Zbierka poézie prekladateľky a poetky (nar. 1975).
Aj angažovaná poézia môže vychádzať z reflexie vlastného súkromia. Dôkazom je tretia básnická zbierka vynikajúcej poetky Márie Ferenčuhovej. Okrem ekologického a privátneho aspektu prepájajú štyri časti knihy aj motívy cestovania a precízneho pozorovania. Motiváciou k pohybu je pre ženský lyrický subjekt vedomie vlastnej uviaznutosti, pripútanosti k jednému miestu, nespokojnosť v partnerskom vzťahu, ale aj odtrhnutosť od vlastného prežívania súvisiaca v neposlednom rade s odtrhnutosťou od okolitého prostredia, prírody. Táto odtrhnutosť vyúsťuje do pomalej deštrukcie sveta v stave v akom ho zatiaľ poznáme. Napätie medzi citovosťou a intimitou na jednej strane a odstupom od skutočnosti a raciom na strane druhej možno vnímať ako súčasť poetkinho tvorivého princípu, ktorý sa uplatňuje naprieč celou jej tvorbou, rovnako ako dokumentaristické fokusovanie na detail.