Román významného slovenského spisovateľa (nar. 1941) o otázkach moci, násilia a subjektu. Dielo by sme mohli označiť ako román hľadajúci podstatu zla, knihu o strachu, v ktorom sme v socializme mnohí vyrástli a o našom pokrivenom obraze slobody – „pokiaľ ide o slobodu, v toho boha my neveríme, lebo sme ho nikdy nevideli“. Jozefa Karstena, hlavného hrdinu prvej časti románu, vyláka štátna bezpečnosť z malej rakúskej dediny do ruskej zóny Viedne, kde ho vydieraním nútia, aby spolupracoval, navštevoval svojich vplyvných priateľov v Bratislave a donášal na nich. Karstenov niekoľkodňový boj so zlom, v ktorom sa sám uchyľuje k používaniu rovnakých metód ako jeho väznitelia, sa končí tragicky. Druhá časť románu je rozprávaním učiteľa literatúry na dôchodku (miestami prechádzajúca do autorovho alter ega), ktorý študuje Goebbelsove denníky, hnaný úsilím dopátrať sa podstaty zla.
