Slovenské elégie

Osobitosťou zbierky je historizmus. Autorka otvára otázky národnej ontogenézy, spája ju s duchovnou ontogenézou a neobchádza ani našu všeobecne ľudskú ontogenézu. Siaha k Veľkej Morave, ale aj ku Knihe Genezis a k Adamovi. Nejde jej, pravda, iba o ontogenézu, ale aj o vyrovnávanie sa s postavami a udalosťami národných dejín. Nie je to pre ňu vonkajšková vec, ale vec bytostná, bezprostredne sa dotýka lyrického Ja jej poézie. Ide jej o integritu subjektu v zmysle vedomia kontinuity, historicity. Stavia sa teda proti prézentizmu súčasného človeka: „Chýbajú mi predkovia, / otváram dvere a po mene ich vyvolávam“ (s. 12). Takéto písanie má u nás svoju tradíciu, ktorá je aj literárnovedne reflektovaná. Z novších básnikov má takéto polohy Moravčík aj Laučík. Podracká má bližšie k Laučíkovi, hoci v duchovnej stránke odkazu je otvorenejšia. Ja sám mám básne takéhoto tematického zamerania. Podracká mu však venuje skoro všetky básne zbierky, programovo sa usiluje o zbierku národného historizmu. Básnicky často ťaží z úzkeho vzťahu medzi pádom a vzletom, bolesťou a vierou, čím dosahuje hutnosť a dramatickosť. Vcelku má kniha dobrú umeleckú úroveň. Viaceré básne sú skvelé, určite ostanú, napr. Svätopluk nad brodom Nitry. Desiderata. Ako naznačujú autorkine poznámky, v tejto básni aktualizuje aj starý žáner, ktorý výrazne uplatnil J. A. Komenský. Autorke sa vcelku darí dosiahnuť súlad národného s univerzálnym, čo je – ako vieme napr. z vojnovej poézie Valentína Beniaka a z jej reflexie – conditio sine qua non básne nárokujúcej si na trvalejšiu platnosť. V jednom prípade podľa mojej mienky tento súlad nedosiahla – v básni Popravisko prvého prezidenta. Táto báseň napriek básni pred ňou o utečencoch z koncentračného tábora a „svedkoch správy“ aj napriek iným jednoznačne formulovaným veršom v zbierke vyznieva podľa mňa jednostranne. Pravdu povediac, je pre mňa nepochopiteľné, že D. Podracká takúto báseň napísala. Citové a všeobecne ľudské stotožnenie sa s tragickým osudom historickej postavy ani v náznaku nekoriguje racionálny pohľad. Kladne prijímam poznámky k básňam, ktoré sa svojím spôsobom stávajú aj ich súčasťou. Táto tradícia sa u nás uplatňuje veľmi zriedkavo (iba pripomeniem, že poznámky boli v modernej poézii už súčasťou Pustatiny T. S. Eliota, básne zo začiatku 20. rokov minulého storočia, v súčasnej poézii som sa stretol s rozsiahlymi poznámkami k relatívne objemnej básnickej knihe Justa Jorgeho Padróna, akéhosi lyrického eposu, venovaného Kanárskym ostrovom a ich histórii). U básnikov, ktorí – ako Podracká – pracujú s erudíciou – nám neraz komentáre chýbajú (písal som o tom v súvislosti s poéziou Ivana Laučíka). V zbierke vidím smerovanie k silnému videniu. Podracká napr. povie „prikry ma mečom“ – to je také dobré, akoby to bol citát. Historizmus preniká aj do obraznosti, čo pôsobí inovačne. O Konštantínovi poetka napr. napíše „Žiarivá paténa tváre / prehĺta hlaholy“ (Dážď božích písmen. Proglas). Paténa je liturgická miska či tanier, na ktorý sa kladie hostia. Pravda, autorkina obraznosť sa sýti aj z rozličných súčasných zdrojov, jedna báseň má napr. názov Inštalácia v rannej hmle – pojem inštalácia je známy vo výtvarnom umení; autorka siaha aj do počítačovej sféry – obrazy, ktoré sa poetke v súvislosti s významnými národnými predkami vynárajú, treba – ako píše – „skonvertovať / Uložiť do seba“. Obraznosť knihy by stála za samostatný rozbor. Ak je autorka často silná v obraznosti, súčasne treba dodať, že jej poézia je poéziou intelektuálky, o čom svedčí Podrackej erudícia, vzdelanecká lexika a reflexívnosť, ktorá niekedy vykryštalizuje do hutného, až gnómickeho výrazu. Ján Zambor

Ukážka z diela

Vydavateľstvo

Jazyk vydania

Slovenský jazyk

Rok vydania

2011

Typ diela

Poézia

Druh diela

81 Poézia

Jazyk originálu

Slovenský jazyk

Poradie vydania

1.

Miesto vydania

Bratislava

ISBN

978-80-

Druh väzby

Viazaná