1.20. Byzanstký cisár Konštantín VII. Porfyrogenet o existencii Veľkej Moravy, jej zániku a nomádskych kočovných kmeňoch


948-952

CISÁR V DIELE O SPRAVOVANÍ RÍŠE (DE ADMINISTRANDO IMPERIO), KTORÉ VZNIKLO v CARIHRADE (KONŠTANTÍNOPOLISE) MEDZI ROKMI 948/949-951/952 POUŽIL ROZLIČNÉ PODKLADY, VÝPISKY ZO STARŠÍCH KRONÍK, ALE AJ CESTOPISOV, SPRAV (INFORMÁCIÍ) OD CUDZÍCH KMEŇOV AKO I OD SVOJICH SÚČASNÍKOV - VZDELANCOV (z UNIVERZITY A CISÁRSKEHO DVORA) A ISTE AJ ZO SPRÁV PÔSOBENIA BYZANTSKEJ KRESŤANSKEJ MISIE NA NAŠOM ÚZEMÍ A ŽIAKOV KONŠTANTÍNA FILOZOFA - SV. CYRILA A ARCIBISKUPA METODA. V TOMTO DIELE SA PRVÝKRÁT SPOMÍNA VEĽKÁ MORAVA (MEGALÉ MORABÍA - VYŠNÁ, VZDIALENÁ ALEBO VEĽKÁ MORAVA), TERMÍN, KTORÝ SI OSVOJILA AJ ODBORNÁ LITERATÚRA NA OZNAČENIE ŠTÁTNEHO ÚTVARU NA NAŠOM ÚZEMÍ V ROKOCH 833-ASi 906. AUTOR ZAZNAMENAL AJ DOBOVÚ „UHORSKÚ" VERZIU TRADÍCIE O ROZSAHU VEĽKEJ MORAVY A JEJ OBSADENÍ PRÍSLUŠNÍKMI VOJENSKÝCH ZLOŽIEK NOMÁDSKYCH KMEŇOV. SPIS JE LITERÁRNYM DIELOM, KTORÉ NEPREDSTAVOVALO UCELENÝ DOBOVÝ POHĽAD, NAPRIEK TOMU PATRÍ K CENNÝM PRAMEŇOM. OBSAHUJE DÔLEŽITÉ SPRÁVY O SLOVANSKÝCH OBLASTIACH (KRAJINÁCH) NA DUNAJI , DNEPRI, BALKÁNE, ALE AJ ÚDAJE O TURECKÝCH A ONOGURSKÝCH KMEŇOCH V JUHORUSKÝCH STEPIACH A O ARABOCH. TU SA SPOMÍNA ORIENTÁLNY MOTÍV ROZDELENIA VLÁDY (ZA PANOVANIA SVÄTOPLUKA I. ) MEDZI TROCH SYNOV A NESPORNE OBSAHUJE NAJSPOĽAHLIVEJŠIE SPRÁVY O NOMÁDSKYCH KMEŇOCH (OZNAČUJE ICH AKO TURKOV, PREDKOCH NESKORŠÍCH MAĎAROV) V STREDOEURÓPSKOM PROSTREDÍ V PRVEJ POLOVICI 10. STOROČIA.

(:Kapitola:) 13. 0 kmeňoch susediacich s Turkami (1). 
V susedstve Turkov bývajú tieto kmene: na západnejšej strane od nich Fransko, na severnejšej Pečeňehovia, na južnej strane Veľká Morava (megalé Morabía), totiž krajina Svätopluka, ktorú Turci celkom spustošili a zaujali (2). Smerom k vrchom hraničia s Turkami Chorváti. Aj Pečenehovia môžu napadnúť Turkov a veľmi ich spustošiť a poškodiť...

38. 0 pôvode kmeňa Turkov a o tom, odkiaľ pochádzajú....
Po nejakých rokoch Pečenehovia napadli Turkov a vyhnali ich spolu s ich kniežaťom Arpádom (3). Turci, ktorí sa obrátili na útek, túlali sa a hľadali zem na osadenie, prišli a vyhnali obyvateľov Veľkej Moravy a usadili sa v ich zemi (4), v ktorej teraz Turci dodnes bývajú (5)...

41. 0 krajine Morave (Morabías).
Treba vedieť, že moravské knieža Svätopluk (I.) bol udatným a v kmeňoch s ním susediacich obávaným mužom. Tento Svätopluk mal troch synov. Keď zomieral, rozdelil svoju krajinu na tri časti a svojim trom synom zanechal po jednej časti. Prvého ustanovil za veľké knieža, ostatných dvoch však, aby boli pod mocou prvého syna. A napomínal ich, aby nerobili roztržku jeden proti druhému, (:pričom:) im predložil takýto príklad: vzal totiž a zviazal tri prúty a podal ich prvému synovi, aby ich zlomil; keď to ten nevládal, dal ich opäť druhému a podobne aj tretiemu. Potom tie tri prúty rozviazal a dal ich tým trom po jednom. Oni ich vzali a na príkaz, aby ich zlomili, ihneď ich zlomili. A takýmto príkladom ich napomenul a povedal: „Keď zostanete v dorozumení a v láske nerozlučiteľní, nepriatelia vás nebudú môcť poraziť a podmaniť. Ak však povstane medzi vami roztržka a súperenie a oddelíte sa na tri osobitné vlády, nepodliehajúc prvému bratovi, i jeden druhého zničíte, i susedia nepriatelia vás úplne spustošia". Keď potom po smrti tohto Svätopluka jeden rok v mieri pretrvali, povstala medzi nimi škriepka a roztržka a jeden proti druhému podnikli vnútornú vojnu. Prišli Turci, úplne ich zničili a zaujali ich krajinu, v ktorej i teraz bývajú. A pozostatky ľudu sa rozptýlili, utiekli k susedným kmeňom, k Bulharom, k Turkom, k Chorvátom a k ostatným kmeňom...


Dielo sa zachovalo v odpise z 11. storočia (z odpisu z konca 10. storočia) v Codexe Parisinus uloženom v Paríži a v ďalších mladších troch odpisoch. Edície: Šafárik, P. J.: Slovanské starožitnosti, okres druhý (latinský text s pôvodnými gréckymi vsuvkami). V Praze 1863, s. 714-720; Ratkoš, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy (slovenský preklad). Bratislava 1964, s. 310-319; Magnae Moraviae fontes historici III (grécky text
a český preklad). Brno 1969, s. 383-401.

(1) Dobové označenie nomadskych kmeňov (porovnaj dokument číslo 9), predkov neskorších Maďarov.
(2) Autor v tejto časti spojil dva časovo odlišné fakty (sídla nomadskych kmeňov za Karpatmi, t.j. pred rokom 894 a ich sídla na Tise a Dunaji po r. 906).
(3) Roku 896 utrpeli nomádske kmene tažkú porážku od Bulharov a Pečenehov." Nešlo o jadro Veľkej Moravy, ale oblasť v Potisí, resp. aj časti Panónie.
(4) V polovici 10. storočia.

 

 Meč bojovníka z 2. polovice 10. storočia
Krásna nad Hornádom. Meč bojovníka z 2. polovice 10. storočia.

 

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013