1.18. Sťažnosť bavorského episkopátu pápežovi Jánovi IX. na Slovenov - obyvateľov Veľkej Moravy s výčitkou pápežovi, že Moravskú provinciu zriadil na území cirkevne patriacom Pasovskému biskupstvu


júl 900


LISTINA BAVORSKÉHO EPISKOPÁTU JE SVEDECTVOM NEUSTÁLYCH NÁROKOV PASOVSKÉHO BISKUPSTVA NA CIRKEVNÚ SPRÁVU NÁŠHO ÚZEMIA (NITRIANSKEHO KNIEŽATSTVA, VEĽKEJ MORAVY) ZAKLADAJÚCICH SA NA ROZDELENÍ MISIJNÝCH ÚZEMÍ V ROKU 829 (POROVNAJ DOKUMENT ČÍSLO 7). NEUZNANIA MORAVSKEJ PROVINCIE (POROVNAJ DOKUMENT ČÍSLO 13), BA ANI VICHINGOVHO SUFRAGÁNSTVA (PODRIADENOSTI) ARCIBISKUPOVI METODOVI. LLSTINA JE SÚČASNE DOKLADOM, ŽE PO PRECHODNOM ZÁNIKU MORAVSKEJ PROVINCIE (PO SMRTI METODA NIE JE ZNÁME, ČI SA GORAZD, [POROVNAJ DOKUMENT ČÍSLO IĎ] REÁLNE A DOKEDY STAL ARCIBISKUPOM, VLCHING NA PRELOME ROKOV 89O A 89 I SVOJVOĽNE OPUSTIL NITRIANSKY BISKUPSKÝ STOLEC) BOLA PROVINCIA OBNOVENÁ - MENOVANÝ ARCIBISKUP A TRAJA BISKUPI. DODNES NIE JE VYRIEŠENÁ OTÁZKA SÍDLA ARCIBISKUPSTVA, ANI SÍDIEL VŠETKÝCH TROCH BISKUPSTIEV. PRITOM JE VŠAK NESPORNÉ, ŽE JEDNÝM Z NICH SA ZNOVA STALA NITRA (POROVNAJ DOKUMENT ČÍSLO 13).

 

Najvyššiemu veľkňazovi a všeobecnému pápežovi, pánovi nie jedného mesta, lež celého sveta, Jánovi (1), vznešenému kormidelníkovi rímskej stolice.
Najponíženejší synovia Vašej otcovskej starostlivosti Teotmar, arcibiskup salzburskej cirkvi, Uvaldo (: Waldo:), biskup cirkvi frizinskej, Erchanbald eichstättskej, Zachariáš brixenskej, Tutu rezenskej, Richarius pasovskej, ako i všetko duchovenstvo a kresťanský ľud po celom Noriku, ktoré sa nazýva aj Bavorskom, želáme šťastné napredovanie v našom Spasiteľovi, rozkvet kresťanského pokoja a večné kráľovstvo (2). Z dekrétov Vašichpredchodcov a z ustanovení kresťanských otcov sme veľmi dôkladne poučení, že vo všetkom, čo v našom kňazskom úrade prekáža a je s ním v rozpore, (máme sa:) odvolávať na rímskeho veľkňaza, aby to, čo smeruje k jednote svornosti a k zachovaniu poriadku, nenarúšala nijaká nezhoda, ale aby o tom s najväčšou opatrnosťou on rozhodoval. Nijako totiž neveríme tomu, čo prinútení každodenne počúvame, že by od onej svätej a apoštolskej stolice, ktorá je nám matkou kňazskej dôstojnosti a zakladateľkou viery, pochádzalo niečo prekrútené, ale iba hodnoverné učenie cirkevnej vierouky. Avšak z Vašej strany prišli, ako sami vyhlásili, traja biskupi, t.j. arcibiskup Ján a biskupi Benedikt a Daniel, do krajiny Slovienov, nazývaných Moravanmi, ktorá bola so svojimi obyvateľmi podrobená našim vladárom a nášmu ľudu,ako aj nám tak v pestovaní kresťanskej viery, ako aj v poplatku za pozemský majetok, pretože až potom boli vyučení (:vo viere:) a z pohanov sa stali kresťanmi. A preto biskup

Kostoľany pod Tríbečom. Kostolík z 9.-12. storočia.

Kostoľany pod Tríbečom. Kostolík z 9.-12. storočia.

mesta Pasova, v diecéze ktorého žijú ľudia onej krajiny, od začiatku ich pokresťančenia prišiel tam bez akejkoľvek prekážky, kedykolVek sa mu zažiadalo a povinnosť viedla a zúčastnil sa so svojimi a aj s tamojšími synodálneho zhromaždenia, a všetko, čo bolo potrebné urobiť, vykonal podľa svojich síl, a nikto sa mu nepostavil na odpor. Ešte aj naš grófi susediaci s našou krajinou vykonávali tam svetskú správu, a čo bolo treba napraviť napravili, vyberali poplatky a nikto im v tom neodporoval dovtedy, kým diabol nezatvrdil ich srdcia, kým sa nezačali odvracať od kresťanstva a odopierať každú spravodlivosť i vojnou vyhrážať a veľmi zúrivo sa stavať na odpor, natoľko, že biskup a kazatelia nemohli tam ísť, ale robili podľa svojej vôle, čo chceli. Teraz však, čo sa nám zdá ťažkým a neuveriteľným, na dovŕšenie bezprávia vystatujú sa, že za množstvo peňazí si vymohli, že Vy ste k nim vyslali týchže spomenutých biskupov a že v tomže Pasovskom biskupstve ste zaviedli také Oporiadky:), o ktorých sme nikdy nepočuli, žeby pochádzali od onej apoštolskej stolice, ani že by ich boli ustanovili kanonické dekréty, aby sa v jednej cirkvi objavil taký veľký rozkol. Veď jedno biskupstvo je rozdelené na päťKeď totiž spomenutí biskupi prišli, vo Vašom mene, ako sami vyhlásili, ustanovili v jednom a tom biskupstve jedného arcibiskupa, akoby v cudzom biskupstve mohol jestvovať arcibiskup, a troch biskupov jemu podriadených bez vedomia arcibiskupa a súhlasu biskupa, v diecéze, ktorého boli, hoci na africkom koncile v 20. kapitole bolo ustanovené, že kmene, ktoré v diecézach udržujú biskupi, ktoré nikdy nemali biskupov, jedine s povolením toho biskupa, ktorý ich spravuje, dostanú vlastných správcov čiže biskupov... Váš predchodca na žiadosť Svätopluka vysvätil Vichinga (3)  za biskupa, avšak vôbec ho nevyslal do onoho starého Pasovského biskupstva, ale k istému na vieru obrátenému kmeňu, ktorý si samo knieža vojnou podrobilo a dosiahlo, že z pohanov sú kresťania. Keď sa však týmže Slovienom (4) naskytla príležitosť k priateľským stykom s Vašimi vyslancami, obviňovali nás a ohovárali v mnohom a lživými rečami napádali, pretože nikto im nevravel pravdu, tvrdiac, že my sme mali s Frankami a Alemanmi výtržnosť a rozbroj, hoci, že je to lož, potvrdzuje to, že sú našimi najlepšími priateľmi a najmilšími spojencami, a žalovali tiež, že je to tak, čo sa však nestalo našou vinou, lež ich bezočivosťou, pretože keď sa kresťanstvo začalo u nich znevažovať a okrem toho odmietli platiť povinný poplatok našim pánom kráľom a ich kniežatám a začali povstávať do boja a náš kmeň napádať, vznikla vzbura medzi nami. A keďže si ich zbraňami ubránili a priviedli naspäť do pohanstva, preto podľa vlastného práva boli povinní a sú povinní ich považovať za poplatníkov, či už chcú či nechcú, budú podrobení našej ríši. Preto je žiaduce, aby ste (:na to:) pozerali z vyššieho stanoviska a predovšetkým zachovávali umiernenosť v správe, aby sa horšia časť neupevňovala a lepšia neoslabovala. Veď predkovia nášho najjasnejšieho pána Ľudovíta (5), čiže cisári a králi, vzišli z najkresťanskejšieho rodu Frankov, Mojmírovi Slovieni však pochádzali z pohanov a nekresťanov. Tamtí ríšu rímsku cisárskou mocou povzniesli, títo priviedli do skazy. Tamtí kresťanské kráľovstvo upevnili, títo oslabili. Tamtí sa celému svetu ukázali na obdiv, títo sa skrývali v skrýšach a hradoch. Rozvahou tamtých apoštolská stolica sa vzmáhala, prenasledovaním týchto kresťanstvo trpelo. V tomto všetkom náš mladučký kráľ (5) nezaostávajúci za žiadnym zo svojich predchodcov, od nikoho nie slabší, podľa zdatnosti danej mu Bohom želá si byť so všetkými kniežatmi svojej ríše najmocnejším pomocníkom svätej Cirkvi rímskej a Vám, najvyššiemu otcovi. Veď i celú ríšu z Božej milosti mu zverenú chce a usiluje (:užívať:) k službe Božej a k svojej opore. Preto aj v pokoji nažíva a teší sa svornosti a raduje sa, že tak ako jeho otcovia patrí k Vašej otcovskej láske. To, že nás spomenutí Slovieni obviňovali, že sme s Uhrami (6)  kresťanskú vieru zneuctili a že sme na psa či vlka a iné najbezbožnejšie a pohanské predmety prisahali a uzavreli mier a že sme im dali peniaze, aby odišli do Itálie - keby sa medzi nami viedol Vami verejne zavedený spor, pred Bohom, ktorý vie o všetkom prv, ako sa to stane, a pred Vami, ktorí ste jeho apoštolským námestníkom, vysvitla by lož a dokázala sa naša nevina. Keďže totiž neustále ohrozovali našich kresťanov usadených ďaleko od nás a sužovali neobyčajným prenasledovaním, nedarovali sme im peniaze, ani žiadnu cennú hodnotu, lež iba svoje plátené šatstvo, aby sme ich divokosť ako-tak skrotili a dosiahli, že by mali pokoj od ich prenasledovania. Teda takéto dôvody, ako sme už spomenuli, uvádzali zo zloby svojho srdca a Vašich veľkňazov natoľko podnecovali, aby nám robili príkoria, že v liste odoslanom nám akoby apoštolskou stolicou za toto všetko nás karhali a vznášali rôzne urážky, a okrem iného vyhlasovali, že si zasluhujeme, aby nás zasiahol meč Boží. Na nás sa totiž spĺňa to, čo vraví istý mudrc: „Spravodlivý trpí za hriech nespravodlivého". Veď zločin, z ktorého nás neprávom obvinili, že sme sa ho dopustili raz, sami páchali mnohé roky. Sami prijali medzi seba nemalý počet Uhrov a podľa ich zvyku hlavy svojich nepravých kresťanov dohola ostrihali a poslali na našich kresťanov, ba aj sami ich prepadli a jedných do zajatia odviedli, druhých pozabíjali, iných na dne žalárov hladom a smädom vyhubili, nespočetných zasa vykázali do vyhnanstva a vznešených mužov a počestné ženy uvrhli do otroctva; Božie chrámy  podpálili a všetky stavby zničili, takže po celej Panónii (7), našej najväčšej provincii nevidieť ani jediný kostol, ako môžu vyrozprávať biskupi Vami ustanovení, ak by chceli priznať, koľko dní prešli a videli celú krajinu spustošenú. Keď sme sa však dozvedeli, že

Veľká Mača. Enkolpión z 2-polovice 9-storočia

Uhri vnikli do Itálie, veľmi sme si želali, ako je milostivý Boh svedkom, s týmito Slovienmi uzavrieť mier (8), sľubujúc, že pre Všemohúceho Boha celkom im odpustíme všetko zlo spáchané na nás a našich a prinavrátime im všetko, o čom by sa zistilo, že naši majú od nich, len aby oni zaručili našu bezpečnosť a dovolili nám časovú lehotu dovtedy, kým sa nám podarí vniknúť do Longobardie a uhájiť majetok svätého Petra a kresťanský ľud s pomocou Božou vyslobodiť. Avšak ani toto sme nemohli od nich vymôcť. Lež po toľkých zlých skutkoch dostáva sa im dobrodenie a falošnými žalobcami sú tí, ktorí vždy boli prenasledovateľmi kresťanov. Ak sa na celom svete (:nájde:) niekto, čo by sa pokúšal dokazovať, že sme v inú stranu zablúdili a vzopreli sa spravodlivosti, nech príde osobne a presvedčíte sa, že on klamal a že my sme v tejto veci celkom bez viny. Preto každý zvlášť i všetci spoločne pripomíname a prosíme, aby ste nikomu, čo by na nás falošne uvádzal nejaké upodozrievanie, v nijakom prípade ľahko neuverili prv, než sa naskytne príležitosť, že v záujme tejto veci príde posol vyslaný Vašou Výsosťou k nám alebo našou neopatrnosťou k Vám. Spoločný nárek a všeobecná bolesť dolieha na tých, ktorí obývajú Germániu a celé Norikum, že sa jednota cirkvi rozkolom rozštepuje. Je totiž, ako sme už spomenuli, jedno biskupstvo rozdelené na päť. Preto ak klamstvo Slovienov ľstivo privodilo nejaké zlo, nech ho odstráni spravodlivosť, a Vy, z neba ozdobený cnosťou a vyzbrojený apoštolskou mocou podľa proroka, zviažte, čo je rozlomené, posilnite, čo je slabé, zavráťte, čo je rozpŕchnuté, aby sa potom ľud radoval z neporušenej viery a svätá cirkev tešila pokojnej oddanosti... Láskavý Otče sveta, hoden pre meno Petra... Oroduj u Pána, ktorý v nebeských výsostiach vládne.

 

Rakúska národná knižnica vo Viedni - latinský odpis v kódexe z 12. storočia. Edície: Ratkoš, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy (slovenský preklad). Bratislava 1964, s. 207-211; Magnae Moraviae fontes historici III (latinský text a český preklad). Brno 1969, s. 233-244.


(1) Ján IX., pápež 898-900.
(2) Ján IX., zomrel medzi 6. a 26. júlom 900.
(3) Porovnaj dokument čulo 13.
(4) Slovákom, Moravanom a iným etnikám (národom) v Dunajskej kotline.
(5) Ľudovít IV., Dieťa, východofranský kráľ 900-911.
(6) Nomádske kmene -Uhri („Madari") vpadli do Itálie v auguste 899 a boli tam až do júla 900.
(7) Panónia = bývalá rímska provincia v Dunaj kotline, od 4.-6. storočia obývaná Slovanmi.
(8) O tejto zmierovacej iniciatíve nieje nič známe.

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013