1.15. Pápež Štefan V. berie kráľa Svätopluka I. pod svoju ochranu, poučuje ho vo viere, uznáva pravovernosť Vichinga a znova ho ustanovuje za nitrianskeho biskupa, zatracuje Metoda a zakazuje používame slovienskeho jazyka v liturgii


Rím po auguste 885

PÁPEŽ ŠTEFAN V. OSOBITNOU LISTINOU DÁVA ODPOVEĎ NA ŽIADOSŤ SVÄTOPLUKA I. O POUČENIE VO VIERE, NA ROZPORY, KTORÉ ZÁSLUHOU NITRIANSKEHO BISKUPA VlCHINGA A FRANSKÉHO KLÉRU PRETRVÁVALI V OTÁZKE POUŽÍVANIA BOHOSLUŽOBNÉHO JAZYKA A NA SUSPENDOVANIE VlCHINGA METODOM. PÁPEŽ POUČIL SVÄTOPLUKA I. v POŽADOVANÝCH VECIACH, ZRUŠIL VICHINGOVO SUSPENDOVANIE, METODA (V TOM ČASE UŽ MŔTVEHO; POROVNAJ DOKUMENT ČÍSLO l6) ZATRATIL, ZAKÁZAL POUŽÍVAŤ SLOVIENSKY JAZYK V LITURGII (POVOLENÝ PÁPEŽOM HADRLÁNOM II.; POROVNAJ ČÍSLO DOKUMENT 10) A TÝCH, KTORÍ BY TO NEUPOSLÚCHLI, PRIKÁZAL VYHNAŤ Z KRAJINY. TÚTO FORMULÁCIU V LISTINE VYUŽIL VLCHING A SVÄTOPLUK I. NA VYHNANIE METODOVÝCH ŽIAKOV - KŇAZOV (NAUM, KLIMENT OCHRIDSKÝ A MNOHÍ ĎALŠÍ), KTORÍ SA UCHÝLILI DO BULHARSKA, CHORVÁTSKA A INÝCH KRAJÍN (TAM BOLI ŠÍRITEĽMI SLOVIENSKEHO PÍSMA, LITERATÚRY A BOHOSLUŽOBNÉHO JAZYKA - KULTÚRY). VYDANIE TEJTO LISTINY BOLO VÍŤAZSTVOM FRANSKÉHO KLÉRU, KTORÝ NEUZNÁVAL SLOVIENSKY BOHOSLUŽOBNÝ JAZYK, ALE ANI MORAVSKÚ CIRKEVNÚ PROVINCIU. ZÁKAZ SLOVIENSKEHO JAZYKA V LITURGII (OBMEDZENÉHO LEN NA VÝKLAD EVANJELIÍ A EPIŠTÔL) ZNAMENAL AJ POSTUPNÝ ZÁNIK SLOVIENSKEHO PÍSOMNÍCTVA U NÁS.

 

Štefan biskup, sluha sluhov Božích, Svätoplukovi, kráľovi Slovienov (1). Pretože si sa v horlení za vieru so všetkou oddanosťou zasvätil kniežaťu svätých apoštolov, čiže Petrovi, klučnikovi nebeského kráľovstva, a jeho námestníka (2) si si pred všetkými kniežatmi tohto pominuteľného sveta vyvolil za hlavného patróna a s veľmožmi a ostatným ľudom krajiny si sa zároveň odovzdal do jeho ochrany, neprestajnými modlitbami vyprosujeme od Boha, darcu všetkého dobra, aby ťa posilňoval svojou priazňou, v ruke ktorého spočívajú všetky práva kráľovstiev, aby si chránený jeho pomocou a na príhovory apoštolských kniežat Petra a Pavla bol uchránený aj od úkladov diabolských a tešil sa telesnému zdraviu, aby si bez úhony na duši i tele, za dobré skutky večným sudcom oslávený, bol obdarený večnou blaženosťou. Aj my, ktorí zastávame jeho námestníctvo, máme o teba náležitú starosť a v ktorejkoľvek veci budeš potrebovať pomoc, v tom, čo smeruje k tvojmu spaseniu, vo všetkom s Božou pomocou nájdeš (:v nás:) ochrancu. Teba pre zásluhu o vieru so všetkými tvojimi vernými, keďže nijaká hranica krajín nemôže byť prekážkou, duchovnou náručou sťa prítomného s láskou objímame ako duchovného syna... Pavol apoštol svedčí o tom, že Duch je u Otca i Syna... Veď nemožno veriť, že Duch svätý vychádza z Otca na Syna a zo Syna na posvätenie tvorstva ako po nejakých stupňoch, ale zároveň vychádza tak z Otca, ako i zo Syna... Dozvedeli sme sa, že aj Viching, ctihodný biskup a najdrahší spolubrat, je vyučený v tejto cirkevnej náuke, a preto sme vám ho znova poslali, aby spravoval biskupstvo zverené mu Bohom, lebo sme sa presvedčili, že je ti najvernejší a o teba vo všetkom veľmi starostlivý. Prijmite ho, vážte si ho a zahrnujte náležitou cťou a povinnou úctou z úprimného srdca ako duchovného otca a vlastného pastiera... Vo veci postu teda vedz, že bol schválený zákonom (:Písma svätého:), prorokmi a samým Pánom v evanjeliu... Nech ti postačí toto málo povedané o pôste, hoci by sa mohlo hovoriť o jeho premnohých významoch, ktoré teraz vysvetlovať niet času. Ver však, tento pôst je Bohu nadovšetko milý: roztrhni spojivá s bezbožnosťou, uvoľni putá utláčajúceho, prepusť na slobodu tých, ktorí boli pokorení a odstráň každé bremeno. Toto treba ozdobiť týmito klenotmi. „Daj hladnému svoj chlieb a biednych a potulných voveď do svojho domu". Vedz, toto sú Bohu milé svetlá, ktorými treba každodenne zdobiť pôst, aby sa Bohu zaľúbil. Keď sme sa však dozvedeli, že Metod sa oddáva bludu, nie budovaniu (:viery:) - sváru, nie pokoju, veľmi sme sa zadivili, ak je to tak, ako sme počuli, jeho blud celkom zavrhujeme. Kliatba však, ktorú on vyriekol na potupenie katolíckej viery, uvalí sa na jeho hlavu. Ty však a tvoj ľud budete pred súdom Ducha svätého bez viny, ak pravda, budete neporušené zachovávať vieru, ktorú hlása cirkev rímska. Avšak pobožnosti a sväté sviatosti a omšové bohoslužby, ktoré sa tenže Metod opovážil slúžiť slovienskym jazykom, hoci sa pri najsvätejšom tele blahoslaveného Petra prísahou zaručil, že to viac neurobí - (:my:) zhroziac sa hriechu (:spáchaného:) jeho krivou prísahou, zakazujeme z Božej a našej apoštolskej moci pod trestom uvrhnutia do kliatby, aby sa toho odteraz nikto v nijakom prípade nedopustil. S výnimkou, že ide o vyučovanie prostého a nevzdelaného ľudu, akže výklad evanjelia či epištôl hlásajú v tomže jazyku vzdelaní, aj dovoľujeme, aj nabádame a napomíname, aby sa tak čo najčastejšie dialo, aby každý jazyk velebil Boha a vyznával ho. Vzdorovitých však a neposlušných, vyvolávajúcich zvadu a pohoršenie, ak by sa po prvom a ani po druhom napomenutí vôbec nepolepšili, prikazujeme z lona cirkvi vyobcovať ako rozsievačov kúkoľa a aby ani jedna prašivá ovca nenakazila celé stádo, z našej moci rozkazujeme ich zadržať a ďaleko vyhnať od vašich hraníc.

 

Odpis listiny (pravdepodobne z 11. storočia) sa zachoval v kódexe z 10. storočia, ktorý je uložený v cisterciátskom kláštore Heiligenkreuz v Rakúsku. Edície: Ratkoš, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy (slovenský preklad). Bratislava 1964, s. 196-200; Magnae Moravicae fontes historici III (latinský text a český preklad). Brno 1969, s. 217-225.

(1) Dobové pomenovanie Slovákov, Moravanov a iných slovanských etník (národov) v Dunajskej kotline.
(2) Pápeža Štefana V.

 

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013