšiel mu oproti sám apoštolský Hadrián (4) so všetkými mešťanmi, so sviečkami, lebo svätého Klimenta ostatky prinášal, mučeníka a pápeža rímskeho (5). A Boh hneď zázraky Opreslávne:) tu urobil. Lebo sa tu človek porazený vyliečil, aj iní mnohí rozličných neduhov sa pozbavili, ako aj zajatci na vzývanie Krista a svätého Klimenta, pozbavili sa tých, čo ich zajali. Keď pápež prijal slovienske knihy, posvätil ich a položil ich v chráme Svätej Márie, ktorý sa nazýva Fatne (:Pri jasličkách:), a spievali nad nimi svätú liturgiu. Potom kázal pápež dvom biskupom, Formosovi a Gauderichovi (6) vysvätiť slovienskych učeníkov. A ako ich vysvätil, hneď spievali liturgiu v chráme svätého Petra apoštola slovienskym jazykom. A v druhý deň spievali v chráme svätej Petronily. A v tretí deň spievali v chráme svätého Andreja a potom zas v chráme veľkého učiteľa sveta Pavla apoštola a celú noc spievali chválospevy sloviensky, i ráno zas liturgiu nad svätým (:jeho:) hrobom a mali na pomoc biskupa Arzénia, jedného zo siedmich biskupov (7) a Anastázia bibliotekára...

XVIII.
...A tak spočinul v Pánu(:Konštantín - Cyril:), keď mal dva a štyridsať rokov, štrnásteho dňa mesiaca februára, indikcie druhej, od stvorenia sveta tohto roku 6377 (:roku 869:).

I rozkázal apoštolský všetkým Grékom, čo boli v Ríme, a tak isto aj Rimanom, so sviecami zídeným, spievať nad ním a vystrojiť mu sprievod ako samému pápežovi. Čo aj urobili.

Metod však, brat jeho, prosil apoštolského a hovoril: Mať nás prísahou zaviazala, aby toho z nás, ktorý prvý pôjde na (:večný:) súd, druhý preniesol do bratského kláštora svojho a tam ho pochoval. Kázal ho teda pápež vložiť do rakvy a zabiť klincami železnými. A tak ho držal sedem dní a strojil na cestu.

Apoštolskému však hovorili rímski biskupi: Keďže po mnohých krajinách pochodil a keď ho Boh priviedol sem a tu jeho dušu vzal, patrí sa, aby aj tu bol pochovaný, ako ctihodný muž. I povedal apoštolský: Pre jeho svätosť a lásku prestúpim rímsku obyčaj a pochovám ho v mojom hrobe v chráme svätého apoštola Petra. Brat (:Metod:) jeho však hovoril: Keďže ste ma nevyslyšali a nedali ste mi ho, ak sa vám páči, nech leží v chráme svätého Klimenta, s ktorým aj sem prišiel. Kázal teda apoštolský tak učiniť.

I znova sa zhromaždili biskupi i so všetkým ľudom odprevadiť ho so cťou a hovorili: Otvorme rakvu a viďme, či voľakto z neho niečo nevzal. Ani pri veľkej námahe nemohli odklincovať rakvu, podľa vôle Božej. A tak s rakvou položili ho do hrobu po pravej strane oltárnej v chráme svätého Klimenta, kde sa mnohé zázraky začali diať. Keď to videli Rimania, ešte väčšmi prirástli k jeho svätosti a úcte. I namaľovali obraz (8) nad jeho hrobom a začali nad ním svietiť (:svetlom:) deň a noc, chválili Boha, ktorý tak zvelebuje tých, ktorí ho slávia. Tomu nech je sláva a česť i poklona na veky vekov. Amen.

 


Najstarší zachovaný odpis pochádza z prvej polovice 15. stor., zachoval sa vo vyše 30 rukopisoch. Edície: Ratkoš, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy (slovenský preklad). Bratislava 1964, s. 220-252; Magnae Moraviae fontes historici II (sloviensky text a český preklad). Brno 1967, s. 57-115.

(1) Moravania = Slovieni - Sloveni (Slováci), Moravania a iné etnika (národy) v Dunajskej kotline.
(2) Michal III., byzantský cisár 842-867.
(3) Cisárov príbuzný a radca (kancelár) v Carihrade.
(4) Hadriánll, rímsky pápež 867-872.
(5) Štvrtý rímsky pápež 90-99;
(6) Formozus, biskup, patril k odporcom slovienskeho bohoslužobného jazyka. Gauderich, biskup pri kostole sv. Klimenta mal ku Konštantínovi a Metodovi kladný vztah.
(7) Siedmi biskupi - zbor, z ktorého neskôr vznikla inštitúcia kardinálov.
(8) Fresku objaviii v minulom storočí pri archeologickom výskume.

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013