Tridsaťtri poviedok Dušana Dušeka v útlej knižke Strih vetra symbolizuje akési zavŕšenie plnosti života, ktorá v rozprávačovi vyvoláva potrebu vyrovnať sa s novou podobou pamäti. Tvorenie inovatívnych slovných asociácií ako nástroj na cibrenie súvislostí prináša Dušekovej najnovšej knihe nový strih. V jeho príznačnom poetickom nazeraní na každodennosť či zmysle pre atraktívne vizuálne detaily je možné tentoraz vidieť i neutíchajúce odhodlanie nezabudnúť.