Anasoft litera? Anasoft litera


(26. 09. 2017)
  • V starobylých priestoroch bývalej radnice v Pezinku sa 26. 9. 2017 uskutočnilo podujatie pod názvom Anasoft Litera? Anasoft Litera, ktoré zorganizovalo pezinské Artforum v spolupráci s Malokarpatskou knižnicou ako súčasť pravidelného cyklu literárnych stretnutí, moderovala s príslovečnou bezprostrednosťou a vtipom Veronika Šikulová a hosťami boli finalisti súťaže Ivana Gibová a Ondrej Štefánik a jeden z piatich porotcov 12. ročníka ceny Anasoft litera a básnik Michal Habaj. Je zrejme nosením dreva do lesa pripomínať, že oceneným v 12. ročníku tejto súťaže bol román Ondreja Štefánika Som Paula.

    Je skutočne vzácnosťou, keď literárna beseda pripomína skôr stretnutie priateľov, ktorí sú na „rovnakej vlne“ (napriek tomu, že Veronika Šikulová a Ivana Gibová sa zoznámili až na mieste), než mentorovanie o večných pravdách.

    Témou hovoru bolo okrem iného rozhodovanie poroty, aj proces písania a spôsob vnímania sveta. Pri pootvorení dverí do kuchyne poroty sa diváci od Michala Habaja dozvedeli zopár podrobností o práci porotcov v tejto súťaži: Porota sa stretne dvakrát, v prvom kole vyberie desiatku finalistov (skúsenosti z predchádzajúcich ročníkov potvrdzujú, že do úvahy väčšinou prichádza maximálne 15 – 20 titulov) a až v predvečer odovzdávania cien porota vyberá víťaza. Michal Habaj potvrdil, že bolo opäť najťažšou úlohou určiť finálovú desiatku, výber víťaza bol však už potom pomerne jednoznačný. Na priamu otázku, či sa porotcovia stretli s nesúhlasnými ohlasmi čitateľov odpovedal porotca, že ako obvykle, najmä na sociálnych sieťach po vyhlásení desiatky finalistov.

    Ivana Gibová vidí ako podmienku svojej tvorby odstup od redakčnej práce, v ktorej sa venuje „ženským románom“ – vytýčila si medzi obomi svetmi takmer fyzickú hranicu, svoje autorské veci píše rukou. Pozorný poslucháč sa dozvedel, že autorku zaujíma okrem iného otázka, ako sa v človeku formuje niečo, čo je potom spoločnosťou vnímané ako negatívne. Postavy jej románu sú prirodzene hyperbolizované, vytvárala ich však tak, aby nešušťali papierom a boli svojim spôsobom uveriteľné. Hoci svoj napísaný text vždy radikálne škrtá, kniha Barbora, boch & katarzia vznikala podľa autorkiných slov z jej doterajších kníh najťažšie.

    Román Ondreja Štefánika Som Paula vypovedá okrem iného o vzniku desivých vecí v nás. Podľa Veroniky Šikulovej je autor „precitlivený drsňák“ a má pocit, že mu hádam na svete nie je dobre, Ondrej Štefánik zľahka úsmevne protirečil slovami, že má vo svojom živote veľmi spokojné a šťastné chvíle. Poslucháči sa tiež dozvedeli čo-to o autorovej rodine, prvom čitateľovi jeho románu a o tom, čo ho na svete najviac hnevá.

    Na záver uvádzame „na ochutnanie“ kratučký úryvok z rozhovoru Veroniky Šikulovej a Michala Habaja:

    „Keď čítaš prózu, hľadáš tam, poéziu?“

    „Nie, vôbec.“

    „A nachádzaš?“

    „Áno.“

    (Obaja sa zhodli, že tak je to aj v prípade víťazného románu).

    Tešíme sa na ďalšie podobné stretnutia v Malokarpatskej knižnici, či v bývalej starej radnici v Pezinku.

    Jana Matejovičová