Ostrov nezávislého myslenia

  • Autor článku

    Beáta Beláková
    Zobraziť všetky články autora
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/07-08
  • Text

    V istom zmysle končí a v istom zmysle pokračuje. Kníhkupectvo Pod Vŕškom sa muselo vysťahovať z budovy v centre historickej Nitry, kde takmer tri desaťročia úspešne fungovalo. Majitelia kníhkupectva – manželia Rjabininovci – sa rozhodli neodísť v tichosti. Koncom júna usporiadali dôstojnú rozlúčku s krásnym obdobím stráveným v priestoroch s neobyčajným duchom. Prišlo ich podporiť množstvo osobností kultúrno-spoločenského života.
     
    Kníhkupectvo Pod Vŕškom – to nie je len útly priestor s komornou atmosférou na niekoľkých štvorcových metroch. To je celá Kupecká ulica, na ktorej sídli historická budova z roku 1890, navrhnutá na zápis do Zoznamu ústredného pamiatkového fondu. A práve z nej muselo kníhkupectvo odísť, pretože mesto ju predalo investorovi. A keďže ten nebol povinný udať účel kúpy, transakcia v mnohých zanechala nepríjemný pocit neistoty. „Je nám ľúto, že nám mesto nevyjadrilo podporu tým, že by si nás udržalo na tejto ulici. Keď chceli budovu niekomu predať, tak by som si myslela, že by ju mohli predať nám, vedia, že sme tento priestor preukázateľne využívali 27 rokov dobrým a prospešným spôsobom pre celé mesto,“ konštatuje Madla Rjabininová a Igor Rjabinin vzápätí otvára otázku, ako je možné, že mesto označí takú skvelú budovu na skvelom mieste za prebytočný majetok a nakoniec sa jej zbaví. Macošské správanie sa Nitry k svojmu hmotnému kultúrnemu dedičstvu, žiaľ, nie je vôbec prekvapením, ale zamrzí.

    Človek by od majiteľov očakával hnev a mrzutosť, no oni chcú najmä spomínať. Na otázku, či sa verejne rozhodli demonštrovať pocit krivdy, obaja jednohlasne odpovedali rezolútnym nie, pokračuje milovníčka literatúry a psychoterapeutka Madla Rjabininová: „Žiadna demonštrácia nie je ani v našej mysli, ani nikde inde. Je nejaká ľútosť, ale tú nepotrebujeme vykričať, ani nechceme. Dôvod, prečo dnes máme rozlúčkovú párty je ten, že sa nám nechcelo len zavrieť dvere a jedného dňa tu nebyť. Zdalo sa nám, že za to obdobie sme tu zažili hrozne veľa pekných vecí, s našimi zákazníkmi aj našimi knihami. Je to také poohliadnutie sa, oslava času, ktorý sme tu strávili.“
     
    Kultúra sa presúva z centra za rieku
    Manželia Rjabininovci oživovali ulicu dlhé roky – koncertmi, čítačkami, diskusiami, pravidelne sa podieľali na rôznych festivaloch a kultúrnych podujatiach, napríklad na prestížnej Divadelnej Nitre či Noci galérií a múzeí. Okolo nich sa sformovala komunita slobodne mysliacich ľudí. Nebránili sa ani zaujímavým projektom, ktoré považovali za hodnotné a prínosné pre spoločnosť. Aj herečka Katka Petrusová namierila svoje slová priamo z pódia na manželov, ktorí vždy robili viac, ako iba predávali knihy: „Nedá sa nespomenúť to, že čokoľvek sa v Nitre deje a treba to nejako podporiť, či už propagáciou alebo poskytnúť priestor na diskusiu, tak vy ste stále tu, stále poruke a to je veľmi dôležité, lebo je to veľmi vzácne.“

    V porevolučných rokoch sa v spomínanej budove sformovala Umelecká beseda, rockový klub tu odchoval generáciu na dobrej muzike, neskôr pribudla galéria a predajňa výtvarného umenia. Rjabininovci odišli z tohto priestoru ako poslední mohykáni. Ak si teda niekto myslí, že ide „len“ o zánik kníhkupectva, mýli sa. Následky majú širší dosah. To, čo tu bolo, možno vnímať ako živý organizmus, ktorý udržiaval alternatívnu kultúru a nezávislé umenie pri živote. Ten sa teraz presúva mimo centra, ako povedal hudobník a pedagóg Julo Fujak: „Tu mal byť priestor, v ktorom sa mali zdieľať trošku iné hodnoty, než sa tu asi budú. Je to pre mňa smutný príbeh, že priamo v centre mesta zaniká priestor, ktorý mal primárne kultúrno-umelecké určenie. Iné veľké mestá majú nezávislé kultúrne centrá ako je Žilina a Banská Bystrica, u nás je kultúrne centrum vytesnené až kdesi za rieku, mám na mysli Hidepark.“
     
    Prečo zanikajú malé kníhkupectvá?
    Súčasťou oslavy boli hudobné vystúpenia (Campana Batucada, NE:BO:DAJ a iné) aj diskusia na tému dôvodu zániku malých kníhkupectiev, ktorú rozanalyzovali spisovatelia Michal Hvorecký a Marek Vadas. Spolumajiteľka kníhkupectva si myslí, že zákazníci tento problém nevidia v súvislostiach: „Veľa ľudí si neuvedomuje, že ak si kúpia knihu vo veľkom internetovom obchode, kde ju dostanú možno lacnejšie alebo idú do veľkého obchodu, kde aj ľahko zaparkujú, tak vlastne ohrozujú život toho svojho malého kníhkupca, ktorého majú radi. Im to skrátka akoby nedocvakne.“ Igor Rjabinin zdôrazňuje osobný prístup k zákazníkom – tí ich sa chcú o knihách aj rozprávať: „Nie je to o tom, že otvoríme, predáme knihy, zavrieme a ideme domov.“ A dodáva: „Nečítať je zlé. Ľudí treba k čítaniu viesť, a tie malé obchody sú výborný spôsob, ako to uskutočniť, lebo v nich pracujú väčšinou zapálení a nadšení ľudia. Malé kníhkupectvá robia vynikajúcu osvetu, ako pritiahnuť ľudí k čítaniu.“

    Napriek sklamaniu sa Rjabininovci držia na Kupeckej ulici zubami-nechtami. Oproti, o kúsok ďalej, zriadili pred niekoľkými rokmi antikvariát a kaviareň Libresso s chránenou dielňou, kde už v týchto dňoch funguje aj kníhkupectvo. S úpravou skromných priestorov im pomohli architekti Martin a Lívia Dulíkovci a Lenka Lovišková. Z výberového kníhkupectva sa síce stalo kníhkupectvo s ešte užším výberom, no jedno je isté: dobré knihy v ňom nájdete vždy.
     
    Beáta Beláková