Jedenásta zbierka básní autora (1966), v ktorých sa vyrovnáva s globalizovaným svetom a pocitom nezakorenenosti. S využitím paródie a sarkazmu sa pred nami otvára svet absurdít, v ktorom sa autor vysmieva všetkému lacnému, ošúchanému a hlúpemu, čo sa na nás valí z médií – podrobuje kritike súčasnú dobu infotainmentu. Santa Panica je mestskou poéziou, vyrovnávajúcou sa s globalizovaným svetom, lokalizovaným jedincom, so samotou v tomto bezhraničnom európskom priestore a s pocitom nezakotvenosti.