Vyhľadávanie
Druhá kniha spisovateľky mladšej generácie (nar. 1982) - román o dobrovoľníkoch v zariadení pre postihnutých v Marseille a ich vzťahoch. Zachytiť proces rozkladu osobnosti si vyžaduje empatiu a presnosť deskripcie patológie ľudského vnútra. Hlavná hrdinka Blanka prichádza ako dobrovoľníčka na letný pracovný pobyt do ústavu pre hendikepovaných vo francúzskom Marseille, s túžbou pomáhať tam, kde to má zdanlivo najväčší zmysel. Ospanlivé prostredie francúzskeho leta je prísľubom rutiny, príležitostne ozvláštnenej romantikou, no táto ilúzia netrvá dlho a po počiatočnom aklimatizovaní sa prichádzajú prvé konflikty. Tie sa postupne kumulujú a spúšťajú v hrdinkinom správaní celý rad negatívnych emócií, ktoré krehké dievča čoraz viac pohlcujú. Depresívna bezbrannosť hendikepovaných obyvateľov ústavu Bellevue ju najprv znepokojuje, neskôr obťažuje a napokon desí, vyvoláva v nej pocit nemohúceho odporu. Blankine pokusy o zblíženie sa s pacientmi zlyhávajú a východisko zo svojej osamelosti sa snaží nájsť v skupine dobrovoľníkov. Hoci sa tento pokus spočiatku javí ako perspektívny, s postupujúcim duševným rozkladom hrdinky znásobuje emocionálnu roztrieštenosť hlavnej postavy. V strachu z ohrozenia sa Blanka napokon izoluje a zostáva zakliesnená v paranoidnom vákuu predstáv a vízií, ktoré ju degradujú do nedôstojnej polohy zhodnej s pacientmi Bellevue, napriek tomu, že sa od nej od počiatku inštinktívne vymedzovala. „Všetko v románe je podávané len z pohľadu hlavnej postavy. Teda aj prostredie, ktoré na ňu začína pôsobiť znepokojujúco, hrozivo, ale je to jej pokrivené videnie. Je to pohľad duševne narušenej osoby. Možno keby som dala slovo aj iným postavám, videli by to všetko úplne inak, možno by opisovali krásny výhľad z izieb vozičkárov, pohodovú náladu a bujnú vegetáciu, neviem,“ hovorí autrorka.
