Priateľské spomínanie

  • Autor článku

    Etela Farkašová
    Zobraziť všetky články autora
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/01
  • Text

    Potešila som sa možnosti napísať na vyzvanie Knižnej revue pár slov o prozaičke, dramatičke, prekladateľke, literárnej vedkyni Eve Maliti Fraňovej pri príležitosti jej životného jubilea. Zároveň som mierne zapochybovala, či moje slová budú dostatočne vzletné na to, aby ladili so žánrom laudácie, priveľmi neobľubujem oslavné texty, a ak sa nemýlim, tak aj jubilantka, ktorej má byť text venovaný, inklinuje viac k „tichším“ a vecnejším slovám. Radšej sa teda ponorím iba do priateľského spomínania...
     
    Pred štvrťstoročím, keď sme sa spoznali (aj to je malé jubileum J), sa, pochopiteľne, o priateľstve ešte nedalo hovoriť. Do mojej pracovne na Filozofickej fakulte Eva prišla prvý raz na odporúčanie istého básnika, práve za mnou azda preto, že začiatkom 90. rokov som bola spoluzakladateľkou Klubu slovenských prozaičiek Femina, čitateľsky i recenzne som sa vtedy programovo sústreďovala na tvorbu mojich kolegýň od pera a mala som ju celkom dobre zmapovanú. Eva mi priniesla prečítať rukopis zbierky próz, ktorý rok na to vyšiel knižne pod názvom Krpatý vrch. Prózy som si prečítala a hoci nerada beriem na seba úlohu arbitra, pri ďalšom stretnutí som autorke povedala, že ma prekvapila originalitou a inakosťou poetiky. To, že jej poviedky sa vymykajú z rámca našej súčasnej (nielen ženskej) spisby a vstupuje nimi do nej čosi nové, si nebolo možné nevšimnúť. Knižka vskutku dobre rezonovala, zaslúžene... Odvtedy vyšla ďalšia poviedková zbierka Pod jazdeckou sochou a najnovšie román Kustódi // Arianina kniha, medzitým sa Eva etablovala ako autorka úspešných divadelných hier uvádzaných na našich popredných scénach i mimo Slovenska (napr.: Krcheň nesmrteľný, Jaskynná panna, Unavená Medea, Vizionár). Priebežne vychádzali aj literárnovedné knihy (napr.: Symbolizmus ako princíp videnia, Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská), preklady významných prozaických diel z ruskej literatúry (Belyj, Blok, Nina Sadur...) a takisto z osetskej literatúry, pridružila sa edičná činnosť.

    Dnes, oboznámená s celou autorkinou tvorbou, si potvrdzujem svoj prvý, vtedy sčasti aj intuitívny dojem o svojráznosti, až jedinečnosti jej textov, zo všetkých vanie osobitá poetika prepájajúca realistickú drobnokresbu s fantastičnom, snivosťou, chvíľami s grotesknosťou, až absurditou, a aj s magickosťou. Na iných miestach som sa pokúsila analyticky uchopiť podstatu tejto poetiky, tu vyslovím len prianie, aby nás Eva Maliti Fraňová ešte dlho prekvapovala jej ďalším košatením...
     
    Etela Farkašová