Keď ľuďom záleží na ich práci

  • Autor článku

    Dado Nagy
    Zobraziť všetky články autora
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/10
  • Text

    Festival Prešov číta rád už trinásty rok organizuje Prešovská knižnica P. O. Hviezdoslava. Navštevujem ho každoročne od druhého ročníka s jedinou výnimkou, kedy sme boli na svadobnej ceste.
     
    K pôvabu festivalu patrí už samotná cesta: polnočný lôžkový vlak Bratislava – Prešov a späť. Krátko pred polnocou zabuchnem dvere kupé a ráno sa rovno zo stanice rozbieha dvoj- až trojdňový program. Maratón besied na školách a pobočkách knižnice, spoločná čítačka a večerná talkshow v krásnom divadle Jonáša Záborského.

    Najpočetnejšími hosťami sú najmä autori a ilustrátori detských kníh, ale aj zástupcovia mnohých iných žánrov. Knihovníci si udržiavajú skvelý prehľad o tom, aké knihy sa najviac čítajú a požičiavajú, a tomu prispôsobujú aj výber svojich hostí. Práve v Prešove som sa osobne zoznámil s množstvom zaujímavých autorov – z celého Slovenska, Čiech a Moravy. Každoročne fascinovane sledujem, ako sa začalo dariť rôznych literárnym žánrom, o ktorých som nemal ani poňatia.

    Počas môjho prvého ročníka bol v Prešove na námestí blší trh starožitností. Mal som vtedy chvíľu čas, nakúpil som pár drobností a rozmiestnil ich po celom starom centre – aj s patričnými indíciami pre kamaráta herca Borisa Farkaša, ktorý mal do Prešova doraziť týždeň po mne.

    Festival mal svoj vývoj. Organizátori mali spočiatku ambíciu maximálne zviditeľniť hostí festivalu pre obyvateľov Prešova, a tak pripravovali viaceré akcie so spisovateľmi priamo na námestí. Spolupracovali s rôznymi prešovskými kapelami, Cechom bojových umení a dokonca sa pokúsili vytvoriť na Hlavnom námestí rekord v počte čítajúcich ľudí na jednom mieste.

    Kto navštívil Prešovskú knižnicu sídliacu vo viac ako reprezentatívnych priestoroch Bosákovho domu, má pocit, že takto nejako to vyzerá, keď ľuďom záleží na ich práci. Výborný kolektív príjemných ľudí, žiadne bedákanie, že nie sú peniaze na knihy, na udržiavanie priestorov, na ľudí – niežeby sa s týmito problémami neborili, ale to predsa nemusí návštevníka zaujímať. Partia knihovníkov z Prešova v sebe má závideniahodné nadšenie, sebavedomie a húževnatosť.

    Roky navštevujem školy a besedy po celom Slovensku. O tom, ako dobre to na nejakej z nich funguje či nefunguje, hovoria dve veci – ako vás privítajú a ako aktívne študenti reagujú a komunikujú. Tento rok som na festivale absolvoval ako moderátor sériu besied s Veronikou Homolovou Tóthovou. Mala práve v nemocnici chorú dcéru, ale jej rozprávanie bolo zakaždým strhujúcou kombináciou obrovských vedomostí, nadšenia, emócií a občianskej angažovanosti. A študenti to evidentne ocenili. Mám pocit, že aj vďaka festivalu a Prešovskej knižnici majú študenti prešovských škôl omnoho lepší prehľad o súčasnom literárnom dianí ako tí bratislavskí.
     
    Dado Nagy