Noc literatúry po nitriansky

  • Autor článku

    Jana Popovicsová
    Zobraziť všetky články autora
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/05
  • Text

    O tom, či kultúra žije i mimo hlavného mesta, nie je vôbec potrebné polemizovať. Pri potulkách väčšími mestami sa dá takmer zaručene natrafiť na aspoň jedno hniezdo kultúry – či už ide o bývalú budovu kasární, galériu, synagógu, divadlo, klub, kaviareň alebo prerobenú vlakovú stanicu. Keď som pred šiestimi rokmi začala študovať v Nitre, bola som ohúrená možnosťami, ktoré vtedy ponúkala. A hoci mnoho legendárnych podnikov za tú dobu zmizlo zo scény, prichádzajú nové. Je to živý organizmus, ktorý sa nedá odradiť byrokraciou, neustále sa sťažujúcou ekonomickou situáciou ani vplyvom hlavného prúdu. Naopak, mám pocit, že ľudí aktivizujú práve takéto momenty.

    Príkladom miesta plného neutíchajúceho entuziazmu je nezávislé kultúrne centrum Hidepark, situované tesne za mestom na pozemkoch bývalého smetiska. Už sedem rokov tam existuje komunita aktívnych ľudí budujúcich kultúrne útočisko pre tých, ktorí by radi opustili krčmový stereotyp. Jedným z podujatí, ktoré sa v intenciách rodiaceho sa knižného klubu pri Hideparku uskutočnilo, bola aj Noc literatúry. Spolu s prekladateľkou Barborou Kráľovou sme v Nitre prebrali štafetu po Krajskej knižnici Karola Kmeťka a pokúsili sa aspoň na jednu noc ovládnuť mesto literatúrou, čo sa nám, myslím, vzhľadom na počet účastníkov podarilo.

    Počas Noci literatúry sa spojili kultové podniky a priestory Nitry, ktoré sa preslávili i v medzinárodnom meradle – známa Fotogaléria Trafačka, gelateria Gio caffé, Antikvariát a kaviareň Pod Vŕškom, kaviareň Rosetta, ale i inštitúcie ako Nitrianska galéria či Univerzitný tvorivý ateliér Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Dokopy sa čítalo na jedenástich miestach a úryvky zo súčasnej európskej literatúry odzneli z úst známych tunajších postáv. Naše pozvanie prijali herci z troch nitrianskych divadiel, pedagógovia, aktívne postavy miestnej kultúrnej scény a tiež študenti konzervatória. Jeden večer sa tak niesol v znamení literatúry a atmosféra bola s postupujúcou hodinou stále čarovnejšia, o čo sa postarali síce menšie, no o to milšie nitrianske podniky. Ako jedna členka nášho skromného dvojčlenného organizačného tímu som potešená záujmom ľudí, ktorí sa ochotne celý večer presúvali z miesta na miesto a zbierali účastnícke pečiatky. Noc literatúry ma presvedčila o tom, že aj keď to niekedy vyzerá tak, že ľudia už na kultúru a obzvlášť na čítanie kníh zanevreli, stále sa dajú nájsť momenty, ktoré nás dokážu vyviesť z omylu.
     
    Jana Popovicsová