Popredný slovenský historik – medievalista a popularizátor národných dejín. Hoci mediálne známejším autorom píšucim o slovenských dejinách je Pavel Dvořák, Matúš Kučera už v minulosti viackrát dokázal, že žáner literatúry faktu mu sedí rovnako ako vedecká náročnosť a jeho knihy, ako Slovensko v dobách stredovekých či Slovensko na prahu novoveku, sa dokázali prihovoriť dokonca aj mladším čitateľom. Kučerove knihy zaujmú predovšetkým vďaka vynikajúcemu rozprávačskému štýlu autora, ktorý svojimi historickými glosami a postrehmi, citovaním archívneho materiálu, pútavo osvetľuje naše dejiny a suché historické fakty mení priam na dobrodružné čítanie. Kučera nešpekuluje, dôsledne vychádza zo známych a dokázaných vedeckých faktov, ale aj z vlastných výskumov, čo mu nebráni používať výnimočne pútavý jazyk. Má dar predstaviť suché historické fakty ako napínavé dobrodružstvo a nezjednodušovať pritom ich presnosť. Nepotrebuje rétorické barličky, ako špičkový odborník pozná súvislosti, čo robí jeho pohľad na konkrétne historické obdobie zasvätený. Knižne debutoval monografiou Slovensko po páde Veľkej Moravy, osobnosť Karola IV. priblížil v populárno-náučnej biografii Pater patriae. Žáner literatúry faktu úspešne rozvíjal v syntetickom diele Slovensko v dobách stredovekých, v ktorom encyklopedicky spracoval slov. dejiny od doby sťahovania národov v 5. storočí n. l. až po bitku pri Moháči r. 1526. K ťažiskovej oblasti svojich výskumov sa vrátil v knihe profilov Postavy veľkomoravskej histórie, kde sprístupňuje dejiny Veľkomoravskej ríše a postavy jej najvýznamnejších predstaviteľov. Práve táto Kučerova knižka má obrovský význam nielen z hľadiska kultúrneho priblíženia tohto historického obdobia najširším čitateľským skupinám; výrazným spôsobom prispela k tomu, že Veľkomoravská ríša ako vplyvný stredoeurópsky štát začala byť nielen u nás zreteľnejšie vnímaná ako kľúčová súčasť slovenských dejín. Aj z týchto dôvodov knižka presahuje bežný štandard literatúry faktu. Kučerovo bádateľské úsilie nateraz vyvrcholilo v prácach Cesta dejinami – Stredoveké Slovensko a Cesta dejinami – Novoveké Slovensko. Cesta dejinami – Novoveké Slovensko nadväzuje na jeho predchádzajúcu publikáciu Cesta dejinami – Stredoveké Slovensko, v ktorej príťažlivým spôsobom priblížil súčasnému čitateľovi počiatky našich národných dejín od sťahovania národov cez Veľkomoravskú ríšu až po tragickú bitku pri Moháči r. 1526 (predstavu o stredovekom Slovensku dotvára bohatý obrazový materiál). V knihe o novovekom Slovensku sa autor zaoberá udalosťami od začiatku 16. storočia do 40. rokov storočia devätnásteho, keď na slovenskú politickú scénu začína vstupovať mladá generácia štúrovcov. V úvode knihy hľadá prelomový okamih, v ktorom stredovek vystriedal novovek, ktorý datuje nešťastnou bitkou pri Moháči roku 1526, keď sa po zdrvujúcej porážke uhorského vojska celé územie dnešného Maďarska a južné oblasti Slovenska dostali takmer na 150 rokov do područia tureckého polmesiaca. A následkami moháčskej bitky začína pútavé rozprávanie bohatou slovenskou históriou vyše 300-ročným obdobím. Kniha napísaná príťažlivým štýlom nám približuje všetky dôležité udalosti, ktoré sa v tomto období odohrali na Slovensku, či už to boli neľútostné boje s Turkami, stavovské povstania alebo individuálne zbojnícke akcie, ktoré neskôr vyvrcholili masovými rebéliami proti feudálnemu zriadeniu. Matúš Kučera sa však nepozerá na Slovensko ako na izolovanú krajinu, ale udalosti na našom území zasadzuje do širšieho historického kontextu a dokazuje vzájomné ovplyvňovanie s ostatnými susednými i vzdialenejšími krajinami. Aj keď novovek obyčajne spájame predovšetkým s poznaním, nie vždy to tak bolo. Autor upozorňuje, že najmä v 17. storočí, v období protireformačného úsilia, dosiahli krutosti, súdne svojvôle a pohon na domnelé bosorky omnoho väčšie rozmery a brutálnosť ako v tzv. stredoveku. Ale dejiny Slovenska nie sú, našťastie, len dejinami vojen a perzekúcií, je to aj čas rozvoja vedy, školstva a kultúry, najmä počas vlády osvietených panovníkov Márie Terézie a Jozefa II., začiatku manufaktúrnej výroby, ale i čas prvého a neskôr aj masovejšieho hnutia za národnostné práva Slovákov. Záver knihy patrí vstupu mladej generácie pod vedením Ľudovíta Štúra a kodifikácii spisovného jazyka. K ďalším Kučerovým prácam patrí publikácia Slovensko v obrazoch, ktorú pripravil spolu s B. Kostickým, novšími dejinami sa zaoberal v zaoberal v populárno-náučnej práci Slovensko na prahu novoveku. Napísal študijné materiály Veľkomoravská ríša v obrazoch a Veľká Morava – spoločnosť, kultúra, tradícia, ako spoluautor sa zúčastnil na tvorbe viacerých základných historických vedeckých i popularizačných monografií, učebníc, autor početných štúdií a príspevkov v slov. i zahraničných periodikách, ako aj hesiel v domácich i inonárodných encyklopédiách.
