Finalisti Ceny Jána Johanidesa 2018


 

 

Literárna Cena Jána Johanidesa sa udeľuje za pôvodnú slovenskú prózu alebo esej vydanú v uplynulých dvoch rokoch. Cena má dve kategórie:

– Cena Jána Johanidesa za najlepšie prozaické dielo s prihliadnutím na predchádzajúcu tvorbu navrhnutého autora a jej verejný ohlas 

– Cena Jána Johanidesa za najlepšie prozaické dielo mladého autora do 35 rokov, ktoré vyšlo v rovnakom období.

Cenu Jána Johanidesa udeľujú jej vyhlasovatelia Mesto Šaľa, Literárne informačné centrum a Honorárny konzulát SR v Hesensku.

 

Tohtoročná porota v zložení Dana Hučková, Peter Michalovič, Peter Darovec, Petr Minařík a Radoslav Passia vybrala v prvom kole finálovú sedmičku v kategórii za najlepšie prozaické dielo:

 

Silvester Lavrík: Nedeľné šachy s Tisom, Vydavateľstvo Dixit, s.r.o. 2016

Není to učebnice o Tisovi, ale skvěle vyprávěný román, kde je Tiso měrkou, podle které čteme o sobě. Ačkoliv je příběh zcela zasazen do minulosti s ústředním motivem urbánní legendy odehrávající se během Slovenského štátu v Bánovcích nad Bebravou, je nejvíc o nás tady a teď. Tak jako se Lavrík ptá, jestli byl Tiso více prezidentem podivného státu, anebo duchovním, který dbá o své ovečky a boží odkaz, můžeme se ptát my po smyslu našich vlastních, třeba i privátních dějin. Je to maximum, co literatura zmůže dokázat, když se čtenář zabydlený v domě vlastního života, podívá do základů toho domu, který pro něj stavěli jeho předci. Petr Minařík  

 

Daniel Majling: Ruzká klazika, OZ Brak 2017

Táto netradičná zbierka poviedok môže na čitateľa pôsobiť ako učebnicový príklad postmoderného literárneho diela. Je tu všetko, čo do postmoderného repertoára patrí: literárna hra založená na kultúrnom, textovom a kontextovom odkazovaní; na premiešavaní vysokej tradície s nízkymi stránkami života; na mystifikácii a imitácii; na sofistikovanej komike a radikálnej irónii; na princípe pastišu či na zdôrazňovaní paradoxnosti, absurdity a absencie zmyslu v súčasnom svete. Ale v Majlingových poviedkach je okrem postmodernej nezáväznej hravosti aj prekvapujúca hĺbka, dobre maskovaná vážnosť a závažnosť prejavov skutočného, často až surovo skutočného sveta. Peter Darovec  

 

Ondrej Štefánik: Som Paula, Vydavateľstvo Tatran 2016

Román je vtipný, ale nečekejte humoristický žánr. Vypráví a pracuje se s realitou, dneškem a přitom je to dlouhý sen o jiném životě, možná jiných životech v jiných světech, ty jsou ovšem nedostupné, tak nějak z podstaty. Rozpadá se všechno: rodina, vztahy, osobnost a celé to pohromadě drží pouze uhrančivě jemná bolest. Štefánik je skvělý vypravěč, který prokázal, že umí s popisem pracovat jinak, než je dnes módní, tedy že příběh není modla, ale pomocník, který nás má dotlačit ke zásadnímu, tím jsou významy za slovy, neviditelné děje, pocity a emoce. Petr Minařík

 

Richard Pupala: Čierny zošit, Marenčin PT 2017

Po úspešnom prozaickom debute prišiel  Richard Pupala so svojou  druhou knihou nazvanou Čierny zošiť. Opäť ide o zbierku poviedok, tie sú avšak tentoraz autorom dourčené ako „strašidelné príbehy“, čo nás pri vedomí autorových vysokých umeleckých ambícií trochu prekvapujúco odkazuje na popkultúrny žáner hororu. Lenže v týchto poviedkach je „vymyslený“ hororový prvok vlastne iba na to, aby podčiarkol a zdôraznil skutočný, azda až príliš skutočný horor „naozajstného“ života nešťastných postáv, biednych ľudí, ktorí nestačia na svoj vlastný život. Napätie tejto knihy tak môžeme nájsť v opakovaných stretoch žánrovej neskutočnosti so životnou skutočnosťou. Peter Darovec

 

Etela Farkašová: Scenár, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2017

Etela Farkašová od začiatku svojej literárnej tvorby rozvíja a kultivuje svoj osobitý rukopis, ktorý zodpovedá jej typickému ženskému pohľadu na svet medziľudských vzťahov. Aj v knihe Scenár sa predovšetkým zameriava na citlivé etické problémy a zložité medziľudské vzťahy. Umelecká prekladateľka a prírodovedec dospievajú vo svojom vzťahu do bodu, keď sa ohlasuje staroba. Kniha však nie je o starobe, ale o spôsobe vyrovnávania sa s ňou a hľadaním nového zmyslu života. Peter Michalovič

 

Pavel Vilikovský: Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa, Vydavateľstvo Slovart 2017

Pavel Vilikovský rád skúša nové spôsoby písania a tento predpoklad potvrdzuje aj táto kniha. Jej hlavnou postavou je mladý pracovník reklamnej agentúry Ivan. Zažíva svoj ľúbostný vzťah a čitateľ v určitom momente zistí, že Ivan je vlastne románová postava, ktorá sa vymkla kontrole autora a začala viesť svoj autonómny život. Vilikovskému sa podarilo nielen rozprávať príbeh, ale ukázať čitateľovi proces písania, odhaľuje čitateľovi spisovateľa ako bytosť, ktoré existuje tak v prirodzenom svete ako aj vo  svete literatúry. Peter Michalovič

 

Jana Juráňová: Cudzie príbehy, Aspekt 2016

Kniha Jany Juráňovej Cudzie príbehy je súborom troch poviedok: Zuzana a zopár starcov, Obeť a Cudzí príbeh. Ich hlavné protagonistky prežívajú situácie emocionálneho i sociálneho vytesnenia a manipulácie, a hoci sa nedokážu vzoprieť vonkajšiemu nátlaku, vnútorne sa hlboko búria proti agresivite, ktorej sú vystavené. Vyrovnávajú sa pritom nielen s nezáujmom okolia, ale tiež so stereotypmi vo vnímaní mužsko-ženských životných rolí. Jana Juráňová presvedčivo rozvíja literárnu tému životných osudov žien, ktorá je dlhodobo základnou osou jej literárnej výpovede. Dana Hučková  

 

 

Finálová trojka za najlepšie prozaické dielo mladého autora do 35 rokov:

 

Ivana Gibová: Barbora, Boch & Katarzia, Marenčin PT 2017

Vo svojej tretej prozaickej knihe Barbora, boch & katarzia rozvíja Ivana Gibová svoj typický prozaický svet, tematicky sústredený na subjektívne prežívanie mladej ženskej postavy, tu v podobe „dvojjedinej“ redaktorky, prekladateľky a spisovateľky Barbory a Sylvie. Hrdinka s problematickou rodinnou anamnézou hypercitlivo prežíva každodennosť, otvorene tematizuje patologické stavy svojej duše aj sexuálny život. Čitateľsky prístupným rozprávaním sa autorka pokúsila o generačne príznakové a zároveň veľmi individualizované spracovanie v umení neustále sa opakujúcej témy hľadania vlastného ja. Leitmotívom tejto novely je pokus o sebavýchovu, hľadanie „peknoty a šťastia a hviezdneho neba nad sebou“. Radoslav Passia

 

Jakub Juhás: Novoročný výstup na Jaseninu, Rubato 2016

Regionalizmus alebo „lokalizmus“ je produktívnym prúdom mladšej slovenskej prózy. Do jeho kontextov zapadá aj Juhásova debutová kniha Novoročný výstup na Jaseninu cez Horné Fafáky, Sebedinú, Sedlo Prieraz, Šutovu jamu a Brložno. Táto útla próza nás prenáša do vyľudňujúcej sa, sociálne frustrujúcej periférie na pomedzí Veporských a Stolických vrchov. V lyricko-reflexívnej topografii sa na pozadí 31 kilometrov dlhej turistickej cesty na prelome jesene a zimy vynárajú temné obrazy chudoby, duchovnej prázdnoty a rôznorodých variantov rozkladu, ale zároveň aj akási nejasná nádej spojená s návratom rozprávača do rodného kraja.

Novoročný výstup na Jaseninu je formálny experiment napojený na tradičný žáner iniciačného cestopisu s katarzným momentom návratu do rodného kraja, hľadania vlastných koreňov. Radoslav Passia

 

Marek Mittaš: Nevinných 15, Artis Omnis 2016

Zbierka krátkych poviedok Mareka Mittaša sa sústreďuje na temné stránky ľudskej existencie – úchylné a zvrátené konanie literárnych postáv je plne zamerané iba na uspokojenie pudov a sexuálnych túžob. Za bežnými situáciami sa skrývajú nebezpečenstvá ohrozujúce nie iba psychické zdravie postáv, no tiež ich život. V hororovej atmosfére, podčiarknutej aj výrazovou agresivitou, sú vzťahy medzi ľuďmi vyprázdnené a zničujúce. Dana Hučková

 

Víťazi obidvoch kategórií budú vyhlásení 24. apríla v Šali, kde im slávnostne odovzdajú Cenu Jána Johanidesa. 

www.litcentrum.sk