2.21. Slovensko dočasne pod vládou poľských Piastovcov


(okolo roku 1003-1004)

KONCOM 10. STOROČIA JUHOZÁPADNÁ ČASŤ SLOVENSKA UŽ PATRILA KU KNIEŽATSTVU ARPÁDOVCOV. MOCNÉ A VÝBOJNÉ POĽSKÉ KNIEŽA BOLESLAV CHRABRÝ NIEKEDY OKOLO ROKU 1OOO ALEBO NESKÔR PRIPOJIL K POĽSKÉMU ŠTÁTU AJ SLOVENSKO (ZAČAS AJ MORAVU A ČECHY). ZMIEŇUJÚ SA O TOM VIACERÍ KRONIKÁRI (THIETMAR MERSEBURSKÝ, BOGUCHWAL, ANONYMUS GALL) . OBSIAHLEJŠÍ OPIS ČASTI UDALOSTÍ O OKUPÁCII SLOVENSKA BOLESLAVOM CHRABRÝM SA ZACHOVAL V UHORSKO-POĽSKEJ KRONIKE. BOLESLAV CHRABRÝ MAL ÚDAJNE USTANOVIŤ AJ SPRÁVCU DOBYTÉHO ÚZEMIA SLOVENSKA - ASI UJCA UHORSKÉHO KRÁĽA ŠTEFANA I. A SVOJHO STRÝKA PROKUJA - SO SÍDLOM NA DOTERAZ NEZISTENOM HRADE (TRENČÍN, SOĽNÝ HRAD?). ŠTEFAN I. ASI ROKU 1018 VYHNAL PROKUJA
A ÚZEMIE SLOVENSKA BOLO POSTUPNE ZAČLENENÉ DO UHORSKÉHO KRÁĽOVSTVA.


...Po prijatí odkazu kráľovskej hodnosti blahoslavený muž boží Štefan (1), kráľ Uhrov, kráľovský zriadil biskupské sídla i krížmi a nádobami a inými potrebnými k službe Božej patriacimi vecami podľa potreby jedného každého, nadostač ozdobil. Po uplynutí troch mesiacov od korunovácie pristúpil k nemu metropolita krakovský Lampert žiadajúc o potvrdenie mieru a (obnovenie) priateľstva na pamiatku, hneď na to (:Štefan I.:) poslal ostrihomského metropolitu Astrika a veliteľa vojska menom Alba k svojmu ujcovi Meškovi (2), kniežaťu Poľska, žiadajúc ho, aby sa so svojimi magnátmi zišli na hraniciach Poľska a Uhorska. Keď (:Boleslav Chrabrý:) zhromaždil všetko vojsko, prišiel k uhorskému kráľovi pred Ostrihom a tu na hraniciach Poľska a Uhorska postavil svoj tábor; pretože hranice Poľska siahali až k brehom Dunaja k hradu ostrihomskému, potom išli k hradu jágerskému a rieke, ktorá sa volá Tisa, ustupujúc (:odtiaľ:) skrúcali sa vedľa rieky, ktorá sa nazýva Teplá (3) až k Soľnému hradu (4) a tu majú svoj koniec (:hranice:) medzi Uhorskom, Haličou a Poľskom.

V druhý deň, keď vyšlo slnko, zišli sa zároveň a prijali bozk mieru a spolu so zopätými rukami prišli ku katedrále ostrihomskej, ktorá bola vtedy nanovo postavená k úcte svätého mučeníka Vojtecha poľského a uhorského...

Keď všetko toto šťastne splnili, všetko poľské vojsko od väčšieho k menšiemu bolo odmenami naplnené, i kniežaťu sa dostalo darov. Po tomto sa však rozlúčili; knieža Poliakov sa pobral k Soľnému hradu a kráľ Uhrov sa ponáhľal do svojho milého Stoličného Belehradu (5)...

 
Bibliotéka Zamojskich v Krakove, kódex 90 - Cronica Ungarorum iuncta et mixta cum Cronicis Polonorum, et vitá sancti Stephani - po latinsky, na pergamene písaná Uhorsko-poľská kronika z druhej polovice 13. storočia, napísaná na základe starších kroník. Edícia: Bielowski, A.: Monumenta Poloniae Historka I. Warszawa 1960, s. 485-515.

(1) Štefan I., uhorský kráľ 1000-1038.
(2) Meško = Boleslav Chrabrý, syn Meška I., poľské knieža 992-1025, 1025 poľský kráľ
(3) Topľa.
(4) Neistá lokalizácia (hrad Slanec, Solivar?).
(5) Sídelné mesto uhorských kráľov, dnes Székesfehérvár.

Podujatia LIC


 

Obálka slniečka september 2013