 |
Dejiny slovenskej literatúry IIICesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočiaAutor: Viliam Marčok a kolektív: Rok vydania: 2004 Vydavateľ: Literárne informačné centrum, Bratislava ISBN 89-88878-87-X Vydanie: Prvé Zodpovedný redaktor: Anton Baláž Jazyková redaktorka: Anna Šikulová Obálka: Viera Fabiánová Grafický dizajn: Ľubomír Krátky Počet strán: 472 Väzba: tvrdá Rozmery: 180x250 |
|
Anotácia: Dejiny slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia nadväzujú na Dejiny slovenskej literatúry I – II od literárneho vedca Stanislava Šmatláka a završujú tak ucelený pohľad na slovenskú literatúru v celom jej historickom vývine. Kolektív literárnych vedcov, kritikov a historikov pod odborným editorským a autorským vedením Viliama Marčoka si za východisko zvolil povojnové roky, v ktorých ešte doznieval starý typ pluralizmu, a za záver 90. roky (až po rok 2000), v ktorých už funguje pluralizmus nového typu.
Webpublishing: Odd. informatiky LIC © 2006 - Všetky práva vyhradené
| |
Viliam Marčok
Viliam Marčok a kolektív: Dejiny slovenskej literatúry III
(Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočia)
Tretí zväzok dejín slovenskej literatúry edične a chronologicky nadväzuje na Dejiny slovenskej literatúry I, II od popredného slovenského literárneho historika S. Šmatláka a završuje tak pohľad na panorámu zložitého vývinu predovšetkým slovenskej poézie a prózy, ktorý sa nezaobišiel bez vnútorného napätia a vyžaduje si jemný prístup a pochopenie celej historickej situácie a umiestnenia literatúry v rámci slovenskej kultúry.
V deviatich kapitolách autorských dejín slovenskej literatúry, ktoré vyšli v Literárnom informačnom centre pod vedením Viliama Marčoka, autora piatich kapitol a spoluautora troch kapitol publikácie, je uložená história i príbeh slovenskej literatúry za posledné polstoročie. Z časového hľadiska je výber analyzovanej literatúry ohraničený rokmi 1945 – 2000. Autori bilančne nezohľadňujú diela, ktoré vyšli mimo tohto časového medzníka. V úvodnej kapitole Peripetie zmien literárnej situácie V. Marčok načrtáva osudy medzivojnového pluralizmu v literárnom živote na Slovensku a mocenské nastolenie totalitného modelu literárneho života. Všíma si pokusy o renováciu socialistickej literatúry a zápasy o obnovenie pluralizmu literárneho života a literatúry, analyzuje „konsolidačné“ obdobie a hľadanie únikových ciest do priestorov nezávislej tvorby. Načrtáva definitívne otvorenie cesty k pluralite po novembri 1989 a postmodernizáciu literárneho diania. Obšírnu úvodnú kapitolu uzatvára osvetľujúca kapitola o problematike periodizácie literárnych dejín.
V ďalšej kapitole podáva V. Marčok osud slovenskej poézie a jednotlivých básnikov. Hlavný autor a hlavný editor Viliam Marčok zosúladil so svojím tónom podania problematiky aj príspevky ďalších spolupracovníkov. Najmladšej poézii sa v časti nazvanej Hľadania básnikov prichádzajúcich na sklonku tisícročia venuje mladý literárny vedec, vysokoškolský pedagóg J. Šrank. Fabulárnu prózu v šiestich podkapitolách, členených chronologicky, rozberá V. Marčok. Premenám modernej fantastiky sa venuje O. Herec, povolaním sociológ, priekopník teórie fantastiky v slovenskej literárnej teórii a organizátor stretnutí autorov, ktorí sa takejto literatúre venujú. Nefabulárnu literatúru (spolu s pojmovým objasnením – donedávna literatúru faktu) mapuje V. Marčok. Modernú literatúru pre deti a mládež spracovala Z. Stanislavová, odborníčka na detskú literatúru, vysokoškolská pedagogička. Exilovej a emigrantskej literatúre sa venuje J. Hvišč a poznatkami o najnovšej emigrantskej literatúre ho dopĺňa V. Marčok. Krajanskú literatúru, literatúru slovenských menšín žijúcich v Maďarsku, Rumunsku a bývalej Juhoslávii, mapuje M. Babiak. Kapitola o emigrantskej literatúre a kapitola o krajanskej literatúre sa v dejinách slovenskej literatúry objavuje historicky prvý raz.
Dejiny slovenskej literatúry III sú moderné autorské dejiny vymedzené nielen časovo, ale aj osobnou autorovou optikou, jeho interpretáciou jednotlivých autorov a diel i jeho životom so slovenskou literatúrou, v ktorej aktívne pôsobil ako literárny vedec, vysokoškolský pedagóg i literárny kritik.
|
Publikácia obsahuje kapitoly:
|
A. Šikulová