Veľmi svoja Alta Vášová

  • Autor článku

    Ján Štrasser
    Zobraziť všetky články autora
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/05
  • Text

    Ktoréhosi dňa v roku 1966 vstúpila do redakcie časopisu Mladá tvorba sympatická mladá dáma, priniesla svoje poviedky. Prišla aj so svojimi synmi-dvojičkami, každého niesla pod jednou pazuchou. Odvtedy sa poznám s Altou Vášovou. Odvtedy poznám všetko, čo vyšlo spod jej pera, z písacieho stroja, z počítača. Prózy: Zaznamenávanie neprávd, Po, Ostrovy nepamäti a asi desať ďalších. Filmové scenáre: za všetky spomeniem kultové Sladké hry minulého leta. Divadelné a filmové muzikálové libretá: Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Niekto ako ja, P + L – do všetkých som mal tú česť prispieť svojimi textami piesní.

    Alta Vášová neodmysliteľne patrí do najsilnejšej a hodnotovo najvýznamnejšej generácie súčasných slovenských prozaikov, k Ladislavovi Ballekovi, Pavlovi Hrúzovi, Dušanovi Kuželovi, Stanislavovi Rakúsovi, Rudolfovi Slobodovi, Pavlovi Vilikovskému... Blízko má k o čosi staršiemu Jánovi Johanidesovi a k o čosi mladším Dušanovi Dušekovi a Dušanovi Mitanovi. No napriek všetkým blízkostiam či súnáležitostiam, či práve pre ne, je najmä a veľmi – svoja.

    Byť svoj znamená aj nebyť pre všetkých. Nebyť verejný, respektíve byť ním len obozretne, nedemonštratívne. U spisovateľky Alty Vášovej sa to prejavuje najmä tým, že, ako sama vraví, jej potreba verejne prezentovať seba a svoje knižky sa blíži k nule. Ešte raz si prihrejem svoju polievočku: Pred tromi rokmi sme Alta a ja urobili knihu rozhovorov s názvom Sledoslov. Na tému autor a jeho čitateľ Alta povedala aj toto: „Ja som menšinová autorka pre menšinových čitateľov. Nehľadám čitateľa priamo, prvoplánovo, skôr rátam s tým, že on si nájde mňa. Niekto si ma určite nájde, viem, že sú takí. Nezáleží mi na tom, koľko ich bude, dôležité je, aby sme vysielali a prijímali na tej istej vlne.“

    Potom sa zamyslela a dodala: „Samozrejme, som rada, keď sa moje písanie čitateľom páči. Občas sa mi stane, že ma niekto spozná... Raz u nás zazvonil poštár, niečo mi priniesol a pri odchode sa spýtal: ‘Vy ste Alta Vášová, tá spisovateľka?’ – Vravím, áno. ‘Vy ste napísali Blížencov z Gemini, však?’ Vravím, áno. A on: ‘Prvý raz v živote vidím živú spisovateľku!’ Bolo to milé.“

    Alta, všetko najlepšie k narodeninám a nech ešte dlho-dlho vidíme živú spisovateľku!
     
    Ján Štrasser