Známy vojnový román z prostredia Oravy (1904-1982). V Urbanovom románe Živý bič sa dostal do popredia prostý človek, neuvedomujúci si svoje postavenie v novej spoločenskej situácii. Fenomén vojny bol pre neho niečím neznámym, takže sa stal na určitý čas len súčasťou veľkej vojnovej mašinérie, ktorej tlaku zákonite museli podľahnúť viacerí jednotlivci. „Tušil som, že plávam v cudzích vodách, že improvizujem a imitujem, ale zároveň mi čosi šepkalo, že tie cudzie vody musia mať koniec – že ak sa nepoddám, raz ich prebrodím a tam kdesi nájdem seba, svoj vlastný hlas.“
