Beseda s Miroslavou Vallovou a Stanislavom Vallom


(14. 06. 2017)
  •  

    Je slovenská literatúra svetová?

    Na túto tému diskutovali v rámci pezinského cyklu Literatúra v Radnici Stanislav Vallo a Miroslava Vallová. Besedu moderovala spisovateľka Veronika Šikulová, ktorá pôsobí v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, a práve tá v spolupráci s pezinským Artforom besedu zorganizovala. Podujatie sa už tradične konalo v príjemnom prostredí reštaurácie v historickej budove starej radnice a malo výnimočnú atmosféru.
    Miroslava Vallová, riaditeľka Literárneho informačného centra (LIC) prekladá z románskych jazykov (napr. Alberto Moravia, Michela Murgia), podobne aj jej manžel Stanislav Vallo (Umberto Ecco), ktorý pôsobí ako veľvyslanec Slovenska v Belgicku.
    Jednou z tém boli preklady svetovej literatúry do slovenčiny. Na provokatívnu otázku Veroniky Šikulovej, či môžeme byť v tomto smere pokojní a spokojní, pretože všetky dôležité diela sú preložené, odpovedali hostia prirodzene záporne. Z klasiky podľa Miroslavy Vallovej chýba okrem Proustovho Hľadania strateného času – ktoré spomenula už v otázke Veronika Šikulová – napríklad Torquato Tasso, ale aj mnohí súčasní autori.
    Ešte komplikovanejšia je otázka povedomia zahraničných vydavateľov a kníhkupcov o literatúre písanej po slovensky. Medveďou službou v tomto smere bolo rozhodnutie ministerstva školstva o zrušení slovenských lektorátov na európskych univerzitách, napriek tomu, že niektoré, napríklad v Taliansku, boli slovakistami veľmi dobre personálne obsadené a mohli uľahčiť cestu zaujímavých diel slovenských autorov k prekladu do európskych jazykov. Tým skôr, že ekonomická situácia slovakistov, teda prekladateľov v krajinách Západnej Európy, často núti k zárobkovej činnosti v inej oblasti.
    Cesta detskej literatúry zo Slovenska do zahraničia tiež nie je jednoduchá. Napriek tomu, že o vysokej kvalite mnohých kníh nemožno pochybovať– spomeňme napríklad Útek od Mareka Vadasa – žiadna detská knižka zo Slovenska nedostala literárnu cenu v západnej Európe, a to z trochu kuriózneho dôvodu: v porovnaní s obrázkovou zložkou vraj obsahovala priveľa textu.
    Hostia sa v rozprávaní radi navracali k obdobiu strávenému v Taliansku, pričom spomenuli napríklad stretnutie s Umbertom Eccom, ktorý rád prijal pozvanie na stretnutie veľvyslancov, organizované slovenským veľvyslanectvom.
    Situácia s propagáciou slovenskej kultúry v Belgicku je komplikovanejšia, keďže v tejto krajine neexistuje slovenský inštitút ani kultúrne centrum – no napriek tomu sa aj tam slovenské diela prekladajú, čo je určite aj výsledkom nemalého úsilia Literárneho informačného centra. Stanislav Vallo spomenul prekladateľa Abrama Mullera, ktorý preložil do holandčiny román Jozef Mak od Jozefa Cígera-Hronského.
    Prekladateľ okrem iného prezradil, že po svojich povinnostiach veľvyslanca relaxuje pri preklade románu Giovannina Guareschiho do slovenčiny, hoci kniha ešte nemá vydavateľa. Tešíme sa teda na hrdinov jeho knihy - Peponeho a dona Camilla!

    Jana Matejovičová
    Foto: Veronika Nouzová