Prozaický debut zaznamenáva pocity muža pri návrate do svojho rodiska na východnom Slovensku. Carpathia je o obyvateľoch špecifického priestoru, ktorý je rozdelený hranicami troch štátov -- Slovenska, Poľska a Ukrajiny -- a ktorý donedávna obývalo etnikum najčastejšie nazývané Rusíni. Najvýraznejšou a najzaujímavejšou charakteristikou teritória „Carpathie“ je priamy stret východnej a západnej „civilizácie“, čo priestor predurčilo na to, aby bol mimoriadne pestrý a premenlivý. V karpatských priesmykoch sa odohralo veľa dramatických bojov oboch svetových vojen, prebiehali tu časté zmeny štátnych hraníc, priestor poznačili aj nútené náboženské konverzie. Autor prináša svojou prvotinou do slovenskej literatúry osobité videnie a cítenie zanikajúceho sveta svojho rodiska, vykresľuje minulé „obrazy starého sveta“ a konfrontuje ich so súčasným stavom, ktorý nachádza počas svojich potuliek touto „krajinou nikoho“. Napriek tajomnosti a temnosti prózy čitateľ verí v pravdivosť prečítaného, čím sa napĺňa autorov zámer presvedčiť svojou prózou, že „to, čo sa reálne mohlo stať, sa naozaj stalo“.
