Sám proti noci

Autobiografické zápisky spisovateľa (1913 – 1989) o matke, ženách, láske, o moci, priateľoch a kolegoch, tvorbe, spoločnosti. Pre Tatarku ísť proti noci (v Edičnej správe Petra Zajaca aj: ísť oprôť noci, čiže ísť smrti v ústrety) znamenalo aj ísť sám, aj ísť proti moci. Tatarkova verejná literárna spoveď je kľúčom k dobe, podľa ktorého sa dajú načítavať desiatky ľudských osudov, porážok i prehier. Pôvodné denníkové záznamy vybral a doslov napísal Ján Mlynárik. Prevzal ich z vydavateľstva Arkýř v Mníchove (1984), ktoré edične spracoval Karel Jadrný. Pre slovenských predstaviteľov normalizácie bol Tatarka neprijateľný. Sám proti noci je jedno z kľúčových svedectiev zranenej identity jednotlivca i spoločenstva.  Útlak, ktorému bol Tatarka pätnásť rokov vystavený, v ňom vybičovali vôľu prehodnocovať najzákladanejšie hodnoty, nadobudnuté v detstve. Utiekal sa k svetu žien, bol empatický voči ženským osudom a stal sa symbolicky „utešiteľom“ žien, Bartolomejom Slzičkom, často krát ani netušiac, že polícia mu nasadzovala milenky, aby informovali ŠtB o jeho myslení, stretnutiach, literárnych aktivitách. Bol slovenským disidentom v prvej línii.

Ukážka z diela

Vydavateľstvo

Počet strán

125

Jazyk vydania

Slovenský jazyk

Rok vydania

2017

Typ diela

Iné

Druh diela

831 Iné písomné formy

Jazyk originálu

Slovenský jazyk

Poradie vydania

1.

Miesto vydania

Bratislava

ISBN

978-80-8150-188-3

Druh väzby

Viazaná