Z printu do videa

  • Autor článku

    Lenka Macsaliová
    Zobraziť všetky články autora
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2018/11
  • Text

    Svetlá, kamera, (re)akcia. Ich platformou je video. Ich tempo pridávania obsahu je (takmer) pravidelné. Ich priaznivcami sú literárni nadšenci – odberatelia – followeri. Sú v nasadení vo dne v noci. Booktuberi, knižní influenceri a publicisti z Youtubu.

    Časopisecky publikované recenzie literárnej produkcie postupne zverejňované na webe, knižné blogy či bookstagramové profily (stručné hodnotenia na Instagrame, v ktorých je kladený dôraz na uverejnenú fotografiu „nastajlovanej“ knihy). Post-digitálna éra, vyznačujúca sa tým, že sa informačné technológie stali každodennou prirodzenou súčasťou nášho života, postupne prenáša reflexiu literatúry z tlačeného média do digitálneho priestoru. Dostáva možnosť stať sa masovou komunikačnou udalosťou pomocou sekcie komentárov na konkrétnych stránkach alebo na sociálnej sieti (Facebook). Čitateľ môže nielen zdieľať knižné novinky alebo recenzie a komentovať ich, ale sám sa stáva v kultúrnom kyberpriestore súčasťou literárnej reflexie. Neoddeliteľnou časťou tohto korpusu je aktuálne v našom domácom prostredí línia audiovizuálnej produkcie tvorcov, ktorí nahrávajú svoje videá na stránku Youtube. Napriek tomu, že je táto tendencia zachytiť na kameru dojmy z prečítanej knihy a podeliť sa o svoj názor na ňu ešte stále v štádiu „zrodu“ videorecenzistiky, pýta si istú pozornosť, keďže býva často opomínaná v diskusiách o možnostiach nových médií vo vzťahu k literárnej reflexii. Preto vám touto cestou chcem ponúknuť prehľad projektov booktuberov, knižných influencerov či publicistov o ich audiovizuálnej tvorbe.

    Z izby priamo k vám
    Booktuberi predstavujú skupinu na literatúru zameraných tvorcov, ktorí sa pomocou videí instantne delia o zážitky z prečítaných kníh vo virtuálnom priestore s druhými čitateľmi. Rovnako ako lifestyloví alebo módni vlogeri, hráči videohier, filmoví či komiksoví nadšenci publikujúci videá na Youtube, aj booktuberi majú špecifické podmnožiny – môžu sa zameriavať na Young Adult literatúru, svetovú „klasiku“, žánre sci-fi, fantasy, horor či napríklad romantiku. Čítanie tu už nepredstavuje individuálnu záležitosť. Z čitateľa sa stáva hodnotiteľ, zapálený fanúšik a konzument literatúry, ktorý využíva audiovizuálne médium na zachytenie emócií, dojmov, pocitov vyvolaných z prečítaného. Táto forma tak umožňuje booktuberom vyjadriť to, že čítanie je „cool“, „sexy“, „trendy“. Istým spôsobom ho tak (obzvlášť pre mladšie publikum) zatraktívňujú, či už je to tým, že pôsobia bezprostredne, nestrojene a uvoľnene pred kamerou, alebo samotným vizuálom videa. Neutrálnosť a istú sterilnosť papiera strieda obraz booktubera, ktorý má v pozadí domácu knižnicu prizdobenú rastlinami, sviečkami či svetielkami. V našom kontexte sa ako príklad dá uviesť kanál Bea Books (recenzie Young Adult literatúry) a Mati Helianthus (tematicky sa zameriava na knihy, ktoré boli sfilmované). Ich knižné recenzie pozostávajú z toho, ako kniha vyzerá, predstavia autora a jeho predchádzajúce tituly, v krátkosti načrtnú tému knihy a stručne opíšu príbeh a postavy. K tomu, ako je kniha napísaná, sa vyjadrujú jednoduchými prívlastkami, ako napríklad „dobrá“, „zaujímavá“, „pekná“. Pozitívnymi faktormi sa tu stáva vo väčšine prípadov to, či sa kniha rýchlo, plynulo čítala alebo či vyvolala emócie. Knižné hodnotenie booktubera je tak jednoducho virtuálnym (ne)odporúčaním od fanúšika pre fanúšika. Takáto forma by sa dala prirovnať k videozápisníku, čitateľskému denníku, v ktorom je zvýraznený dojem, čo v príjemcovi zanechala kniha, pričom do úzadia ide kritickejšie hodnotenie. Kľúčovým sa stáva to, koľko kníh a za aký krátky čas sa prečíta, spotrebuje, čo možno vidieť v iných, príbuzných formátoch, ako sú „book hauly“ (ukážka zakúpených kníh v kníhkupectvách) či „wrap upy“ (video o knihách, ktoré si booktuber stihol prečítať za určené obdobie, napr. mesiac). Napriek tomu však takáto stručná a rýchla čitateľská odozva predstavuje prvotné echo literárnej reflexie, ktorá sa ďalej môže rozvíjať napríklad v sekcii komentárov pod videom.

    Poviem vám, čo máte čítať
    Vo všeobecnosti možno pod označením „influencer“ chápať používateľa na sociálnych sieťach, ktorý si v konkrétnom odvetví vytvoril dôveryhodnosť, kredibilitu, istý dojem autentickosti a na základe toho si vybudoval okolo svojej osobnosti veľké publikum. Zatiaľ čo booktuber predstavuje nadšenca, „beta-čitateľa“ vybraných knižiek, v prípade knižného influencera už trochu ustupuje do úzadia fanúšikovské nadchnutie z prečítaného a zdôrazní sa objektívnejšie hodnotenie titulu. Ako príklad možno uviesť dva youtubové projekty: martinus.sk a Surová Dcérka. Na kanál martinus.sk diváci mieria práve pre efekt spoľahlivosti, že daný prezentér (Jana Šlinská, Michal Kulhavý, Juraj Šlesar) odporučí čitateľovi niečo kvalitnejšie, ale aj ľahšie, a pritom nepôjde o úplný brak. Jednotlivé videá tu nie sú zamerané iba na konkrétnu knihu, ale na viacero tematicky korešpondujúcich titulov, napríklad dobré knihy proti smútku z konca prázdnin, päť kníh ako stvorených na horúce leto, talianske knihy lepšie ako pizza a podobne. Takýto formát však nemá parametre recenzie, skôr ide o to prehľadovo, stručne zhodnotiť dané tituly. Surová Dcérka, ktorá sa zaujíma hlavne o gastronómiu (vegetariánstvo, vegánstvo), predstavuje akýsi protipól. Okrem hodnotenia kuchárskych kníh možno na jej kanáli nájsť aj reflexiu beletrie. Napríklad tu možno spomenúť recenziu na román Han Kang Vegetariánka. V jej prípade už možno hovoriť o tom, že ide o plnohodnotnú recenziu, zaoberá sa tematizáciou vegetariánstva a vegánstva, bližšie komentuje písanie pomocou komparácie s druhým autorom (Murakamim), prehodnocuje motívy, charaktery postáv, rozprávača, popisuje vzťahovú mapu a pokúša sa o kontextualizáciu románu v svetovej literatúre.

    Pokusy o literárnu publicistiku a esejistiku
    Snahu o prenos reflexie literatúry z tlačeného média na platformu YT relácie možno badať v našom domácom kontexte hneď na niekoľkých projektoch, a to konkrétne Booklog (kanál VinLit magazin), Knihožrúti (kanál FMKTVofficial), Fantasy_SK (kanál POPkast) a Pop-cult Magazín. V Booklogu, ktorý uvádza Jana Šulková, možno nájsť zoširoka podané informácie o tituloch (zhodnotenie vizuálu, popis obsahu) doplnené o vkusné ilustračné zábery či predčítanie ukážok, pričom sa tvorcovia projektu pokúšajú videá tematicky uchopiť pri predstavení rôznych kníh (napríklad jarné knižné novinky, knihy s krásnym dizajnom, pôvodné detské knihy, tipy na letné čítanie). Takéto poňatie sa približuje formou skôr k dlhšej anotácii než k recenzii, podobne ako v prípade martinus.sk sú rýchlym prehľadovým sprievodcom aktuálne vydanej a súčasnej literatúry. Projekt spadajúci pod tvorbu študentov FMK UCM v Trnave s názvom Knihožrúti ponúka okrem knižných noviniek a krátkeho zhrnutia, čo sa pripravuje na vydanie, aj recenzie (časové rozmedzie k jednej knihe do minúty). V nich sa zameriavajú na vizuálnu stránku, obsah, zápletku, rozprávanie či spôsob písania autora, pričom k nim pridávajú číselné hodnotenia zo stránky goodreads.com a blurb, teda krátky propagačný text.

    Kanály Popkast a Pop-cult magazín sa už dajú považovať za platformy, na ktorých je badať snahu o publicistiku v oblasti popkultúry. Popkast v zložení študentov UKF v Nitre pozostáva z viacerých formátov. Od popkultúrneho spravodajstva Týždeň geeka, podcastov, cez okienka (videorecenzie komiksov, filmov zo žánru sci-fi, fantasy), mudrovanie (videoeseje k teórii komiksu) až po Fantasy_SK. Juraj Búry v tomto formáte rozoberá aktuálnu slovenskú literárnu fantastiku, zrecenzoval napríklad Dračiu cárovnú Juraja Červenáka, Chymeros Daniela Heviera a pod. Práve na týchto videách je vidieť prípravu (teda nielen prečítanie knihy, ale napríklad aj reflexia reflexie daného titulu), ponúkajú nielen prerozprávanie príbehu, ale hlavne kontextualitu. Recenzent vsadí publikáciu do žánrového kontextu a kontextu autorovej tvorby, berie do úvahy čitateľskú základňu, rozoberá charakterokresbu hrdinov, popíše uplatnenie vzorcov žánru a zároveň ich prehodnotí. Navyše je z videí citeľný osobnejší, uvoľnený a nestrojený prístup s badateľnou hovorovosťou prejavu smerom k divákovi. Pop-cult magazín z dielne študentov Prešovskej univerzity v Prešove podobne ponúkal (momentálne je projekt nečinný) novinky zo sveta popkultúry, tematické podcasty, reakcie na vydané filmové upútavky, reportáže z festivalov a videoherné, filmové, komiksové, herné, seriálové či knižné recenzie, napríklad k titulom Lesní lišky a další znepokojivé příběhy, Stratený svet, Temnota z Pressburgu. Zatiaľ čo pri Fantasy_SK je možné hovoriť o posune k pokusu o videoesejistiku, v tomto prípade ide o videorecenzie, zahŕňajúce popis príbehov, motívov, tém, hlavných myšlienok, téz próz, zohľadnenie žánrového východiska, svetového kontextu či ocenenia autorov. Napriek tomu však možno v týchto videách pozorovať absenciu porovnania predchádzajúcich vydaní (napríklad pri Stratenom svete).

    Recenzie bez obalu
    Zatiaľ čo predchádzajúce projekty ponúkajú videoanotácie, tematické knižné prehľady, relácie, kde už možno hovoriť o videorecenziách ako audiovizuálnej forme pre analýzu, kritiku a reflexiu danej knihy, slúžiacej na prehodnotenie kladných i záporných stránok určeného diela, subžánrovú odbočku k tendencii videopublicistiky a esejistiky môže tvoriť „nahnevaná recenzia“ (voľný preklad z angl. „angry review“), etablovaná hlavne na americkej video-kritickej scéne. Ide o istú mutáciu videorecenzie, predstavujúcu výsledok apropriácie písanej recenzie do iného média, ktorá sa odlišuje spôsobom, teda tým ako je urobená. Na našej scéne túto líniu zastupuje projekt Inferno na Polici z mojej vlastnej produkcie. Kritickú zložku, v ktorej sa zohľadňuje character development (vývin postáv), zápletka, jazyk, rozprávač, obohacujú znaky grotesky, hyperboly, irónie, ktoré sú tu prítomné cez hrané skeče alebo vložené scénky z filmov či seriálov za účelom komického účinku. Tým pádom je aj jazyk vo videách veľmi uvoľnený. Čo sa týka diváckej základne, tá sa pohybuje už nie v hraniciach cieľovky tínedžerov či mladých dospelých (ako v prípade booktuberov), ale obsah je určený pre dospelého diváka. Po obsahovej stránke sa projekt postavený práve na subžánri angry review zaoberá aktuálne najpredávanejšou literatúrou v našom domácom kontexte, teda nielen svetovou, ale aj slovenskou (Trhlina Jozefa Kariku, Mengeleho dievča Veroniky Homolovej Tóthovej). Treba dodať, že táto subžánrová odbočka nepredstavuje oproti videotvorbe publicistov, booktuberov či influencerov vyšší stupeň reflexie. Začlenila som ju len preto, že reflexia literatúry, ktorá je argumentačne podložená a dodržuje znaky regulérnej recenzie, môže byť formálne odlišne uchopená. Cieľom v tomto prípade nie je len to, že diváka-čitateľa hodnotiteľ motivuje, aby publikáciu prečítal, ale hlavne ho istým spôsobom provokuje k diskusii pod videom, kde sa môže viesť debata o súčasných literárnych tendenciách a čitateľských preferenciách.

    Úsvit videorecenzistiky
    Na záver treba konštatovať, že videorecenzistika ako taká v oblasti literatúry je v našom kontexte stále len „v plienkach“, neustále sa však rozvíja, zlepšuje a ponúka mladému čitateľovi-divákovi síce ešte stále nie veľmi zakorenený a komplexný, no zato vizuálne pútavejší, ale aj „pohodlnejší“ ekvivalent k písaným recenziám v časopisoch. Je pravdou, že má svoje úskalia, hodnotenie môže napríklad skĺznuť len do označenia páči/nepáči sa mi, hodnotiteľ môže odporúčať divákom knihu, ktorú nemá prečítanú, poprípade po formálnej stránke tu dochádza k vatovaniu, osobným odbočkám (kde bola kniha kúpená, čítaná), vtipom, ktoré nemusia zarezonovať u každého diváka, nespomínajúc zlý zvuk, nezrozumiteľnosť pri hovorení, strnulú reč tela, neprirodzený prednes, rečové vady, rušivé zvuky. Napriek tomu však tvorba booktuberov, influencerov a publicistov na YT ponúka priestor na okamžitú diskusiu s hodnotiteľom ku konkrétnej knihe, pričom narúša pomerne jednosmernú komunikáciu recenzent – čitateľ a stáva sa z nej obojsmerná komunikačná udalosť, nelimitovaná napríklad tlačeným médiom.

    Lenka Macsaliová