Noc dažďa a literatúry / Košice

  • Autor článku

    Katarína Gecelovská
    Zobraziť všetky články autora
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/05
  • Text

    Lásku k literatúre v Košiciach preveril vytrvalý dážď. Odmenou pre verných návštevníkov bol zážitok z čítania v historickej aule UPJŠ, nahrávacom štúdiu Slovenského rozhlasu, v dvoch galériách súčasného umenia, hotelovej izbe a v strašidelnej budove v procese rekonštrukcie, silne pripomínajúcej kobku.

    Kúzlu umenia neodolal ani sympatický kokeršpaniel, ktorého v galérii VUNU okrem Kosmonauta z Čech zaujali aj výtvarné diela. Z debutu Jaroslava Kalfařa čítala Dora Kendera, riaditeľka Východoslovenskej galérie, „nainštalovaná“ s knižkou hneď vedľa netradičných umeleckých kúskov. Zážitok dotvárala aj samotná cesta do galérie – putovanie po schodiskách a pavlačiach starého domu obrasteného brečtanom. Úplne iné to bolo v hoteli Zlatý dukát – spisovateľka Marka Staviarska tam čítala z románu Cesta za mesačného svitu usalašená na posteli medzi vankúšmi elegantnej hotelovej izby. Jej svieže čítanie z diela Antala Szerba vtiahlo poslucháčov do malebného Talianska, videného očami maďarských turistov.

    Šopa Gallery zasa ponúkala príbeh dvoch kamarátov na ceste za sebapoznaním (Osem hôr od Paola Cognettiho) v podaní vizuálnej umelkyne Svetlany Fialovej. Na tomto mieste sa odohral pozoruhodný súboj tela s potrebami ducha. Jedna návštevníčka pre premočené topánky takmer vzdala svoju literárnu púť hneď na začiatku. Vo veľkom štýle si uctili literatúru manželia Andričíkovci – literárni vedci a pedagógovia pôsobiaci na UPJŠ. Táto zohratá dvojica čítala úryvky z románu Judáš od izraelského spisovateľa Amosa Oza v historickej aule univerzity. Slávnostnosť podčiarkovala vstupná sieň so zrkadlami a impozantným gobelínom.

    Ďalším vznešeným priestorom, v ktorého pamäti je literatúra už dlhé roky, bolo veľké nahrávacie štúdio Slovenského rozhlasu. Počas čítania rozhlasovej redaktorky Hany Rodovej-Kolbašskej sa rozozvučali všetky hudobné nástroje v miestnosti a za počúvania Krajiny ľudí, zvierat a bohov sa všetci prostredníctvom diela A. F. Ossendowského na chvíľu ocitli v sibírskej tajge. Najviac „undergroundovým“ priestorom bol meštiansky dom v rekonštrukcii, niekdajšia ubytovňa pre baletky s tanečnou sálou na poschodí. V súčasnej podobe pripomínala kamenný žalár. Pri svetle starožitnej lampy tu herec Ján Kovalčin čítal svojím pôsobivým hlasom príbeh z prostredia iného „žalára“ – denníkové zápisky z domova dôchodcov, ktoré vyšli pod názvom Tajný denník Hendrika Groena. Magický večer pokračoval stretnutím v kníhkupectve Artforum, kde mohli milovníci literatúry vyhrať knižné ceny a príjemne sa porozprávať pri pohári vína.
     
    Katarína Gecelovská