Vie to, robí to, a zároveň to učil

  • Autor článku

    Otakar Kořínek
    Zobraziť všetky články autora
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2017/06
  • Text

    Ján Vilikovský priniesol do slovenskej literatúry preklady základných diel predovšetkým americkej literatúry 20. storočia – autorov ako Ernest Hemingway, Francis Scott Fitzgerald, William Faulkner, Norman Mailer, Phillip Roth a ďalších. Z anglickej literatúry treba spomenúť napríklad diela Georgea Orwella. Jeho preklady vychádzajú z dokonalej znalosti originálu nielen po stránke jazykovej, ale aj kultúrno-spoločenskej a vždy ich vedel pretaviť do adekvátnej a umelecky výrazne pôsobivej slovenskej podoby.

    Nemenej významný je jeho prínos k teórii prekladu a prínos pedagogický. Napísal knihu Preklad ako tvorba, ktorá vyšla aj v češtine a mnohé literárnokritické štúdie venované umeleckému prekladu. Pôsobil aj pedagogicky a je vzácnou výnimkou z pravidla „kto to vie, ten to robí, kto nevie, ten to učí“. Ján Vilikovský to vie a robí to, a zároveň to učil. Ako docent anglosaských literatúr pôsobil dlhé roky na katedre anglistiky UK v Bratislave a neskôr bol aj dekanom FF UMB v Banskej Bystrici. Z pamätí študentov tak ľahko nevymizne jeho neraz originálny štýl výučby, podložený erudíciou siahajúcou do šírky aj do hĺbky.

    Ak o ňom môžeme povedať, že je dvojdomý – literárna prax i literárna teória – pridal by som aj prívlastok trojdomý. Týmto jeho tretím domom sa stala diplomacia – bol prvým veľvyslancom samostatnej Slovenskej republiky v Londýne.

    Jeho prekladateľská tvorba sa, prirodzene, dočkala aj ocenenia. Je trojnásobným nositeľom Ceny Jána Hollého za preklady Williama Faulknera Augustové svetloBľabot a Bes a za preklad románu Salmana Rushdieho Bes. Rovnako tri razy bol odmenený prémiou Literárneho fondu za preklady románov Phillipa Rotha RozhorčenieNemezis a za preklad románu Normana Mailera Evanjelium podľa syna. Roku 2014 dostal Cenu Mateja Bela v kategórii dejín a kritiky prekladu za dielo Shakespeare u nás. Ide o vyčerpávajúce dielo tejto problematiky so všetkými kultúrnymi súvislosťami a v tom zmysle ho možno označiť za pramenné. Roku 2016 mu Výbor sekcie pre umelecký preklad Literárneho fondu udelil Cenu Blahoslava Hečka za celoživotné dielo.
    Milý Jano, som rád, že Ťa môžem pozdraviť aj takto „verejne“ a zaželať Ti všetko, čo si my takto narodení môžeme želať. A zároveň Ti poďakovať za to, čo som sa od Teba naučil.
     
    Oto Kořínek