|
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Literárne planetárium
Citácie:
Pomenovanie na pamäť Ľudovíta Štúra (1815 - 1856), ideológa a organizátora slovenského národno-oslobodeneckého hnutia, ktorý zaviedol literárnu podobu slovenského jazyka. Vynikol ako jazykovedec, filozof, historik, spisovateľ, básnik, novinár, vzdelávateľ a vydavateľ. Štúr bol tiež nadšeným zástancom česko-slovenskej vzájomnosti, slovanské solidarity a humanitnej spolupatričnosti s dôrazom na demokratické hodnoty. Bol aktívnym vodcom v priebehu revolúcie v rokoch 1848 - 1849 a tak viedol národ k obrodeniu z tisícročnej poroby, ktorá takmer spôsobila stratu slovenskej identity.
(3730) Hurban Pomenovanie na pamiatku Jozefa Miloslava Hurbana (1817 - 1888), básnika, spisovateľa, novinára, vydavateľa, kritika, historika a vedúceho ideológa Slovenského národného prebudenia. Blízky spolupracovník (a životopisec) Ľudovíta Štúra rozvíjal slovenský literárny jazyk a organizoval kultúrne a vzdelávacie akcie. Počas revolúcie v rokoch 1848 - 1849 presadzoval slovenské národné a sociálne požiadavky.
Pomenovanie na pamäť P. O. Hviezdoslava (1849 - 1921), najznámejšieho slovenského básnika. Meno navrhol objaviteľ podľa návrhu astronómov z Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici.
Pomenovanie na počesť Andreja Sládkoviča (1820 - 1872), slovenského básnika a autora poémy Marina.
Anton Bernolák (1762 - 1813) bol katolíckym kňazom, ktorý kodifikoval prvú formu slovenského jazyka, neskôr nazývanú "bernolákovčina" (1787). Jazyk bol založený na nárečiach používaných na západnom Slovensku. Bernolák bol významný lingvista a zakladateľ Slovenského učeného tovaryšstva.
Július Satinský (1941 - 2002) bol známy slovenský komik v rozhlase, televízii, filme a divadle viac ako štyri desaťročia. S Milanom Lasicou vytvoril v roku 1959 intelektuálnu komickú dvojicu a ich relácie sa stali populárnymi v bývalom Československu. Satinský tiež napísal mnoho rozprávok pre deti.
Juraj Fándly (1750 - 1811) bol osvietenecký spisovateľ, autor prvej knihy v bernolákovčtine „Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom“ (1789). Bol horlivým propagátorom tohto jazyka a známym pedagógom.
Ján Hollý (1785 - 1849) bol významný slovenský klasický básnik, katolícky kňaz a člen slovenského obrodeneckého hnutia. Písal epické balady v bernolákovčine a používal pravidlá antickej poézie. Jeho najdôležitejšími prácami sú preklad Virgíliovej Eneidy a prvý národný epos „Svätopluk“.
Ján Kollár (1793 - 1852), veľký slovenský básnik a hlásateľ slovanskej vzájomnosti, bol autorom rozsiahlej básnickej práce „Slávy dcera“ (1824 - 1832) a zbierky ľudového slovesného umenia „Národnie spievanky“. Jeho práce sú rovnocennou súčasťou literárneho dedičstva Českej aj Slovenskej republiky.
(23444) Kukučín Martin Kukučín (Martin Bencúr, 1860 - 1928) bol slovenský spisovateľ a prvý významný realistický románopisec v slovenskej literatúre. Časť svojho života strávil v Čile a Argentíne, rovnako ako v Chorvátsku (na ostrove Brač), kde zomrel. Kukučín bol tiež učiteľom a lekárom.
Ivan Krasko (vl. menom Ján Botto, 1876 - 1958) bol básnik symbolista, zakladateľ slovenskej literárnej moderny, prozaik a prekladateľ z rumunčiny a nemčiny. Pôvodným povolaním chemický inžinier. Pomenovanie navrhol P. Rapavý a M. Jutková.
Básnik, esejista a prekladateľ Milan Rúfus (1928 - 2009), bol moderným tradicionalistom. Najčítanejší básnik na Slovensku, prostý a vznešený, morálna autorita. Jeho tvorba bola preložená do 14 jazykov. Pomenovanie navrhol P. Rapavý a D. Podracká
Ľudmila Podjavorinská (Riznerová, 1872 - 1951), spisovateľka prózy a poézie, bola prvou slovenskou poetkou, ktorá svoje básne vydala knižne. Najznámejšia je jej tvorba pre deti. V roku 1947 jej bol udelený titul národnej umelkyne za prínos pre slovenskú literatúru.
Stránka vznikla v spolupráci s Hvezdárňou v Rimavskej Sobote | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|