Novela autorky (1976) voľne nadväzuje na predchádzajúci román Zlodeji a svedkovia, v ktorom M. hľadala domov a popisuje obdobie, v ktorom ho našla. M. je Marisia. Mladá žena na hranici dievčenstva a dospelosti, ktorá po smrti matky hľadá miesto, kam by patrila. A ako to často býva, domov nie je miesto, ale ľudia, ktorí ho tvoria. Cestou za ním si prejde všeličím. Príbeh hlavnej hrdinky Marisie, ktorá sa po smrti matky rozhodla vrátiť z Viedne na Slovensko a pracuje ako zdravotná sestra, jej spomienky na matkino umieranie a začleňovanie do rodiny partnera. Každodenný, banálny život sa strieda s výnimočnými životnými situáciami, pričom každodennosť víťazí. Marisia sa stretáva s nevlastným bratom, o ktorom dovtedy nevedela. Hlavným motívom rozprávania sú rodinné väzby, pôvodné aj novo utvorené, úzke aj formálne, ich dôležitosť i zbytočnosť.